Medal of Honor: Allied Assault

Táto, na vojnovej tématike postavená hra vás zavedie do najdôležitejších bitiek druhej svetovej vojny a vlastne oveľa, oveľa ďalej. Medal Honor: Allied Assault pochádza z dielne spoločnosti 2015. Vďaka distribúcii svetovým gigantom Electronic Arts si hra získala veľmi slušnú reklamnú kampaň a tak ju podľa názvu už možno viacerí poznate. Mnohí ste určite nevedeli, že Medal Of Honor je vlastne séria. Čisto PC hráčom asi naozaj hry s týmto názvom hovoriť nič nemôžu, ale iná situácia by mala nastať u hráčov, ktorí sa aspoň trochu vyznajú v hrách na Playstation. Na PS už totiž jedna z hier s takýmto názvom vyšla a taktiež sa ich ešte niekoľko chystá – za všetky by som vymenoval tituly Medal Of Honor: Frontline či Medal Of Honor: Underground. Okrem iného sa taktiež pripravuje ešte niekoľko ďalších hier, ktorých názov začína práve tými tromi kúzelnými slovíčkami Medal Of Honor. Najzaujímavejším však pre nás PC hráčov pochopiteľne je práve Medal Of Honor: Allied Assault, o ktorom bude v tomto článku reč.

MOH je 3D akčná strielačka videná z pohľadu prvej osoby, ktorá vás zavedie do obdobia z konca prvej polovice 20. storočia, presnejšie do obdobia druhej svetovej vojny. Ocitnete sa v koži poručíka Mikea Powella, člena veľmi známeho (a to predovšetkým historikom) 1. Ranger praporu. Práve v jeho úlohe sa musíte prebojovať celkovo 20 úrovňami, ktoré sú založené na skutočných udalostiach 2. svetovej vojny. Stretnete sa teda čisto s historicky doloženými operáciami. Vylodíte sa v Normandii, budete prevádzať sabotáž na nemeckú ponorku v Trondheimu a plniť ďalšie desiatky úloh. Ocitnete sa potom taktiež i v Severnej Afrike či v Nórsku. Pretože sa vývojari snažili pri vývoji držať aspoň čiastočne skutočnosti, stretnete sa v hre čisto so zbraňami, transportérmi, či tankami, ktoré sa naozaj druhej svetovej vojny zúčastnili (zo zbraní by som vymenoval samopaly Thompson či granáty Mark II, tanky zastupuje napr. typ Sherman, obrnené transportéry M3).

Autori samozrejme nezabudli taktiež na umelú inteligenciu, ktorá v hre nie len musí, ale aj hraje veľkú úlohu, pretože hrať proti tupým nepriateľom by asi nikoho príliš nebavilo. Ako som vyššie spomenul, to sa tu teda nikomu nestane, vojaci reagujú na každé šuchnutie či iný podozrivý zvuk a každý reaguje na vzniknutú situáciu iným spôsobom. Ako príklad by som uviedol, že v kritickej situácii môžu privolať leteckú či delostreleckú podporu. Preto je v každej misii veľmi dôležité dobre odhadnúť, ako tú danú úlohu splniť – dôležitá je samozrejme čistota prevedenia a čím menej na seba upozorníte, tým lepšie pre vás. Spomenul som, že v hre sa vyskytujú i reálne dopravné prostriedky z 2. svetovej vojny, nespomenul som však to, že ich môžete i ovládať. Vďaka tomu môžete kdekoľvek zvrátiť priebeh misie. To však zabránilo autorom naplánovať presnú dejovú líniu a tak sa v niektorých misiách môžete dočkať spústy zvratov a nikdy nebude neskoro zmeniť záporný priebeh akcie (práve priebeh akcie môže ovplyvniť i také počasie, ktoré sa bude takmer neustále meniť). Cez všetky tieto vymoženosti si však MOH: AA uchováva predovšetkým tvár akčnej 1st person strielačky a tak nechýba spústa krvavých prestreliek a s tým súvisiace i príslušné množstvo màtvol. Dúfam, že vám je jasné, že autori nevytvorili čistokrvnú akčnú strielačku, v ktorej ide čisto o zabíjanie, pretože okrem toho tu spojili i niekoľko faktorov z žánrovo hier odlišných. A to je veľmi dobre.

Interakcia s okolím sa okrem iného dotýka komunikácie s okolitými vojakmi, ktorí vám niekedy napr. povedia presné súradnice cieľa či vás varujú pred nepredpokladanou prekážkou. Pokiaľ si niekto z vás spomína na špičkovú a veľmi obľúbenú hru Hitman (druhý diel by mal byť vonku čo nevidieť), tak určite viete, že ste v nej mali možnosť prezliecť postavu hlavného hrdinu do oblečenia okolitých nepriateľov. Autori Medal Of Honor sa nechali inšpirovať a preto vám i tu ponúkajú prakticky rovnakú možnosť. K väčšej realistickosti celej hry prispieva i grafika. Tá je vytvorená na engine Quake III, ktorý bol však riadne vylepšený a pokiaľ si hru zahrajete, dáte mi za pravdu. Hlavná pozornosť však bola zameraná na realistické prostredie jednotlivých misií. To je veľmi podobné skutočnej realite (teda tak, ako vyzeralo v období druhej svetovej vojny), i keď autori stále pripomínajú, že urobili hru pre hráčov a nie pre historikov, a tak i preto bola pre nich realistickosť až na druhom mieste. Celú hru taktiež dopåňa priestorový zvuk a hudba reagujúca na okolné dianie od skladateľa Michaela Giacchina. Čo by bol titul Medal Of Honor: Allied Assault za hru, keby neumožňoval taktiež možnosť si zahrať po internete či sieti. Hrať teda môžete v teamoch (a to za obidve strany – za spojencov i Nemcov), stretnete sa taktiež s ostatnými obľúbenými módmi z hier podobného typu ako je práve Medal Of Honor. Kvalitných strielačiek inšpirovaných obdobím druhej svetovej vojny nie je naozaj priveľa a i v tomto má Medal Of Honor: Allied Assault pred svojimi kolegami značnú výhodu. Táto hra nie len vyzerá, ale aj je veľmi zaujímavou a to predovšetkým kombináciou čiastočnej realistickosti, výbornej grafiky a ešte lepšej hrateľnosti.

Celá hra však nevznikla len vďaka práci autorov, ale v neposlednej rade taktiež vďaka spolupráci mnohých skutočných účastníkov druhej svetovej vojny. Tých v práci s vývojárskym teamom zastupovala organizácia Congressional Medal Of Honor Society (CMOHS – www.cmohs.org), ktorých výpomoc si podľa slov spoločnosti Electronic Arts vývojári veľmi cenia. Medzi najväčších odborníkov - účastníkov vývoja hry rozhodne patrí kapitán Dale Dye.

Na prvý pohľad hry je mnoho herných prvkov spojených s dnes populárným Return To Castle Wolfenstein – druhá svetová vojna, s tým súvisiace obdobné zbrane, hráčske modely, herné prostredie, zameranie štýlu hry, označovanie Spojencov americkou vlajkou, atď. Po chvíli hrania ale narazíte pri porovnávaní obidvoch projektov na veľa rozdielov. Hlavným z nich je veľký rozdiel v účinnosti zbraní. Zatiaľčo Wolfenstein si zachováva arkádovejší štýl hlavne v účinnosti, MOH: AA sa s tým nijako nepapre a ide tvrdo do reality. Rana z pušky či samopalu a bye bye armáda. Rovnako granát na rozdiel od WOLFa tu nie je na vystrašenie, ale k likvidácii. Keď už som u granátov, ich hádzanie síce postráda vychytávku v podobe odistenia už v ruke ešte pred odhodením, zato sa s ním hádže tak, ako mi pripadá prirodzené i praktické a je možné mieriť či hodiť granát do vzdialenosti odpovedajúcej viacmenej skutočnosti. No a k porovnávačkám s Wolfensteinom si nesmiem odpustiť pochvalu, že nemeckí vojaci tu hovoria KRÁSNOU nemčinou. Pri skúmaní zbraní som objavil, že pištolou sa dá nielen strielať, ale i udrieť cez hubu, čo je sekundárný spôsob jej použitia. Za zmienku iste stojí, že na rýchlosť pohybu má vplyv to, s čím sa vlečiete. Pokiaľ nesiete samopal, budete pohyblivejší než s ťažkopádnym raketometom, ktorý vám ale svoju daň vráti v okamžiku, keď z neho vystrelíte viacmenej smerom k nepriateľovi. Engine hry má u zbraní zabudovaný vplyv pohybu pri strelbe na ich presnosť, rovnako tak i strelba dávkami je nepresná a zbrane skáču podľa mňa tak, ako majú. Nepresnosť tu nie je indikovaná často používaným zväčšovaním zameriavacieho kurzoru, ale klasickým trhaním, čo mi pripadá o dosť prirodzenejšie.

Celkovo je MOH: AA perfektná 3D strielacia záležitosť a pokiaľ si zahráte napríklad už takú tretiu misiu, určite si spomeniete na moje slová a možno si aj poviete niečo v štýle „tak takéto niečo úžasné som ešte v živote nevidel“. Je totiž fakt, že sem tam ma niektoré veci v hre tak neuveriteľne udivovali, že mi chodili po rozume i také myšlienky, ako „MOH: AA je najlepšia 3D akcia akú som kedy hral“. Či tomu naozaj tak je, to už nechám na vaše vlastné presvedčenie sa. Každopádne však autorom MOH: AA patrí jedna obrovská poklona za ich neuveriteľný výkon.