Comanche 4

Delta Force, F16 a Comanche. Všetky tieto tri série majú spoločného výrobcu ktorým je firma Novalogic. Avšak na rozdiel od prvých dvoch spomenutých titulov, ktoré sa snažia čo najrealistickejšie preniesť modernú vojnu na obrazovky vašich monitorov, ide séria Comanche trochu odlišnejšou cestou.

Už od prvého dielu sa totižto autori nesnažili čo najpresnejšie okopírovať riadenie a letové vlastnosti uvedeného vrtuľníka (stále si nie som istý či Comanche v skutočnosti vôbec existuje), ale zamerali sa radšej na zjednodušenie ovládania a grafiku. Nie každý má rád prepracovanosť a prehnanú realistickosť, ktorá je prítomná vo väčšine simulátorov, a tak je pochopiteľné že si Comanche vo svete našiel svojich fanúšikov, ktorí na neho nedajú dopustiť. Na tých teraz čaká v poradí už štvrtý diel, ktorý ich určite nesklame.

Séria Comanche bola okrem svojich mnohých kvalít bohužiaľ známa aj svojimi krvavými nárokmi na hardware a tak nie každý si mohol zalietať vo vrtuľníku svojich snov. Vždy však tieto nároky boli opodstatnené vzhľadom na grafiku ktorou hra disponovala. Výnimkou nie je ani štvorka, ktorá mi na Celeron 850 s 320 MB RAM a Geforce 2MX pri mnohých akčných scénach hrozne sekala. Pri normálnom lietaní a malom množstve nepriateľov som však nemal žiadne problémy a tak som sa mohol v pohode kochať rozmanitosťou okolitého prostredia, detailnosťou nepriateľských bojových vozidiel a efektnosťou výbuchov. Hoci nepripisujem grafickej stránke až takú dôležitosť ako napríklad príbehu, musím sa priznať, že niektoré herné pasáže ma doslova zaskočili (prvá kampaň na indonézskych ostrovoch nemá obdobia).

Grafici nenechali nič na náhode a tak zakomponovali do hry všelijaké drobné efekty, ktoré spolu s celkom pôsobia naozaj dobre. Ako príklad môže poslúžiť vírenie vody a prachu pod helikoptérou, alebo vynikajúco vyzerajúci vojaci. Po grafickej stránke tak hre nemám naozaj čo vytknúť.

Ďalšou dominantou hry ako som už vyššie spomenul je jej ovládanie. To bolo zjednodušenené na pár základných príkazov ako je napríklad zasúvanie a vysúvanie podvozku, alebo prepínanie zbraní. Toto umožňuje aj najväčším amatérom, aby mohli ihneď po spustení hry začať hrať a nemuseli sa učiť naspamäť klávesové skratky ako to je u normálnych simulátorov. Ohľadne citlivosti riadenia musím skonštatovať, že vrtuľník reagoval na každý môj príkaz tak ako som to očakával a nedočkal som sa skoro žiadnych nepríjemných prekvapení.

A to som na ovládanie používal myš, ktorá nebola práve najvhodnejšia (nevie mi niekto vysvetliť prečo mi počítač nechce detekovať joystick?). Napriek všetkým týmto kladným faktom mám k ovládaniu dve drobné výhrady. Za prvé: vrtuľník nemôže z nejakého záhadného dôvodu ľubovolne meniť svoju výšku. Vždy keď som totiž stlačil príslušnú klávesu stúpania, vynieslo ma to do presne stanovenej výšky, ktorú som ďalej nemohol ovplyvniť. V praxi to znamenalo, že som mohol lietať vo výškach, ktoré stanovili programátori, a ktoré mi nie vždy vyhovovali. Za druhé: až príliš často sa mi stávalo, že som sa zasekával o rôzne prírodné aj umelo vytvorené prekážky, ktoré ma k tomu ešte aj statne poškodzovali. Vrtuľník sa pritom odrážal dozadu, no a keď náhodou bola za mnou ešte ďalšia prekážka, tak som rázom skončil ako lietajúca pinballová loptička. Misie v ktorých som musel lietať tesne nad zemou sa tak pre mňastávali nočnou morou. Nuž ale nakoniec sa dalo všetko v pohode zvládnuť.

O ozvučení hry sa tu nebudem moc rozpisovať, pretože zvukové efekty sú priemerné a ničím novým nevynikajú. Hudba vás sprevádza len v menu a na jej zakomponovanie do hry sa akosi pozabudlo. Možno je to tak i dobre, pretože by hráčov len zbytočne rozptyľovala, ale na druhú stranu mohla taktiež pekne okoreniť niektoré akčné scény.

A ako mám celkovo hodnotiť túto hru? No, v prvom rade musím všetkých upozorniť, že to určite nie je simulátor. Na to aby to simulátor bol tu môžete až príliš ľahko zneškodniť svoj cieľ. Ďalej tu poškodenie rôznych častí vašej helikoptéry nemá vplyv na jej letové vlastnosti. No a zdravie a náboje si taktiež môžete kedykoľvek doplniť na základni, čo sa asi dosť vymyká akejkoľvek realite. Ak budeme hru teda brať ako strielačku a nie ako nejaký pokus o simulátor, tak môžem s kľudom prehlásiť, že ide o nadpriemerné dielko, ktoré poteší hlavne tých nenáročnejších letcov medzi nami.