Disciples II: Dark Prophecy

Stačil len krôčik, alebo ako Disciples II nevstúpilo na herné nebo.

Ak by som mal udeliť cenu za čin roka v oblasti PC hier, tak by som ju určite udelil firmám, ktoré lokalizujú herné tituly do češtiny alebo slovenčiny. Verte mi, že hra preložená do reči, ktorej dokonale rozumiete, je omnoho zábavnejšia, než hra, v ktorej síce viete „wo co go“, ale neznalosť jazyka Vám neumožňuje vychutnať si jej celé nuansy a krásu. Presne takouto hrou bola pre mňa hra Disciples II – Dark project. Ešte stále sa mi kdesi povaľuje stiahnuté anglické demo – nainštaloval som si ho, spustil, ale nič moc – skrátka akýsi klon hry Heroes of Might and Magic. Pozrel a odložil. Netušil som pritom, že ani nie o pol roka mi pristane v rukách dokonale počeštená verzia, s profesionálnym dabingom a slovenským manuálom. A už to pre mňa nebol klon spomínanej hry, ale HRA, so svojim príbehom, jedinečná a, čo sa budem vzpierať, dokonca dobrá.

Po nainštalovaní som sa pokúsil zvíťaziť v ťažení proti ostatným rasám, pokúsil som sa podmaniť si ich a stať sa absolútnym vládcom sveta. Po zvolení obtiažnosti a výbere jednej zo štyroch rás som bol prenesený do krásne vykreslenej krajinky (takmer ako keby z oka vypadla HOMAM), aby som splnil svoju úlohu. Krajina v celej hre nepôsobí jednotvárne, no jej pochmúrnosť je trochuchu depresívna a odpudzujúca. Miestami dokonca trochu neprehľadná, hlavne spočiatku, kým si hráč zvykne. A touto krajinkou sa preháňajú hráčovi hrdinovia, obsadzujú mestá a bane, bojujú s príšerkami a nepriateľskými hrdinami. Hráč si môže vybrať zo šiestich typov hrdinov, každý z nich má svoju vlastnú špecifickú úlohu. Každý z hrdinov má podľa svojej úrovne určitý počet miest na umiestnenie armády. Čím vyvinutejší hrdina, tým viac miesta na armádu .

Napríklad Rytier je bojovník, ktorý môže viesť armádu a s jej pomocou vybojovať mnoho víťazných bitiek. Naopak taký Zlodej pracuje vždy sám a v utajení a napriek tomu dokáže spôsobiť nepriateľovi veľké škody. Či už svojou vyzvedačskou činnosťou (hráč potom má presný prehľad o nepriateľských silách), alebo môže otráviť nepriateľskú posádku, prehovoriť ich na zbehnutie z armády...

Ak hrdina na svojej ceste za splnením úlohy narazí na nepriateľa a je nútený cestu, alebo ovládnutie mesta, si vybojovať, hra se prepne z módu pohľadu na krajinu na kvázi 3D pohľad na bojové pole, kde proti sebe stoja dve armády a ich hrdinovia. V tomto pohľade som si veľmi dlho zvykal na to, že jednotliví bojovníci sa nemôžu pohnúť z miesta, sú len statické postavy, ktoré nanajvýš zamávajú mečom alebo zošlú kúzlo (darmo 4 diely HOMAM robia svoje, zvyk je železná košeľa). Hru to ochudobnilo o taktické manévre, útoky zozadu, ktoré by boli viac ohodnotené a viac by ubrali zo života nepriateľa... Po čase som však pochopil, že čo ubrali autori postavičkám na pohybe počas boja, vynahradili to nutnosťou dokonalého poznania vlastností jednotlivých bojovníkov a protivníkov. Podľa mňa veľmi dobre vyvážili schopnosti a silu každej jednej postavy a len ich dokonalé pochopenie je zárukou víťazstva. Takže samotné porovnávanie vlastností ako je sila útoku či obrany nestačí, pretože sila útoku závisí aj toho, proti komu je útok vedený, napríklad niektoré jednotky sú imúnne voči kúzlam a pod. Tak sa mi spočiatku stávalo, že napriek jednoznačnej prevahe som boj prehral. Dlho som sa rozčuľoval, ako veľmi hra podvádza, ale keď som si niektoré boje prehral niekoľkokrát, pokaždým s inou stratégiou, zistil som, že skutočne záleží aj na tom, proti komu kto útočí.

Každá strana konfliktu reprezentuje určitú farbu. Touto farbou sa pokrýva ich územie. A každé kolo sa toto územie o máličko zväčšuje. Takisto aj bane, ktoré chce hráč obsadiť musia ležať na jeho území. Bane ležiace v blízkosti mesta nie sú problém. Ale čo s baňami, ktoré sú ďaleko? Na obsadzovanie územia vzdialeného od mesta slúži špeciálna jednotka-hrdina, ktorý po premiestnení na cieľové miesto zabodne do zeme žezlo a od toho okamihu je územie vaše. Až do chvíle, kým nepríde podobný hrdina protihráča, vaše žezlo nezničí a nezabodne do zeme žezlo svoje. Týmto chcem poukázať na nutnosť strategického plánovania. Jednotky, ktoré nie sú primárne určené na boj sú slabé, majú málo miest pre armádu, ale ich úloha je nezastupiteľná. Preto je dôležité mať prehľad o súperovom postupe a svoje slabšie jednotky si ochraňovať. V meste sa veľa budovať nedá, je možné ho len vylepšovať, t.j. zvyšovať jeho obrannú silu tým, že sa zvýši počet miest pre armádu.

Každý hrdina a každá jednotka v armáde sa môže vylepšiť na vyššiu úroveň. Čiže silnejšie kúzla, silnejší útok alebo obrana... Stačí k tomu získať víťaznými bitkami dostatok skúsenostných bodov. Týmto vývojári dosiahli, že v hre je neuveriteľných 200 typov jednotiek, teda vrátane ich vylepšení.

Ak v boji padne hrdina, nič nie je stratené – stačí ak prežije boj čo i len jedna jednotka v armáde. Ona prenesie urny màtvych spolubojovníkov do najbližšieho mesta, pričom má len polovičný akčný rádius, a ak má hráč dostatok peňazí, môže si ich nechať v chráme oživiť a ak chce aj vyliečiť. Ak nemá dostatok peňazí na vyliečenie, môže nechať v meste zranené jednotky doliečiť sa – každé kolo im pribudne určité percento zdravia – percento závisí od úrovne rozvoja mesta. Ak však umrie aj posledný člen armády, hrdina a jeho armáda sú nenávratne màtvi.

Zvuky a hudba nie sú ničím výnimočné, hlavne hudba neupúta, ale zase ani neruší. Horšie je to však s príbehom. Úplne fádny a nezáživný, neoriginálny. Práve príbeh a absenicu kvalitných animácií medzi jednotlivými hrami (čo si budeme klamať, je to dnes už nutnosť!) považujem za najväčšie mínus celej hry. Ak by príbeh dodal hre tú správnu „šťavu“, napätie čo bude ďalej by hráča určite nútilo hru dohrať až do konca. Stále o tom istom – dobyť nepriateľké mesto, zničiť nepriateľskú armádu, nepriateľského vodcu. Myslím si, že mnoho hráčov bude hru hrať v väčšími alebo menšími prestávkami. Pretože hra samotná je chytľavá, ale po krátkom čase omrzí. No predpokladám, že tak ako ja, sa k nej onedlho, po určitom oddychu vrátia. Zase na chvíľu a po prestávke zase....až kým ju nedohrajú.

Na záver by som povedal, že hra je síce klon Heroes of Might and Magic, no prináša dosť nových prvkov, ktoré hru mierne odlišujú. Jej spracovanie jej právom dáva právo porovnávať sa smelo so svojou predlohou a len absencia dobrého a napínavého príbehu neposúva Disciples II do väčších vývin.

#aut#