Civilization III

Keď sa približne v roku 1991 obajvila hra Civilization, spôsobila doslova civilomániu. Tí čo už v tom čase hrali hry a hrali Civilizáciu, nedajú na ňu dodnes dopustiť a so slzou v oku na ňu spomínajú. Jej autor, pán Sid Meier sa stal razom herným bohom. Nápad, originalita, hrateľnosť, perfektné spracovanie zaradili hru právom do zlatej siene kultových hier. Potešujúce je, že pán Meier nezaspal na vankúšoch úspechu a viackrát (Railroad tycoon, Colonization, Alpha Centauri...) ukázal, že aj v čase pokročilých technológií a výkonnej grafiky hru predurčuje k úspechu hlavne originálny nápad a bezchybné spracovanie. V čase keď sa na trh dostáva pokračovanie s názvom Civilization III. umiestnila sa jedna inštalácia aj na mojom HDD a ja som roztrasenými rukami a s búšiacim srdcom spravil dvojklik na ikonku.

Úvodné intro zobrazuje stavbu akejsi monumentálnej veže. Jej základy tvorí primitívna kamenná architektúra, ale čím vyššie poschodia zaberá kamera, tým modernejšie technológie sú k stavbe použité. Je to akási metafora budovania ľudskej civilizácie na základe vedeckých objavov. A budovanie a vymýšlanie a objavovanie a bojovanie je náplňou celej hry. Úvod (a nakoniec aj celá hra) ma prekvapil dôverne známym prostredím. Možnosť vymodelovať si vlastný svet určením jeho veľkosti, klimatických podmienok, možnosť vybrať si národ za ktorý budem hrať, množstvo protivníkov a ich príslušnosť k národu... to už tu bolo v prvej Civke a takmer navlas rovnaké. Ja viem, grafika je lepšia, ale princíp je rovnaký. Môžem trocha predbehnúť a poviem, že každý národ má svoje špecifiká, svoje špeciálne jednotky a ich dôkladným spoznaním má hráč väčšiu šancu na výhru. Množstvo cieľov podmieňujúcich výhru si hráč môže (musí) tiež zvoliť - od absolútnej dominancie vo vojenstve a vyhladení alebo podmanení ostatných národov na zemi až po napr. dominanciu vo vede, kde je cieľom vypustenie umelej družice. Zmena nastavení spôsobí, že hru je možné hrať v podstate donekonečna, pretože každá nová hra bude svojim spôsobom iná.

Hra začína objavením sa jedného osadníka a jedného robotníka na mape krajiny. Celá krajina je čierna, len bezprostredné okolie našich dvoch panáčikov - t.j. okolie kam dovidia, je objavené. Osadník má za úlohu nájsť vhodné miesto na založenie prvého mesta veľkej ríše.

Robotník má za úlohu budovat infraštruktúru okolo mesta - zúrodňovať pôdu, stavať cesty, bane, pevnosti, zakladať kolónie.... Obyvatelia mesta zase budujú stavby v meste. Obyvatelia mesta produkujú každé kolo určitý počet "štítov" a svojou prácou prispievjú obilím, alebo nerastnými surovinami k rozvoju mesta. Štíty sú akýmsi platidlom pre postavenie nejakej budovy, alebo vývin jednotky. Čím viac štítov mesto produkuje, tým skôr sa postaví zvolená budova, alebo vyvinie jednotka. S rozrastajúcim sa počtom obyvateľov v meste zistíme, že je možné ich aj trochu menežovať - určiť kto bude napr. vedec, výberca daní alebo zabávač. Dôležitým krokom v hre je sledovanie nálady obyvateľov v jednotlivých mestách, pretože nespokojní obyvatelia = nepokoje, nepokoje = žiadne nové stavby, žiadne nové jednotky.

V hre narazíme na veľké množstvo jednotiek a stavieb, no nie všetky sú prístupné hneď zo začiatku. Popri výstavbe miest a ich okolia, v hre vymýšľame aj nové technológie. A s objavením nového vynálezu alebo technológie nielenže sa nám rozširuje možnosť vymýšľať nové a nové veci, ale aj počet budov a jednotiek, ktoré môžeme stavať je čoraz väčší. Dôležitou pomôckou počas celej hry je Civilopédia.

Ako už sám názov našepkáva, ide o akúsi encyklopédiu ľudského poznania. Civilopédia hráča bude sprevádzať celou hrou. Nájde tu informácie o všetkých budovách, jednotkách ale hlavne tu nájde akýsi strom vývoja. Práve tento strom ma odjakživa najviac fascinoval, pretože sa za ním skrýva veľmi veľa práce. A vyzerá to tak, že práve Civilopédia je azda jediná trochu viac prepracovaná vec.

V praxi to vyzerá tak, že len od hráča závisí, ktorým smerom sa vývoj jeho národa bude vyvíjať - fakt je ale ten, že ak sa nebude vyvíjať dostatočne rýchlo práve vo vedách podporujúcich vojenstvo, veľmi rýchlo ho susedné národy eliminujú. No to, že nejaký vynález vymyslíme, neznamená, že automaticky ho budeme môcť používať. Niektoré totiž vyžadujú, aby boli dostupné určité suroviny a pokým nedokážeme zabezpečiť dovoz týchto surovín do mesta (prípadne rozdistribuovať ich ďalej) tak si veru ani necvrkneme. Tiež sa nám môže stať, že v niektorom meste túto jednotku stavať môžeme, ale hneď vo vedľajšom nie.

Civilopédia je akási biblia pre hráča Civilizácie III. Z toho dôvodu je ( a musí byť) veľmi jednoduché sa do nej dostať z takmer ktoréhokoľvek miesta v hre. Stačí, ak sa pri šípke kurzora objaví symbol knihy s písmenom C. To hráčovi signalizuje, že o tom predmete na ktorý ukázal existuje odkaz v Civilopédii. A stačí jeden klik... Po celý čas hry má hráč k dispozícii pomocníkov - advisorov (poradcov), ktorí sú ochotní poradiť hráčovi čo ďalej, akým smerom sa vyvíjať. Každý z nich sa stará o svoju oblasť - domestic advisor o osídlovanie a obyvateľov, military advisor o vojeskú stránku.... Každý samozrejme háji tú svoju oblasť a tak najčastejšie ti povedia "Buduj viac miest!", "Postav väčšiu armádu!", ale niekedy sa u nich nájdu aj celkom rozumné tipy.

Hoci je grafika podstatne lepšia, než bola v prvom i druhom dieli, stále zostáva jednoduchá. Vďaka tomu si Civilizáciu III môžu zahrať aj hráči so slabšími strojmi. Oproti hrám minulým sa vylepšila animácia pohybu postáv. Pribudla akási forma "fog-of-war", t.j. aj na objavených miestach, ak sa v ich dohľade nenachádza nejaká hráčova jednotka, nie je vidieť čo sa tam deje. A diať sa tam môže všeličo. Napríklad si tam môžu založiť osadu domorodci a znenazdajky zaútočiť na naše jednotky. Alebo nejaký iný národ si tam postaví mesto a takisto zrazu len sme nepríjemne prekvapení, keď z neočakávaného smeru niekto na nás zaútočí.

Inteligencia nepriateľov je vcelku slušná. Ak ste s nejakým národom vo vojnovom konflikte, celkom premyslene bude brať do zajatia vašich robotníkov, alebo katapulty, bude útočiť na najslabšie mesto...Aj keď mám pocit, že počítač podvádza "zvýhodnením" samého seba, lebo sa vyvíja vždy o niečo viac a rýchlejšie. Preto je v súboji s ním nutné použiť aj značnú dávku diplomatického jednania. Pri kontakte s predstaviteľom druhého národa sa objaví menu diplomacia, kde si je možné "pokecať" v cudzím vládcom. A závisí len od našej sily či si s ním budeme vymieňať naše objavené technológie za ich, alebo mapu sveta, alebo môžeme vymieňať celé mestá, nakoniec je možné len tak povedať "Zbohom" alebo vyhlásiť vojnu. Ak sa však na to cítime, môže druhú stranu vydierať a žiadať napríklad nejaký poplatok. Naopak, často to býva tak (hlavne pri vyššej obtiažnosti), že nám dá také rokovanie poriadne zabrať a je možné, že nám dokonca protihráč poriadne pustí žilou. Skrátka, diplomacia je ďalšia z vecí, ktoré sú veľmi dobre urobené.

Zmenou je aj to, že každé mesto má vyznačené svoje hranice a tie hranice sa môžu rozširovať. Ak kedysi sa vojna vyhlasovala aj v prípade, že sa dve cudzie jednotky k sebe priblížili, v tejto hre je to až vtedy, keď jedna zo strán prekročí hranice mesta druhej strany. Vtedy sa obajví menu diplomacia, kde hneď dotknutý vládca požaduje aby jednotky opustili jeho územie. Ako som spomínal, každý národ má niekoľko svojich jednotiek, ktoré sú jedinečné, ktoré iný národ nemá. Samozrejme všetko to vychádza z reálnych podkladov. Čo mi v hre chýbalo, bola možnosť spájať jednotky do väčších celkov, tvoriť armády. Až s vývinom jednotky "veliteľ" sa táto možnosť objaví. Niektoré jednotky je dokonca možné upgradovať na lepšie. Nepríjemne som však bol prekvapený nevyváženosťou síl jednotiek. Niekedy sa mi stalo, že moju silnú jednotku, navyše opevnenú v pevnosti, zničila jednotka, ktorá bola absolútny outsider. Hádam to mal byť akýsi prvok náhody, simulácia silnejšej morálky alebo čo, ale to robí hru úplne nevypočitateľnou a ak si k tomu prirátame, že nepriateľ má takmer vždy viac jednotiek ak my... pôsobí to deprimujúco a znechucujúco.

To je asi najväčším záporom tejto hry. Napriek tomu, že k Civilizácii mám vrúcny citový vzťah, mám pocit, že tie malinkaté zmeny tejto hre nič nepridali. Neviem, či autorom išlo o to, aby priblížili jednu z kultových hier hráčom, ktorí pred tým desaťročím ešte cmúľali cumlík (vtedy by to bolo chvályhodné predsavzatie), alebo sa pokúsili na základe ošiaľu s názvom Civilizácia vytrieskať s čo najmenšou námahou čo najviac peňazí. Veľmi som sa zamýšľal aj nad tým, či dnešní hráči, odchovanci hier typu Command a Conquer, Age of Empires, Stronghold, Medal od Honor, Half life... ocenia tento typ hry a či ich zaujme v takom množstve ako zaujala našu generáciu. Silno o tom pochybujem. Aj keď ide jednoznačne o najlepšiu hru vo svojej triede ťahového budovania civilizácie (zase toľko ich nie je, však?), oproti svojej staršej sestričke (a to nerátam napr. Call to Power) neprináša žiadne prevratné zmeny. Podľa mňa je to rovnaký prípad ako prerobenie Dune 2 na Dune 2000. Preto moje hodnotenie staviam na tomto fakte a nie na svojich citových väzbách. Hra je to dobrá, s vynikajúcim námetom, spracovaním, ale vôbec nie originálna a inovatívna.