Križiaci - premrhaná príležitosť

Býva to každý rok. Herné suchoty. Vtedy našinec nepohrdne ani hrami, ktoré sú absolútnou neznámou. Tak sa aj ku mne dostala hra s názvom Križiaci s podtitulom „Kto zvíťazí v bitke pri Grunwalde?“ Túto hru má na svedomí mne neznáma poľská firma Freemind software a distribuuje ju firma Cenega a navyše kompletne v Češtine. Obrázky na obale krabice nevyzerali zle, tak som sa nechal presvedčiť, aby som si to zahral.

Ide o ťahovú stratégiu s historickým námetom. Mapuje udalosti pred a po bitke o Tannenberg (Grunwald) z prelomu 14. a 15. storočia. Takže v hre sa stretneme s bojovými jednotkami bojujúcimi chladnými zbraňami – lukmi, kušami, mečmi, po obrazovke sa bude preháňať poľská ľahká jazda i ťažko obrnení nemeckí rytieri. Za každú stranu ide o cca 11 druhov bojovníkov. Na hráča čakajú dve kampane – za poľské sily alebo za Rad nemeckých rytierov, okrem toho množstvo predpripravených scénárov. Lákavé, že?

Žiaľ, hra samotná sa mi po odohraní niekoľkých hodín už taká lákavá veru nezdala. Azda jediné, čo hre nemožno vyčítať je dobre odvedená práca – hra sa neseká, nepadá, nenarazil som na žiadny zjavný „bug“. Ale odteraz už budem len a len kritizovať.

V prvom rade grafika. Na prvý pohľad je vcelku uchádzajúca, zvlášť jednoky sú pekne do detailu vykreslené (s výnimkou mechanických zbraní – len katapult vyzerá vcelku obstojne, delá aj šípomety nestoja za veľa). Po chvíľke hrania však hráč zistí, že bojisko je dosť neprehľadné. Izometrický pohľad na kvázi 3D teréne naozaj nevyzerá zle, ale prostredie jednotlivých misií je dosť fádne a podobné si ako vajce vajcu. Napriek tomu, že niektoré misie sa odohrávajú v meste, niektoré v prírode, niektoré v nejakej dedinke, niektoré v lete, iné v zime, stále som mal pocit, že je to to isté, sterilné ,nezáživné, màtve prostredie.

Každá jednotka, ktorá je na ťahu je zvýraznená bielym kruhom na ktorom stojí. Takisto sa žltou hranicou zvýrazní oblasť v rámci ktorej sa v danom ťahu môže dostať. Zvýraznenie tým bielym krúžkom je však veľmi nedostatočné, lebo keď je veľa jednotiek vedľa seba, biely krúžok vôbec nie je vidieť a stalo sa mi dosť často, že hoci som chcel ťahať konkrétnym bojovníkom, potiahol som iným. V ťahovej stratégii výnimočnou sa mi zdá možnosť potiahnuť naraz viacerými bojovníkmi. Stačí ich, podobne ako v mnohých realtime stratégiách, myšou označiť a povedať im, kam sa má označená skupina presunúť. Keď chceme ale takto označenou skupinou zaútočiť, tak sa nám to nepodarí. Útočiť môže vždy len jeden zo skupiny a až potom ďaľší. O mojom názore na túto neobvyklú vec sa dočítate o niečo nižšie.

Problémy s bojovníkmi nastávajú aj v prípade, že sú schovaní za hradbami alebo nejakým domom. Hoci je dom ako keby mierne zpriehľadnený, nie je to dostatočné na jednoduchú orientáciu a v prípade že sa jedná o prielom v hradbách (tam vznikajú najkrvavejšie bitky a màtvoly sa len tak vàšia na kope), tak medzi tými màtvymi živé jednotky takmer nie je vidieť. Znova to výrazne zneprehľadňuje situáciu, nie že by sa nedalo na to zvyknúť, ale ja sa chcem zabávať a nie premýšľať a hľadať, kde ešte môžu byť nejaké jednotky schované.

Ak chcem nejakou jednotkou zaútočiť na nepriateľskú, pri ukázaní myšou na túto jednotku, zobrazí sa informačné okienko s graficky zvýraznenou pravdpodobnosťou úspechu – táto vychytávka sa mi veru dosť zapáčila – žiaľ takých vychytávok tam bolo málo... :-(

A naposledy - za zabitého nepriateľa získavate bonus - zlatky. Za zlatky si môžete kupovať nových bojovníkov, vylepšovať existujúcich bojovníkov a uzdravovať ich. Vylepšovanie základných čísel - obranných a útočných, nakupovanie zbraní a brnenia má zásadný vplyv na hrateľnosť. V prvých misiách, keď ešte nemáte žiadneho vojaka poriadne vylepšeného je veru problém vyhrať. A keďže v hre postupujú do ďalšieho levelu všetky jednotky, ktoré sa dožijú konca, zakrátko budete mať poriadne vytrénovanú - mozno malú, ale silnú armádu. Je to abslolútna nutnosť vylepšovať a oživovať. Ale keď sa necháte ovládnuť velikášstvom a vybudujete si mnohopočetnú armádu, zakrátko zistíte, že sledovanie ich sily a zdravia a oživovanie a vylepšovanie zaberá podstatnú časť hry a prestrane vás to baviť.

V hre mi najviac chýbala atmosféra a príbeh – čo na tom, že hra chcela mapovať historické, skutočné boje. Ale predsa aj vtedy boli nejakí známi velitelia, hrdinovia, do kože ktorých by sa hráč mohol prevteliť (vezmime si napíklad takého Jana Žižku z Trocnova z husitských vojen...to by sa prevteľovalo...). V úvode manuálu píšu aké to bolo obdobie dôležité pre ďalší vývoj celého národa, vlastne dvoch národov – aj Poliakov aj Nemcov. A žiadna známa postava? Neverím. Veď ak niekto čítal nejaké romány od H. Siekievicza zobrazujúce práve toto obdobie, mi dá za pravdu, že tam sa to hrdinami len tak hemžilo J.

Každá nová misia je len lakonicky popísaná napr. vetou: „Obsaď mesto“, alebo „Ubráň mesto“. Žiadny príbeh, žiadne zdôvodnenie, prečo je to mesto dôležité. Tu podľa mňa autori premrhali veľkú šancu zoznámiť hráča pútavým spôsobom s historickými reáliami a tiež takýmto spôsobom ho vtiahnuť do deja. Preto aj úlohy vyznievajú a v skutočnosti aj sú, fádne a nezáživné. Stále len bráň sa (alebo nejaké mesto, dedinu...) alebo obsaď mesto, vyžeň nepriateľa, odraz útok.

Za veľký nedostatok považujem aj fakt, že obrazovka nereaguje na ťah protiháča. Teoreticky (a doteraz som bol na to pri ťahových stretégiách zvyknutý) by sa mal obraz vycentrovať na nepriateľkú jednotku, čo je práve na ťahu. A obraz by mal takisto umožniť aby hráč zaregistroval aké škody útok narobil. Ale v tejto hre veru nie. Na jednej strane katapult vystrelí kamennú guľu, ale súčasne lukostrelec na úplne opačnej strane mapy vystrelí a zároveň sa pohne nepriateľská jazda. Ak je ten katapult, alebo lukostrelec mimo obrazovku, tak ani neviete kto vystrelil a odkiaľ. Celé je to spôsobené okrem iného tým, že je umožnené urobiť pohyb nejakým bojovníkom a ešte kým skončí svoj ťah (napr. presun), urobiť ťah iným bojovníkom a kým ten ukončí svoj pohyb už je možné ťahať ďalším.... Síce to akokeby skracuje čas potrebný na jeden ťah, ale výsledok je viac ako pochybný.

Vrcholom „blbosti“ programu a tiež aj manuálu je chýbajúce tlačítko „ukončiť ťah“. Skrátka, keď potiahnete všetkými svojimi bojovníkmi, zrazu stojíte pred dilemou, ako povedať počítaču, že teraz je na rade on. Márne klikáte na obrazovke na všetko, čo by mohlo byť tlačítkom.. nič. Tak sa zo zúfalstva obrátite na manuál – a ajhľa, zase nič. Možno mi nebudete veriť, ale skutočne nikde nie je ani len zmienka o tom ako to urobiť. Nezostane vám nič iné, len stláčať jednotlivé klávesy na klávesnici a dúfať, že na to prídete. Ja som síce na to prišiel (treba stlačiť medzerník), ale výrazne ma to znechutilo.

Možno niekoho bude zaujímať možnosť multiplayeru. Hra ho podporuje, ale ja som to nemal kde odskúšať. Tak ako v multiplayeri, tak aj v normálnej hre proti počítaču, si hráč môže nastaviť spôsob hry – buď hrá bez časového obmedzenia na ťah, alebo si nastaví časové obmedzenie. Je možné, že hra viacerých hráčov proti sebe hru nejako výrazne obohatí, pretože inteligencia hráča je „vyvážená“ väčším počtom lepšie vytrénovyných nepriateľov. Nie som však schopný povedať, či môžu hrať viac ako dvaja hráči, nikde sa o tom v manuáli nepíše, a či môžu hrať na dvoch počítačoch, alebo sa striedajú pri jednom, ako to bolo v hre Heroes of Might and Magic.

Napriek niektorým dobrým nápadom (zobrazenie pravdepodobného výsledku súboja) a remeselne dobre spracovaného kódu, hra má viac nedostatkov a veľa premrhaného potenciálu. Skutočne, hra je tak na úrovni veľmi dobre odladenej beta verzie. Teda verzie, kde je funkčná hrateľná časť, nie je však do nej aplikovaný príbeh, kompletná grafika, animácie... Je to akási polovičná hra, takže aj moje hodnotenie je na úrovni polovice z bodovej stupnice.