Mafia: City of Lost Heaven

Illusion Softworks. Firma, zaoberajúca sa profesionálnym vývojom herného softwaru so sídlom v Brne. Prvé zmienky o novej hre tejto fimy z 30-tych rokov 19. storočia sa objavili už pred dobrými pár mesiacmi, no na svetlo sveta sa gangsterská akcia dostáva až teraz, v septembri 2002. Pri takto vysokoočakávaných tituloch sa vždy nabáda otázka: Oplatilo sa čakať tak dlho? Konečne som sa dočkal. Môžem úplne bez akýchkoľvek váhaní povedať ÁNO. Jednoznačne.

Už názov Mafia: The City of Lost Heaven (pre menej anglicky zdatných: Mafia: mesto Stratené nebo) je veľmi poetický. O poéziu v tejto hre síce veľmi nejde, každopádne ide určite o fantastickú atmosféru, ktorá sa pri hraní Mafie určite dostaví. Atmosféra živých 30. rokov minulého storočia akoby ovplyvnila nielen to, čo sa deje na obrazovke, ale aj pred ňou. Možno práve preto som začal čítať knihu Maria Puza Krstný otec, z ktorej si autori určite sem-tam prebrali nejaké tie nápady. Aby ste vedeli, na čom ste, Mafia je akčnou hrou, kombinujúcou závodenie po meste (v štýle GTA3 či Drivera 2) a strieľačku v pohľade tretej osoby (v štýle Tomb Raider, Max Payne). A..., mimochodom, je to najlepšia hra, akú som kedy hral, to len tak na okraj.

Príbeh väčšinou nebýva hlavnou súčasťou videohry, no pri Mafii som mal akosi opačný pocit. Na Vás zostáva tá "špinavá robota" a všetky dejové zápletky sa odohrávajú v krásnych enginových animáciách (cutscény), prelínajúcich sa celou hrou. Cutscény sú spracované naozaj fantasticky a človek, ktorý ich režíroval, by sa mohol kľudne dať na film. Postavy sa hýbu veľmi ľudsky, vďaka použitému motion capturingu, majú výrazy tváre a čo je najlepšie, hýbu perami presne podľa dabovaného slova. Úžasné, priam geniálne. Ale k príbehu.

Je tmavá noc. Ste taxikár Tommy a práve ste sa vrátili po šichte domov. Vystupujete z auta, zapalujete si cigaretu, no v dialke počujete piskľavé zvuky pneumatík. Onedlho sa Vám za chrbtom zjavia dvaja spoločensky oblečení ľudia, očividne sa niekam ponáhľajú. "Zdvorile" so zbraňou v ruke Vás poprosia, aby ste ich zbavil prenasledovateľov a doviezol ich na určenú destináciu. Práve ste dostali ponuku, ktorá sa veľmi ťažko odmieta a preto neváhate.

Nasadáte do taxíku spolu s dvomi ozbrojenými ľuďmi, za chrbtom auto, z ktorého si to do vás "šijú" ďalší, zrejme gangsteri. Po niekoľkých minútach sa chvosta zbavíte a "dováľate" si to až k Salieriho baru. V zápätí dostávate ponuku a odmenu. Keby ste kedykoľvek niečo potrebovali, stačí sa ozvať Salierimu. Odmenu, zďaleka prevyšujúcu náklady na opravu poškodeného taxíka, prijímate a vraciate sa domov. Na druhý deň opäť rutina.

Odveziete zopár zákazníkov a potrebujete si oddýchnuť. Zaparkujete, no zrazu sa na Vás vyrúti duo ozbrojených chlapíkov a priateľsky nevyzerajú. Pravdupovediac, jeden Vám chce baseballovou pálkou "rozbiť ciferník". Práve ste si spomenuli na včerajšiu nočnú ponuku a bežíte do baru Dona Salieriho, vyhýbajúc sa guľkám. Neskôr sa dozvedáte, že išlo o kumpánov "konkurenčného" bossa, Morelliho. Už toho bolo dosť!, poviete si a prijmete ponuku Dona Salieriho, stať sa členom rodiny. Vašou úlohou bude jazdiť, vraždiť a zase jazdiť.

Jazdiť v uliciach dokonalého mesta 30-tych rokov. Lost Heaven je vymyslené mesto, no jeho pôdorys sa podobá na vtedajšie mestá a skladá sa z viacerých štvrtí. Nesmie chýbať čínska či talianska štvrť, starý-dobrý "downtown", Oak Hills ako štvrť pre bohatých na vysokom kopci a ďalšie. Celková plocha mesta sa vraj pohybuje okolo 12 kilometrov štvorcových, takže dostať sa z jedného konca mesta na druhý je celkom slušná diaľka.

Použiť preto môžete nadzemku, električky, či autá. Autá sú neodmysliteľnou súčasťou tohto geniálneho výtvoru. Na ploche mesta sa pohybuje okolo 50 druhov dobových vozidiel, no na začiatku si nebudete môcť ukradnúť, ktorý sa Vám zapáči. Systém otvárania áut Vás musí niekto naučiť a buď to bude Salieriho opravár Bobby, alebo šikovný majiteľ opravárenskej dielne Lucas Bertone. Riadiť auto však často nie je hračka. Všetky fyzikálne okolnosti pri riadení

vozidiel sú odrazom skutočnosti. Síce som doteraz žiadne auto z 30-tych rokov neriadil, viem si predstaviť, čo to bolo za kumšt. Pri rýchlostiach väčších ako 100 km/h sa z auta stáva neriaditeľná kopa plechu, najlepšie čo sa dá v takom prípade urobiť je spomaliť... a hlavne nepridávať. Kvôli prítomnosti policajných hliadok po celom meste je vhodné použiť rýchlostnú brzdu, ktorá nedovolí ísť autu rýchlejšie ako 60 km/h, nevypláca sa to však pri naháňacích misiách. Autá sú vymodelované doslova prekrásne a presne kopírujú ich skutočné náprotivky.

Dostávam sa ku grafike. Keď som robil interview s manažérom Illusion Softworks, povedal mi, že ich engine LS3D podporuje iba klasické efekty. Sorry, Peťo, ale klamal si. Za klasické efekty totiž určite nepovažujem maximálne realisticky spracované hry so svetlom a tieňom a detailné textúry, preto môžem povedať, že engine Mafie je lepší ako engine Maxa Payna, ktorý síce používa viac efektov a particles, no zobrazuje malé priestory. Ako sme sa mohli presvedčiť, 12km2 nie je malý priestor a spracovaný je úplne dokonale. Hral som GTA3 či Driver 2, no mestá mi po pár hodinách pripadali "okukané" a budovy opakujúce sa dokolečka. Pri hraní Mafie som ten pocit vôbec necítil a tým skladám obrovskú poklonu pred celým tímom Illusion Softworks. Spracovanie pohybov postáv od čašníčky, ktorá sa len mihne v úvodnom prológu, až po každý pohyb samotného Tommyho, je výborné, ale to už sa asi opakuje.

Hra nemá možnosť ukladať si pozície, no ukladá automaticky v tých najdôležitejších situáciách, takže po malej chvíli Vám absencia manuálneho save-u úplne zíde z mysle. Ak Vás zaujíma, čo bude, keď príbeh skončí a Vy sa dozviete záver tohto epického veľkodiela, poviem. Alebo... nie. Otvorí sa voľba Free Ride Extreme, v ktorom budete môcť po meste a plnení rôznych absurdných úloh získať... nepoviem.. :)! Pôvodný Free Ride je dostupný od začiatku a predstavuje možnosť len-tak si zajazdiť po 12-tich kilometroch štvorcových mesta Lost Heaven a zarábať si strieľaním mafiánov, taxikárčením a rýchlou jazdou.

Na záver Vám poviem jednu dôležitú skutočnosť. Hral som možno stovky hier. Ak nie plnú verziu, tak aspoň demo, hrám každej hry, ktorá za niečo stojí a môžem povedať, že Mafia je najlepšia hra, akú som kedy hral. Celkom vážne. Apropo, hra je dostupná plne v češtine s dabingom, takže odpadá nutnosť slušného anglického vyjadrovania a za "ľudovú" cenu dostanete v Cenege naozaj veľa. Pardon, najviac.

#aut#