Total War: Shogun 2

Priemerný obyvateľ našej krajiny, ktorý absolvoval leda tak stredoškolské hodiny dejepisu a  o histórií tejto krajiny ani nechyroval, absolútne netuší, že niekedy v štrnástom až šestnástom storočí dochádzalo na ostrovoch v Tichom oceáne k bratovražedným bojom obrovských rozmerov. Dokonca tak veľkým, že sa ich štúdio The Creative Assembly rozhodlo použiť ako hlavný motív spektakulárnej vojnovej stratégie a aby to nestačilo, tak hneď dvakrát. Našinec sa ale môže cítiť mierne nezúčastnene a dezorientovane a to ho odradí, aby sa do tohto produktu pustil (pokiaľ sa teda nejedná o fanúšika série, ktorému by bolo jedno, keby sa hra odohráva aj na Mesiaci). Veď ako decko určite nikdy nezatúžil stať sa šogúnom a mať pod palcom armádu elitných samurajov. Keď však prekoná úvodné váhanie a predsa sa do hry vrhne, rýchlo sa upokojí. Tvorcovia rátajú s neznalosťou hráčov a všetko pekne predkladajú hneď pri výbere kampane.

Hra pozostáva z niekoľkých klanov, ktoré sa delia o rozdrobené územie, niektoré z nich sú hrateľné a tak pri výbere dostanete presnú charakteristiku ich vlastností. Napríklad klan Date pozostáva z kovaných bojovníkov ochotných hrdo zomrieť v boji, na druhej strane klan Tokugawa je známy silným budhistickým vierovyznaním a má bonus k diplomacii. Charakteristiky sú namiešané veľmi umne, aby si každý vybral cestu, aká mu vyhovuje. Pred samotným spustením hry nie je scestné zistiť, čo je vašou úlohou, cieľom všetkých klanov je samozrejme stať sa šogúnom a dobiť provinciu Kjóto (a ďalších 25 provincií), ale každý z nich musí dobiť zopár špecifických území, kde sídlia ich úhlavný nepriatelia. Po dôkladnom naštudovaní sa konečne môžete pustiť do samotnej hry.

Tu vás klasicky čaká strategická mapa, na ktorej prebieha ťahový mód hry, kde sa staráte o manažment svojho impéria. Mapa sa mierne pozmenila od čias Rome: Total War, takže ide o skĺbenie 3D a 2D zobrazenia. Provincie, ktoré ovládate sa zobrazujú trojrozmerne a územia, ktoré ste zatiaľ neobjavili zostávajú vo forme kusu pergamenu, ktorý hre dodáva dobový nádych. Zdalo by sa, že táto kozmetická úprava je jedinou novinkou tejto časti hry, ale pri snahe vylepšovať vaše mestá objavíte, už v preview spomínanú featuru, panel umení. Tu môžete vyvíjať technológie, nové stavby atď., ktoré ste síce mali v minulých dieloch prístupné už od začiatku, ale hra sa tak približuje k sérii Civilization (ale skutočne iba jemne). Máte na výber z dvoch „vývojových stromov“: Bušido (známy kódex bojovníka), ktorý umožňuje vývoj armádnych vylepšení a Cestu Či, ktorá sa stará o diplomatickú stránku hry. Inak je všetko po starom, pánačikmi reprezentujúcimi armády alebo vyjednávačov, či kupcov tiahnete po mape, dobíjate a bránite už dobité mestá, obchodujete alebo uzatvárate spojenectvá, ste obmedzovaný len jednotlivými ťahmi. Názov série však jasne hovorí, čo je základom hry a to boj.

Nestačilo by, že celá krajina je rozdrobená na drobné územné celky, aj v samotných rodinách vládne rozorvanosť, a tak vašou prvou úlohou bude zjednotiť klan a odstrániť zlé vplyvy. Tu sa dostanete do real-time módu (ak teda nenecháte hru vyhodnotiť boj za vás, čo sa však odporúča len tým najväčším lenivcom) a začína bitka. Po rozmiestnení vojska nasleduje úder na gong a ak ste hrali predošlé diely, budete sa cítiť ako ryba vo vode. Rôzne typy jednotiek sa líšia svojou špecializáciou a tak je napríklad nevhodné poslať konských jazdcov na nepriateľov s dlhými kopijami (ale takú hlúposť by ste isto nerobili). V čele armády je klasicky generál, ktorého úloha je kľúčovejšia, ako predtým, pretože sa jeho spokojnosť s dianím v krajine presunie aj do boja. Smrť generála sa obvykle rovná prehre, vojsko sa rozpŕchne a len ťažko sa dá znova dokopy, preto si ho treba strážiť ako oko v hlave. Veľmi príjemne nás tiež prekvapila umelá inteligencia, reagujúca na dianie na bojisku, počítač už taktizuje celkom na úrovni, a tak vám predhadzuje tie najťažšie kusy svojich síl a krehkejších strelcov si drží logicky vzadu. Dá sa s ním samozrejme vybabrať, ale nejde o nič extrémne, a tak budete mať skôr dobrý pocit zo svojho strategického umu, ako trúchliť nad demenciou nepriateľa. Pokiaľ vás nudí ťahový mód, autori pre vás pripravili zopár historických scenárov, prístupných priamo z menu, o ktorých tiež pravdepodobne nebudete mať ani poňatia, ale slúžia, ako celkom príjemný úvod do dejín tejto civilizácie.

Nad technickým spracovaním sme sa rozplývali v prvých dojmoch, ale nedá sa opäť nespomenúť, že je božské a úžasne detailné (o približne tri týždne môžeme očakávať patch prinášajúci do hry podporu najnovšieho DirectX 11). Takisto nemôžeme mlčať ani o tom, že pokiaľ doma nemáte obskúrne výkonný hardvér na predchádzajúcu vetu môžete zabudnúť. Hra vám sama nastaví limit detailov, ktorý už nemôžete prekročiť a ešte na strednom natavení to nie je proste ono. To ani nehovoríme o bojoch v hmle, ktoré sú šialene neprehľadné kvôli nízkej viditeľnosti a o dynamických zmenách počasia. Ak ste teda náročný, poriadne si za to zaplatíte (čo by sa koniec koncov aj pomaly patrilo, na obzore je Crysis 2 a vývoj ide ďalej, takže netreba zaspať dobu). Hudba je skvelá, ťažiaca maximum z japonského folklóru a atmosféru umocňuje ešte viac. O multiplayeri sa toho nedá veľa hovoriť, keďže v čase testovania hra ešte nebola oficiálne vonku a serveri rozhodne nepraskali vo švíkoch, autori však hovoria o novom systéme avatarov, ktorý znie zaujímavo.

Total War: Shogun 2 je dobrá hra, ba dokonca skvelá (nehovorte, že ste to nečakali), novinky v sérii by sme síce na prstoch jednej ruky spočítali, ale neurazí a univerzum Total War privádza tam, kde pred rokmi začalo a jasne ukazuje, ako sa za ten čas vyvinulo a s ním aj celý herný priemysel. Ak vám z nejakého dôvodu prostredie stredovekého Japonska nevyhovuje, stále je tu možnosť siahnuť po niektorom zo starších titulov. Pokiaľ ste sa na nový diel tešili, nie je, čo riešiť a len ísť do toho, hodiny kvalitnej zábavy tu na vás netrpezlivo čakajú.