Dungeon Siege

Toto špičkové akčné fantasy RPG nesúce sa v duchu Diabla od firmy Gas Powered sa odohráva v obrovskom svete. Ako som už spomenul, vyzerá trochu (dosť :-) ako brutálne úspešné Diablo, avšak Dungeon Siege sa v mnohých vlastnostiach rázne odlišuje. Predovšetkým ovládate partiu až 8 ľudí, nie iba jedného osamelého bojovníka a v boji sa objavuje aj čiastočná stratégia. Takú veľkú partiu samozrejme však nemáte hneď od začiatku. Začínate s jedinou postavou, ale postupne sa k vám pripojí ďalšie osadenstvo. Dungeon Siege má pomerne premyslený systém ich ovládania (a zároveň veľmi jednoduchý a ľahký na okamžité pochopenie), vďaka nemu je možné tvoriť najrôznejšie bojové formácie, a zmes akčnej hry a RPG je tak dochutená prvkami taktiky. Charaktery nemajú žiadne predom dané povolanie – ich špecializácia či naopak všestrannosť závisí čisto na miere používania tej ktorej schopnosti. Tie sú celkom štyri (útok na blízko, útok na diaľku, bojová mágia, prírodná magia) a determinujú ju tri vlastnosti (sila, obratnosť, inteligencia). Ak sa rozhodnete napriateľov zabíjať napríklad lukom, bude sa vám zvyšovať útok na diaľku, ovšem sekundárne taktiež obratnosť. Atribúty postáv je možné vylepšovať taktiež i iným spôsobom a to pomocou predmetov. Tým som sa dostal k jednej z najrozsiahlejších kapitol hry. Predmety, ktoré tu totiž existujú je tu ako v každom správnom RPG skutočné tisícky.

Svoje postavy môžete obliecť zhora nadol, môžete im na ruky nahodiť až štyri prstene a k tomu ešte na krk zavesiť nejaký amulet. Práve tieto dve položky existujú vždy iba v kúzelnej variante, ostatné predmety je možné nájsť i nezačarované – tie sú samozrejme oveľa menej cenné. Kúzelné helmy, brnenie, rukavice, meče, kladivá, sekery, magické palice, luky, kuše, to je len zlomok z toho, čo tu môžete nájsť. V neskorších fázach, keď sa už dostanete do hniezda goblinov, dokonca narazíte na do tohto sveta nie až tak celkom zapadajúce zbrane postavené na princípe elektrickej energie. Zaujímavo a originálne sú riešené elixíry a kúzla. Elixíry (tzv. potions) je možné zohnať v niekoľkých typoch flaštičiek, ktoré sa samozrejme líšia obsahom a cenou – postava vypije vždy len toľko, koľko skutočne potrebuje (či už many alebo zdravia). S elixírmi je neskôr v hre dá sa povedať menší problém, pretože ich je potreba veľa a nedajú sa nakupovať hromadne – musíte ich ručne presúvať (resp. nakupovať) flaštičku po flaštičke. Kúzla je možné zakladať do tzv. spellbooks, čiže kníh kúziel. Vzhľadom k tomu, že kúziel v hre je viac než stovka (obranné, útočné, vyvolávacie a mnoho ďalších), je možné vytvárať rôzne zamerané knihy a tie potom podľa potreby meniť. Určite každého poteší aj kúzelný zvitok, ktorý je možné priamo zakúzliť – scroll of resurrection, čiže kúzlo, ktorým vskriesite svojho màtveho člena partie. Práve táto nesmierná bohatosť predmetov opäť postrkuje hráča neustále vpred. Keď dorazíte do obrovskej Ľadovej jaskyne, vrhnú sa na vás ľadoví rytieri a lukostrelci. Každého skúsenejšieho hráča asi v tú chvíľu napadne, že by z nich mohli vypadnúť ľadové meče a luky.

Keď už sa to naozaj stane, tešíte sa o to viac, kto príde ďalej a „čo so sebou prinesie“. Zaujímavé je, že na engine Dungeon Siege čakalo niekoľko teamov, ktoré v ňom vraj chcú vyrábať remaky starých Ultím, čo rozhodne stojí za pozornosť. Mimochodom, šéfom Gas Powered Games je Chris Taylor, mnohým určite známe meno, keďže je tvorcom stratégie Total Annihilation. Svet Dungeon Siege je skutočne jedným veľkým celkom, nikdy v ňom nebudete musieť čakať, než sa naloaduje ďalšia časť mapy alebo ďalší level. To je taktiež zásadná vlastnosť, ktorá z neho robí naozaj krátkodobo návykovú záležitosť – neexistuje žiadna jasná hranica, kedy už je potrebné hru uložiť a dať si oddych. V iných RPG tohto typu (t.j. Diablo, Icewind Dale, Nox a iné) si poviete „fajn, dokončím ešte tento level a idem spať“. Lenže kde sú nejaké levely v Dungeon Siege? Nič také tu neexistuje. Z polovice hry sa kľudne môžete vrátiť na samotný začiatok. Iste, je možné si nastaviť ciele inak – „až dokončím ďalšieho bossa, až budem mať level ten a ten“ a tak ďalej, ale spomenuté predelenie medzi misiami jednoducho chýba a práve to spôsobuje, že s hraním Dungeon Siege nie je vôbec ľahké skončiť. A verím,že nie som sám, ktorý si pojem o čase uvedomil až pri rannom svetle prechádzajúcom cez okná domu a štebote vtákov .

Niektorí hráči si sťažovali na prílišnú linearitu hry. Áno, je to naozaj tak, Dungeon Siege je veľmi priamou hrou. Isteže existujú desiatky väčších či menších vedľajších úloh, ktoré nie je nutné k dohraniu hry splniť – vašim hlavným cieľom je predsa zachrániť kráľovstvo Ehb, ktoré sa znenazdajky dostalo do invázie cudzích vojsk, za ktorými zrejme stojí nejaké väčšie ZLO. A tak sa z jednoduchého farmára (či farmárky) stáva zdatný bojovník, ktorý sa vydáva na dlhé putovanie cez ceľé kráľovstvo, aby bojoval proti silám temnoty a zvrátil osud celého kráľovstva. To je vopred daný jasný cieľ a nie je potrebné ho nijako prikrášlovať či zamotávať. Vy a vaši členovia partie ste teda jediní, ktorí môžu temným plánom pána všetkej temnoty zabrániť. Dungeon Siege je vo svojej podstate prekrásna, kúzelne jednoduchá rozprávka – a prečo nie? Vpred vás ženie túžba zistiť, čo sa to vlastne deje, prečo sa vlastne kráľovstvo dostalo do takýchto potiaží a kto je za to zodpovedný. Ešte väčším lákadlom je však nesmierná bohatosť sveta a výborne premakaný vývoj postáv. Lenže tak je to predsa i u Diabla II, alebo azda nie? Je pravda, že u Diabla 2 bol príbeh o niečo komplikovanejší, ale možno ide iba o jeho lepšie podanie – vo výpravných, dramatických animáciach sú predsa Blizzard ako doma. V Dungeon Siege renderované animácie úplne chýbajú, dočkáte sa iba animácií prevedených v engine hry. Pozadie príbehu je vykreslené v starobylých zväzkoch, ktoré nájdete na rôznych miestach hry. Pravdupovediac, nikdy som ich podrobne nečítal. Asi preto, že v nich neboli obrázky. :-))

Na prvý pohľad všetkým Dungeon Siege určite bude signalizovať maximálnu výnimočnosť tejto hry. Áno, je to brutálne premakané grafické spracovanie, ktoré je vo svojej strašne veľkej úchvatnosti dotiahnuté do abnormálne neuveriteľných detailov. Stačí zhliadnuť ktorékoľvek obrázky z hry a verím, že vám vyhàknu slzy do očí a budete sa rozplývať nad tým ako jedna počítačová hra dokáže byť tak strašne dobre graficky detailná. Keď na vás napríklad zaútočia vlci a lukostrelec do nich z diaľky striela z luku, tak nielenže vidíte ich smerom lietať šípy (na tom by nebolo v podstate nič neobvyklého), ale v prípade zásahu sa zabodávajú do vlčích kožuchov a už v nich ostávajú. Zapichnuté šípy v kožuchu sa samozrejme hýbu podľa pohybu vlka. Takýchto drobností a vyšperkovaných detailov je tu neuveriteľné množstvo. Ovládanie kamery je v Dungeon Siege premyslené a nejedná sa našťastie o podobný horor, aký predstavoval Evil Islands. Naviac ak prechádzate hustým lesom s množstvom stromov, tak všetko, čo by vám mohlo brániť v dokonalom výhľade sa samozrejme spriehladní. Dungeon Siege ma už celú dobu od začiatku hrania pohltil svojou výbornu atmosférou, ktorá je naozaj na najvyššej úrovni. Už od prvých okamžikov, keď sa objavila farma obklopená zelenými lesmi, ma hra dokázala vtiahnuť tak, ako len máloktorá predtým (je to hra z úplne iného súdku, ale håbkou atmosféry sa sebe podobajú – Aliens vs Predator 2). Keď potom postúpite ďalej, počasie sa zmení, začne leják, oblohu budú bičovať blesky a v diaľke budete počuť hrmenie (presne v tomto poradí). Akonáhle na vás potom z kríkov sa burácajúcich zavrčaním vyletí hàstka vlkov, nie je vôbec problém sa zľaknúť. Detailnosť sveta ide do takých podrobností, že po lese sa preháňa divá zver, okolo cintorínov poletujú farebné fosforeskujúce víly, a občas uvidíte i nejakého toho netopiera. Sem tam narazíte na opustenú jaskyňu, zrúcanisko alebo nejaký starodávny altánok, kde sa môže skrývať horda nepriateľov.

Dá sa povedať, že Dungeon Siege má v sebe dosť veľa i zo žánru real-time stratégie, pretože niekedy sú to súboje, v ktorých bojuje až dvadsať a dokonca i viac postáv (pokiaľ ale nie je osem z nich vašich, máte vopred prehrané :-). Svet Dungeon Siege je jedným z najoriginálnejších, ktorý sa za posledné roky urodil, má svoju históriu, súčasnosť i budúcnosť (ktorá tkvie práve vo vás, teda v hlavnej postave celej hry). Skladá sa z 85% z fantasy a z 15% z verneovskej science fiction – tá je reprezentovaná spočiatku maličkosťami typu verejného osvetlenia v lesoch (lampy v štýle viktorianskeho Anglicka). Svet Dungeon Siege je nie len originálny, ale taktiež nesmierne rozsiahly. Je tu štrnásť lokácií, ktoré sa líšia v typoch nepriateľov a vôbec celkovom vzhľade. V každej z týchto lokácií sa nachádza niekoľko menších „podlokácií“ (dungeony, rozsiahle zrúcaniny, krypty, bane a pod.), ktoré je nutné vyčistiť (čiže vyzabíjať hordu prisluhovačov a finálneho bossa), aby ste mohli postúpiť ďalej.

Problémom Dungeon Siege je vyššie spomenutá priama lineárnosť hry, čiže na niečo také ako bolo vo zvyku v Diable 2, čiže náhodné generovanie máp môžete rovno zabudnúť. Znamená to, že akonáhle raz ukončíte single playerovú kampaň, už sa vám len asi ťažko bude chcieť rozohrať hru znovu. Ale nie je to vylúčené – najprv ste mohli svoju partiu orientovať skôr na boj zblízka a po druhýkrát si môžete pre zmenu vytrénovať partičku všemocných mágov. Takže keby sa jednalo i len o dve dohrania, „zabili“ by ste tým minimálne 50 hodín čistej hracej doby. Ktorá iná hra vám dnes môže toľko ponúknuť? A to som ešte nespomínal multiplayer. Ešte predtým by som sa ale mal dotknúť taktiež inteligencie nepriateľov a ovládania. Najprv to druhé, čiže ovládanie. To je totiž ďalšie „naj“ u Dungeon Siege – táto hra má asi fakt najprepracovanejšie ovládanie, ktoré kedy bolo v nejakom RPG k videniu. Každý hráč si s ním poradí do desiatich minút, veteráni uvítajú možnosť ovládať všetko (vážne všetko) cez klávesové skratky, tzv. HOT KEYS, ktoré sú rozosiate takmer po celej klávesnici. Naviac, pretože sa Dungeon Siege ľahko dotýka žánru real-time stratégie, je možné tvoriť formácie a u každej postavy do detailu zvoliť ako sa bude chovať k nepriateľovi. Postavy sa pohybujú vcelku inteligentne a vo väčšine prípadov si dokážu samé nájsť cestu. Jediný väčší problém, na ktorý som narazil, bolo nastupovanie na rôzne pohyblivé plošinky či výťahy, kde občas niekto ostal mimo a partia potom odišla do hlbín/na druhú stranu bez neho. Keď „tam niekde“ čaká partia nie úplne priateľských potvor, je i tá jedna chýbajúca postava v súboji veľmi pocítiteľná. Protivníkové potvory sú dá sa povedať priemerne inteligentné. Nie sú to teda žiadní géniovia, na druhú stranu ale nie sú úplne tupí. Nenechajú sa ľahko a na prvý pokus vlákať do pasce, keď sa vaša postava schová za rohom alebo utečie niekam ďalej, dokážu si nájsť cestu. Rozdielne je chovanie potvor, ktoré ovládajú kúzlenie alebo majú zbrane na diaľku a potvor útočiacich zblízka, boj vyzerá teda tak, že jední sa držia vzadu, zatiaľčo druhí postupujú stále vpred.

Teraz už k tomu sľubovanému multiplayeru.Ten ponúka hru až ôsmich hráčov ako samostatne, tak v teame. Môžete si tak prejsť buď znovu celé kráľovstvo Ehb alebo sa vydať na Ultraeanský poloostrov, čo je úplne nová mapa, ktorá sa čo do rozsiahlosti a prepracovanosti nijako nepodobá na kráľovstvo Ehb. Naviac je možné importovať si postavu zo single playerovej hry a prejsť si ho i samostatne bez nutnosti sieťovej či internetovej hry. Multiplayer ponúka, rovnako ako single player, množstvo rôznych nastavení – jedným z najdôležitejších je asi možnosť zapnutia súboja hráč proti hráčovi a zvolenia postihu za smrť. Technické prevedenie Dungeon Siege je s istotou to najlepšie, na aké môžete dnes naraziť a zaručene za to získa najvyššie ocenenia na všetkých festivaloch, ktoré takéto ocenenia udeľujú.

Grafika je jednoducho absolútne úžasná, doslova vám trhá zrak. Dychberúce efekty kúziel, detailnosť postáv – je možné zoomovať a otáčať kamerou, fakt, že každý predmet má svoju 3D podobu, to sú len črepinky z toho, čo je v Dungeon Siege k videniu. Svet je dynamický, všetko v pohybe – lama vrtí chvostom, postavy sa rozhliadajú okolo seba, nepriatelia prechádzajú sem a tam, stromy sa kníšu vetrom. Dokonca i tie kríky sa pohnú a zašuštia, keď z nich vybehne nejaká potvora. Hudba a zvuky, prvky, ktoré sú takmer rovnako dôležité ako grafika, dosahujú rovnakej úrovne. Kráľovská hudba sa mení podľa prostredia, aj podľa „bojovej nálady“ Akonáhle má prijsť boj, hudba sa zrýchli, niekedy je v nej počuť šamanské bubny, inokedy vzdialené zavíjanie vlkov. Ide o prvotriednu prácu prvotriedného herného skladateľa Jeremy Soula. Zvuky, hlavne ak máte podporu EAX, vám budú pre zmenu trhať uši. Možno, že už kvôli tejto hre by stálo za to zaobstarať si nejakú SB Live a poriadné kvalitné reproduktory. Čo je ale najväčším technologickým prínosom Dungeon Siege, to je jeho hardwarová NEnáročnosť. Nikdy by som nepovedal, že hra sa dokáže prispôsobiť vašej konfigurácii, ale teraz už tomu verím. Videl som to totiž na vlastné oči.

Ako celkom minimálna konfigurácia je udávaná Pentium II 333 MHz, 128 MB RAM, Windows 98/ME/XP/2000, DirectX 8.0 a 1 GB miesta na HDD a verte či nie, Dungeon Siege je na tejto konfigurácii celkom v kľude hrateľný. Je tu definitívny koniec a ja by som mal teda zhrnúť to všetko, čo som v tej horde predchádzajúcich riadkov napísal. Takže: Dungeon Siege splnil očakávania. Je to výborné akčné RPG s úchvatným spracovaním, originálnym svetom, ale jednoduchším príbehom. V súčasnej dobe Dungeon Siege rozhodne nemá priamu konkurenciu a jediným titulom, ktorý by sa v budúcnosti mohol stať potencionálnym konkurentom by mohol byť Neverwinter Nights. Ale to sa budú musieť chlapci z BioWare a Black Isle naozaj snažiť, aby Dungeon Sienge tromfli, pretože nedávno bol vypustený tzv. SIEGE editor, pomocou ktorého môžu hráči vytvárať svoje vlastné kampane a celé svety. Preto sa pomaly, ale iste na internete vyroja stovky ďalších, nových dobrodružstiev, ktoré bude stáť za to prežiť. Inými slovami, nezáleží na tom, či vás bavilo Diablo alebo Diablo 2 či hociaké iné RPG. Vedzte, že Dungeon Siege je pre vás za každých okolností absolútna povinnosť, toto je RPG, ktoré vás pochytí nie po 1 dni, ani po 1 hodine hrania, ale okamžite po nainštalovaní a spustení!

#aut#