Woody Woodpecker

Aj vy ste občas pri náhodnom prepínaní televíznych kanálov v skorý podvečer prepli na STV 1? Väčšinou práve bežala akási čudná počítačová alebo konzolová hra so zaujímavým panáčikom, však? Ak ste to zaregistrovali, tak potom vedzte, že meno tejto TV príšerky nám už dlhšie nebude utajované. Táto detská postavička sa nazýva Woody Woodpecker a je to ďateľ.

Aspoň tak nám to tvrdí herný manuál. Ja som sa pri prvom pohľade na CD a komentári od známeho iba zhrozil, čo za ďalšiu infantilnú záležitosť mi to veľavážený šéfredaktor Gameswebu zas nadelil. Vidím, že varovanie pri hlúposti nazvanej Lego Creator veľmi nepomohlo, a tak budem musieť byť nabudúce dôraznejší. Zároveň rovno takto verejne vyhlasujem, že už nemám záujem recenzovať prihlúple detské infantilné hry na tento štýl.

Ale poďme k samotnej hre. Woody Woodpecker je hra, ktorá predstavuje žáner tzv. platformoviek, či plošinoviek alebo skákačiek, žiaľ ale v práve nie najlepšom svetle. Takýchto hier bolo kedysi vyrobených na stovky a dá sa povedať, že v časoch jednoduchej grafiky bola práve hrateľnosť tým, čo tieto hry vyzdvihovalo zo šedého priemeru. Na začiatku deväťdesiatych rokov patrili skákačky medzi najobľúbenejšie hry. Kto má záujem načrieť do herného archívu, odporúčam obzvlášť sériu Commander Keen, ktorej prvú časť som recenzoval v rámci sekcie Klasika.

Príbej je primitívny a klišéovitý, tak, ako to už v detských hrách chodí. Ale to nie je problém, veď deťom to nevadí a cartoony na štýl Scooby Doo so stále rovnakou zápletkou ich bavia. O sedem rokov neskôr zistia, že je to neustále sa opakujúci kolobeh, kde sa vytráca príbeh a nastupuje iba zmena hlavných záporákov. Ďateľ Woody Woodpecker sa dostal do konfliktu s Buzzom Buzzardom, ktorý je (podľa manuálu) jeho nepriateľ už odnepamäti. Tentokrát je ale ohrozená aj Woodyho rodina. Ďatlovi príbuzní Knothead a Splinter sa chystajú zahrať si videohru na akejsi kartónovej škatuli, ktorá má pripomínať konzolu. Avšak, čo sa to deje?!?!? Húúhaháááá!!! Počujeme iba odporný rehot a tieň, ktorý nám zatienil výhľad na deti. Obrazovka ztmavne a po opätovnom osvetlení sú už (chudáčikovia) deti preč! Na zemi ostal iba akýsi popísaný papier. Ako si už mnohí z vás domysleli, papier obsahuje požiadavky na výkupné od záporného (a samozrejme aj odporného :-) ) Buzza. Krátko po únose sa na scéne zjavuje Woody, ale prichádza už iba do prázdnej miestnosti. Zdvíha lístok a vidí, že výkupné je stanovené až na 1 milión dolárov! No uznajte, kde má chudobný (a podotýkam ďateľ!) Woody zohnať 1 milión takej tvrdej meny akou US Dollar nepochybne je? Takže nakoniec sa Woody rozhodol zobrať spravodlivosť do svojich rúk a vybrať sa do zábavného parku, kde Buzz Woodyho synovca a neter uniesol.

Na začiatku hry si nadefinujete niekoľko klávesov a tiež rozlíšenie a počet farieb. Hra vyzera podobne ako tá v TV, Woody je zobrazený zozadu mierne zvrchu, prípadne sa ešte dá prepnúť do druhého módu, keď vidíte scénu "vlastnými očami". V tomto kamerovom móde ale môžete iba otáčať hlavou, takže som celkom nepochopil, načo slúži. No nič to: stláčam šípku hore, ktorá by mala znamenať rozbeh. A viete, že aj znamená? Problém sa ale zrazu objavuje inde. Kurzorová šípka síce funguje ako beh smerom dopredu, avšak pri akejkoľvek zmene uhlu kamery sa klávesy neprispôsobujú. Celá hra teda funguje na princípe absolútnej kamery, ktorá bola požitá už napríklad v 3D akčnej hre o upírovi, na ktorej názov si momentálne nespomeniem. A to je problém, na ktorom celá hrá padá. Absolútna kamera a pohyb znamená, že pri akejkoľvek zmene uhlu kamery sa šípky neprispôsobia danému smeru, ale ak napr. tlačíte šípku nahor/dopredu a kamera zatočí doľava, už zrazu nebežíte dopredu, ale doľava. Je v tom riadny chaos a mne sa nepodarilo zvyknúť si na tento systém ani po niekoľkých pokusoch. A to dodávam, že pri takejto hre je rýchla a funkčná koordinácia stláčania kláves nevyhnutnosťou, pretože akékoľvek zaváhanie znamená stratu energie, či dokonca života. Práve v takejto hre by pomohla relatívna kamera a definovanie klávesnice, keď vpred znamená vpred vždy (aj po zatočení doľava) a doľava znamená otočenie postavičky doľava (a nie vpred ako to funguje v tejto hre po zahnutí doľava). Neviem, či tvorcovia hru netestovali, avšak betatesting im museli robiť úplní looseri. A práve na takých looserov doplácajú všetci, ktorí sú túto hu zakúpia, pretože absolútny systém pohybu znižuje hrateľnosť na minimálnu úroveň. Hrateľnosť je najmä tou zložkou, na ktorých dobrá skákačka stojí (a padá!). V tomto prípade teda ide o maximálne nehrateľnú vec, čo nehovorím len tak, lebo osobne som trpezlivý hráč a skúšam sa naučiť rôzne nové veci. Woody ale sklamal na plnej čiare.

Samotná hra je v skratke o tom, že beháte, preskakujte prekážky, občas zbombardujete nepriateľov, či na nich urobíte ďatlí nálet a v neposlednom rade zbierate kopu všelijakých (teda konkrétne po celú dobu rovnakých) písmeniek označených "W" ako Woody. Za určitý počet písmeniek získavate rôzne bonusy ako špeciálna ochrana pred nepriateľmi. Raz za čas nájdete aj symbol života, ktorý pridáva život. Občas ešte tiež musíte otvoriť dvere klávesom akcie a podobne. Postupne sa iba okolo vás mení scenéria z vesmírnej na bežnú krajinku a späť, veď sa nie nadarmo nachádzate v Lunaparku. Hudba nijak nevyniká a pripomína veselé cartoony, zvuky sú štandardné, opäť nič zvláštne. Grafika je plne 3D polygónová, takže dobrá grafická karta je zárukou plynulosti.

Ako ste sa už dočítali, Woody Woodpecker je celkovo slabá hra. Mohla to byť dobrá zábavka pre prípady, keď vám ostáva 10 minút a nič iné sa neoplatí spúštať. Ale extrémna nehrateľnosť spôsobená chorým systémom ovládania a kamery spôsobili, že to je žiaľ prepadák. Síce prepadák s príjemnou grafikou, cartoonovou hudbou a zvukmi, ale stále prepadák. Ach, kde sú časy hier ako Jazz Jack Rabbit alebo Abe's Odyssey, ktoré nepotrebovali žiadne polygóny, boli plne 2D, s krásnou, ručne maľovanou grafikou, dobrou hudbou a zvukmi, zábavným príbehom a extra vymakanou hrateľnosťou?!