Dragon Throne

História Číny je pre nás Európanov plná neznámych udalostí. Povedzme si úprimne: čo vlastne o Číne vieme? Ja len to, že tam vládlo niekoľko dynastíí cisárov, že vymysleli pušný prach a špagety, že postavili veľký Čínsky múr a že boli schopní asimilovať každý dobyvateľský národ, ktorý sa pokúsil o nadvládu pomocou sily nad touto krajinou. A potom už len také maličkosti pochádzajúce z minulého storočia - anektovanie Tibetu, prevzatie Honkongu spod Britskej správy, objavenie hlinenej armády...
No vďaka hre Dragon Throne som sa dozvedel, že Čínou otriasali vojny a boje o nadvládu tak ako v Európe, len v podstatne väčších rozmeroch aspoň čo sa týka ľudského potenciálu. Taká Napoleonova armáda sa veru môže schovať. Ak Napoleon rátal svojich verných na desiatky tisíc, tak v jednotlivých bojoch v Číne bojovalo proti sebe niekoľko sto tisíc vojakov na oboch stranách a to skutočne hovorím o polmiliónových armádach bojujúcich nie v nejakom veľkom ťažení, ale v bitke "lokálneho" charakteru.

Hra Dragon Throne je realtime stratégia, ktorej reálie zjavne vychádzajú zo skutočných historických udalostí. Hráč sa môže prevteliť do postavy jedného z troch vodcov - Sun Quana, Cao Cao a Lin Bei a pokúsiť sa vyhrať všetky boje, ktorými prešli za svojho života. V prípade, že si vyberie možnosť hrať kampaň, samozrejme. :) Pri výbere hrdinu si môže prečítať zároveň aj jeho životopis i historické pozadie popisovaných bitiek. A po zvolení jednej z troch obtiažností sa môže pustiť do hry.
Vopred však upozorňujem, že je veľmi vhodné prejsť najprv vcelku dobre spravený tutoriál, ktorý naučí základným nuansám hry. Aj keď sa hra javí ako klon Age of Empires, má niekoľko maličkostí výrazne vybočujúcich zo zaužívaných praktík. Základné postupy sú každému hráčovi RTS známe: ťaží sa nejaká surovina (bambus a železo), ktorej dostatok umožní stavať nové budovy a vyvíjať nové vynálezy. Suroviny ťažia robotníci, ktorí potrebujú niekde bývať (nutnosť stavať obytné domy), niečim sa stravovať (potrava z kukurice a pestovanie vína). A ak sú obyvatelia spokojní, platia dane, ďalší to dôležitý prvok vo výstavbe, ktorých výšku samozrejme môžete regulovať. Obsadením ďalších miest sa zvyšeuje počet ľudí platiacich dane a týmn aj príjem z nich.

Zásadnou zmenou, ktorá tak trochu pripomína reálny život, je nutnosť aj do dielní a výrobní nasadiť robotníkov - veď skutočne nič sa nevyrába samo, za všetkým treba hľadať nejakú výrobnú silu. Preto robotníci nie sú využívaní len na ťažbu, stavbu, prípadne opravy, ale je nutné ich poslať aj do výrobných prevádzok a v rámci týchto prevádzok určiť ich úlohu - napr. pri farmách treba rozhodnúť, kto bude pestovať kukuricu a kto prasce. O tom, ktorý robotník akú prácu vykonáva informuje značka nad hlavou robotníka. Výhodou je, že ak napr. baníkovi na chvíľu prikážeme opravovať narušenú budovu, on automaticky po ukončení úlohy začne vykonávať svoju pôvodnú profesiu - t.j. znovu bude ťažiť železnú rudu.

Aj pri rekrutovaní armády, treba najprv mať voľného robotníka, ktorého pošleme do budovy, vycvičiť ho za mierny poplatok na lukostrelca, kopiníka alebo šermiara. Ak je vycvičený (POZOR!!! ZMENA!!!!) je možné ho pretransformovať znovu na obyčajného robotníka a využiť ho v pracovnom procese, ale s tým rozdielom, že v prípade núdze môže bez ďalšieho výcviku, t.j. okamžite, narukovať! Ak je postavená stajňa a sú v nej chovatelia (samozrejme z robotníkov), oplatí sa "vyrábať" kone a zrazu z peších bojovníkov je veľmi jednoduché urobiť jazdcov. V hre využijete aj rôzne bojové stroje, ktorí však najprv musíte vymyslieť a potom v dielni zostrojiť.

Vynálezy vyvíjate v národnej akadémii. Zlepšovať môžete výrobné postupy (zrýchlenie pestovania plodín, zvýšenie nosnosti robotníkov...), zlepšovať vybavenie armády (štíty a pod.), zlepšenie výzbroje (vylepšenie bojových strojov) a nakoniec zlepšovať výzkum výzbroje (nové bojové stroje). Každý vynález stojí nejaké množstvo surovín a peňazí, od určitej úrovne je navyše nutné mať nejakého dôstojníka, ktorého určíte zodpovedného za vývoj vedy.

To je netradičná novinka - mať dôstojníkov, ktorým je možné prideľovať rôzne úlohy a navyše je možné ich odmeňovať titulmi - napr. predseda vlády :). Aby toho nebolo dosť, títo dôstojníci v boji získavajú skúsenosti, ktoré zvyšujú ich schopnosti.

V hostinci si hráč môže každý mesiac kúpiť akýchsi žoldnierov, ktorí majú takisto svoje vlastnosti a schopnosti - niektorí majú magické možnosti, niektorí sú vhodní na bránenie, iní na útok a títo sa potom stávajú novými dôstojníkmi.

Do hry vstupujú aj náhodné prvky - živelné katastrofy (zemetrasenie, povodne....). Utrpenie ľudí je možné zmierniť poskytnutím potravy a peňazí, čo zvýši ich spokojnosť i ochotu platiť dane. V chráme je navyše možné (ak máme dôstojníka pre náboženstvo) vymodliť si, samozrejme za poplatok vo forme surovín i peňazí, rýchlejšie ukončenie katastrofy, prípadne predchádzanie konkrétnemu typu prírodnej pohromy.
Dosť veľkú úlohu hrá aj diplomacia. Je možné uzatvárať spojenectvá, rušiť ich, posielať dary, žiadať spojencov o posily alebo suroviny. Jednotlivé hry kampaní sú popretkávané dialógmi (hovorené slovo je v čínštine), ktoré majú posúvať dej dopredu, ale v hre pôsobia skôr rušivo a zdržujúco, pretože často sa objavia v momentoch, keď nie sú žiadúce, pretože hráč je zaneprázdnený inými úlohami. Dialógov, kedy sa hra pozastaví a obajvujú sa okienka s prekladom je pomerne veľa.
V prípade, že nechcete hrať kampaň, je možné zahrať si pripravené scenáre a tieto si ešte navyše prispôsobiť svojim požiadavkám v podobe zadefinovania si počtu počítačových protivníkov, množstva dostupných surovín, úrovne rozvoja vedy a vynálezov...

Po grafickej stránke hra zachováva bežné štandardy a ničím neprekvapuje. Jednotlivé objekty sú pekne do detailu vykreslené, postavičky výborne rozanimované. Nezvykle pôsobí vyriešenie veľkosti mapy. Počet miest, ktoré sú prístupné v scenári definuje zároveň aj počet obrazoviek, ktoré musí hráč preskúmať a dobyť. V praxi to vyzerá tak, že v ľavom i pravom dolnom rohu je okienko, predstavujúce aktuálnu mapu a druhé okienko mapu nasledujúcu. Do ďalšej mapy sa hráč dostane poslaním vojska cez akúsi "bránu". V momente, keď touto bránou prejdú, zobrazí sa v príslušnom okne zmenšená mapa. Ak je v hre napríklad 8 miest, tak hráč musí prejsť v podstate osem máp. Medzi jednotlivými mapami sa prepína dvojklikom na bránu, ktorá vedie do inej mapy. Vyzerá to zložito, ale v praxi je to veľmi jednoduché, aj keď netvrdím, že dobré. Týmto spôsobom však vývojári vyriešili proporciálne problémy iných hier, kde sú veľkosti postavičiek a budov vo výraznom nepomere. Takto sa na jednu mapu zmestilo mesto hráča a na druhej mape mesto nepriateľa a proporciálna veľkosť je pritom zachovaná. Hru to nezjednodušilo, ale spravilo akosi oku lahodnejšou.

Inteligencia počítačového protivníka nie je bohvieaká vysoká, ale aspoň vyhľadávanie najkratšej cesty vlastných postavičiek je vcelku uspokojivé. Je možné tak ako sme zvyknutí z iným hier, zgrupovať bojové jednotky pomocou ctrl+číslo do skupín a potom stlačením čísla manipulovať s celou skupinou. A verte, že to budete vo veľkom využívať, pretože Dragon Throne sa nevyhol bolesti väčšiny RTS a síce: naškrečkovať čo najviac vojakov a potom hurá na nepriateľa. Neuberá to však príliš hre na zaujímavosti a vďaka kompletnému prekladu všetkých textov do češtiny sa hráč pri hre kampaní vzdelá v Čínskej histórii.