Pink: Missundaztood

Pink, vlastným menom Alecia Moore, je dvadsaťdvaročná r’n’b speváčka, ktorá má na svedomí napriek svojmu mladému veku dva úspešné albumy. Druhý, s názvom Missundaztood, vyšiel na prelome posledných rokov, a až teraz je vidieť, čo v Pink naozaj je.

Pink sa však od svojich – bojím sa povedať – tuctových rivaliek škrekotajúcich vo svojich výtvoroch opakovane „love me, love me,“ či „you’re my love forever“ podstatne líši. Už od začiatku puberty vedela, ktorým smerom sa bude uberať. Poznala pouličný život z jeho obidvoch strán. A práve ľudia ulice majú potrebu pociťovať rebelanstvo. A rebelanstvo sprevádza práve tú lepšiu časť albumu Missundaztood. Nemal by som však začínať od konca...

Keď som na začiatku označil Pink za r’n’b speváčku, trochu som sa aj zmýlil. Hoci jej prvý album Can’t Take Me Home (možno si z neho ešte pamätáte single There You Go a Most Girls) sa niesol v štýle čistého r’n’b a bol teda určený skôr americkému publiku, tak Missundaztood sa od tejto stopy výrazne odkláňa a vzniká o niečo rockovejší album Missundaztood. Pink sa akosi zachcelo dobývať i Európu. My môžeme byť len radi. Z jej novinky sa vykľul kvalitný album. Pripomeniem ešte, že v pauze medzi albumami ste mohli počuť Pink i v hite 2001 Lady Marmelade spolu s Christinou Aguilerou, Lil' Kim, Myou a Missy Elliott. Je potrebné povedať, že album je najviac ovplyvnený Lindou Perryovou (niekdajšia členka 4 Non Blondes). Pomohla jej s väčšou časťou dosky a práve ona sa zaslúžila o spomínaný odklon od svojského štýlu Pink. Na albume sa s Lindou nachádza i duet. S albumom Pink pomohol i tanečník a raper Scratch a tiež Steven Tyler (líder Aerosmith), s ktorým si Pink zaspievala v balade Misery.

Ja však práve v baladách vidím malý problém celého albumu, ktorý ho však ako celok veľmi nekazia. Je ich tam len pár, ale Pink však nejako nesedia. Myslím ale, že nasledujúce hitovky po Get The Party Started bude vyberané z rýchlejšej (Don’t Let Me Get Me, Missundaztood, Numb či Just Like A Pill) a podľa mňa i lepšej časti albumu. Práve tieto skladby dodávajú albumu úspech a kvalitu.

Album sprevádza aj rôznorodosť. Tým, že som povedal, že Pink vytvorila rockovejší album som nemyslel to, že vytvorila iba rockový album. To ste sa mohli presvedčiť už pri prvom singli Get The Party Started, ktorý s rockom má spoločné iba holé nič.

Missundaztood je lepší než dobrý album a navyše je v európskom vydaní ako bonus pri ostatných skladbách pribalený ešte jeden track s názvom Catch 22. Vidieť, že Pink sa začína orientovať i na neamerickú časť gule, na ktorej sa nám pritrafilo žiť. Missunaztood vám toto „žitie“ ohromne spríjemní. Je len trochu škoda tých balád. Inak som už zvedavý, ktorým smerom sa poberie Pink vo svojej nadchádzajúcej produkcii.