Heli Heroes

Ešte sa celkom živo pamätám na dobu, keď na mojom stole kraľovala 386ka a vysmievala sa zastaralým 286kám, ktorými bola vybavená informatika v mojej škole. V tej dobe sa objavila úžasná hra, ktorá na niekoľko mesiacov ovládla celú informatiku ako aj moju 386ku. Desert Strike bol niečim nevýdaným. Človek mohol na svojej helikoptére neobmedzene poletovať 3D priestorom! (vlastne len pseudo 3D, ale to si vtedy nikto neuvedomoval) Tá istá 386ka bola o dva roky neskor ovládnutá ďalšiou bombou – arkádou menom Tyrian. To sa však už moja 386ka značne zastarávala a hrať som sa chodil k Shuovi, ktorý mal novučičké P 75.

Prečo tieto dve hry? Prečo tá nostalgia? Vysvetlím! Od vtedy prešlo už 7 rokov, na mojom stole už dávno 386 netróni, dokonca aj jej nástupca je už preč. Na mojom harddisku sa však opäť objavil titul, ktorý mi tú dobu dávno minulú pripomína. Uznajte sami, kto si dnes trúfne naprogramovať starú dobrú arkádu? Herný trh je precpaný dokonalými simuláciami. Od stále rozsiahlejších a prepracovanejších 3D akcií cez dokonalé letecké, námorné a tankové simulátory až po reálne závodné a športové hry.

A čo má človek robiť, ak dostane chuť na nejakú nerealistickú, nekomplikovanú a nedokonalú, ale o to dynamickejšiu arkádu? Čo ak zrovna nevlastníte najnovší AMD Athlon XPMPZX trimiliónypäťstotisícdvestoštyridsaťdva lomeno B a najnovšiu GeForce milióndvestotisíc? Čo ak nemáte náladu čítať tisícstranový manuál?

Máte dve možnosti. Buď siahnete do najtajnejších hlbín vášho HDD a vyhrabete za-arj-ovaný (ja to tak volám) Duke Nukem, Blues Brothers, Lost Vikings, Desert Strike, alebo hociakú inú klasiku, alebo si idete zabrowseovať (to vyzerá ako polský ekvivalent slova brúsiť) na net, navštívite Gamesweb a po prečítaní tejto recenzie zistíte, že aj moderný herný thr si ešte sem-tam zaspomína. Celý tento úvod som napísal, aby som navodil správnu atmosféru na uvedenie Heli Heroes. Vo svetle dnešných dokonalých hier by nemal šancu. Keď sa na neho však budeme pozerať ako na pokračovateľa arkádovej tradície, bude viac než príjemným spestrením herného poľa.

Ako som už naznačil, Heli Heroes (HH) by sa dal opísať ako voľné spojenie Desert Striku a Tyriana. Z Desertu preberá akýsi pseudo 3D pohľad a z Tyriana arkádové prvky. Lietať budeme na Apachi, alebo Hokume (ktovie, prečo v poslednej dobe tieto dve helikoptéry tvoria základ každej helikoptérovej hry?!?) Arkádový šťýl nám určuje spoločný cieľ všetkých misií: Zničiť všetko, čo sa pohne.

Skôr, než to zničí nás. Dej je teda tvrdo lineárny, nemôžeme do neho nijako zasiahnuť. Načo aj? Veď sa chceme poriadne vybúriť. Misií je dokopy 25 – dvadsať normálnych a päť úderných. Tie úderné sú limitované časom, inak sa od normálnych ničím nelíšia. Z Desert Strikeu HH preberá aj 2D terén, nad ktorým môžeme voľne poletovať.

Teda, vlastne len tak polovoľne. Tak, ako v každej arkádovke, aj v HH je základom pohyb do strán v rámci obrazovky a pohyb hore a dole v resp. dopredu a dozadu, čím regulujeme rýchlosť letu. V HH sa však navyše z času na čas môžeme rozhodnúť, či budeme pokračovať v lete doľava, alebo doprava. Na obrazovke sa nám ukážu šipky a my presunutím helikopotvory na tú či onú stranu rozhodneme, kam sa poletí. Najlepšie je predstaviť si dráhu letu ako veľkú osmičku. Na protiľahlých koncoch nás počítač automaticky otočí a v strede sa môžeme rozhodnúť, ktorou stranou vojdeme do druhého oblúku osmičky. Je to síce malá voľnosť, ale na arkádu primeraná. Nad našim cieľom teda môžeme preletovať koľko krát chceme.

Okrem lietania budeme prirodzene aj strieľať. K dispozícii bude, tak ako v každej arkáde, primárna a sekundárna zbraň. Primárnou je laser či plazma, sekundárnou rôzne rakety (navádzané aj nenavádzané ...) Dohromady je to osem zbraní, čo je na arkádu trochu málo. Spomente si na Tyriana, koľko bolo zbraní tam. A tých upgradov! V HH si môžeme upgradovať primárnu zbraň zbieraním bonusov. Tak, ako v každej arkáde, aj v HH budeme strieľať po leteckých, pozemných a námorných (teda, skôr riečnych) jednotiek, doplnených o rôzne základne a delá.

Celkový počet jednotiek je značný (tušim okolo 80), stereotyp nehrozí. Naša misia bude úspešná vtedy, ak zničíme všetko nad čím letíme. To je celé, nič viac od HH nečakajte. Herný čas je okolo 3h (na najťažšej obtiažnosti, ktorá je mimochodom dosť jednoduchá). Vybrať si môžeme s dvoch herných módov: Kampaň a Turnaj. Rozdiel medzi nimi mi akosi unikol. Multiplayer chýba, môžeme si však zahrať s kamošom na jednom kompe. Čo sa grafiky týka, kuknite obrázky a uvidíte.

Ospravedlňte lakonickosť recenzie, ale na HH niet čo recenzovať. HH je absolútne priemerná a nenápaditá arkáda. Nehovorím, že je zlá. To nie! Ja som sa náhodou pri jej hraní celkom zabavil. Hovorím len to, že nie je žiadnym prínosom do herného trhu. Takzvaná radová hra.

#aut#