Paul van Dyk: Politic of Dancing

„Elektronická hudba je iba o tancovaní, samozrejme, ale o politike? OK, v elektronickej – tanečnej, alebo akokoľvek si ju pomenujeme hudbe existuje politika, práve tak, ako životný štýl. Ale pre mňa, napriek všetkým rozličným chúťkam, aké DJ máva, je to všetko na konci dňa iba o hudbe, ktorú máme všetci radi, o dobrých DJoch hrajúcich pohodovú hudbu. To je jedna z mojich interpretácií politiky tancovania.“

Paul van Dyk

Paul van Dyka netreba rozhodne predstavovať. Ale nebudeme sa mu venovať ako DJovi, aj keď tento album s tým úzko súvisí. Ako skladateľ začal pri úplne inej hudbe a ľuďoch, ako skončil dnes. Po dlhé roky bol pre mňa hudobníckym idolom, ale nič netrvá večne (ani láska k jednej slečne...). Zmena jeho hudobného cítenia sa odohrala za posledný rok až dva a podľa mnohých (aj podľa mňa) bola skôr deštruktívna. Po vypočutí tohto albumu bude asi každému jasné, že skvostov ako boli Tell Me Why alebo For an Angel sa už od neho nedočkáme. Voľakedy dávno, v jeho začiatkoch, objavili jeho talent ľudia ako Cosmic Baby, či Johnny Klimek (obaja boli a sú vinikajúcimi hudobníkmi). Stáli pri zrode skladieb ako Emergency, Beautiful Place alebo Tell Me Why [The Riddle] čo, hádam, netreba zdôrazňovať ich kvality. Koniec koncov aj PvD sám vytvoril veľa kvalitnej hudby (For an Angel, Words, Another Way), lenže... lenže v poslednej dobe začal upadať do stereotypu, jeho skladby už nemali čo povedať a začali jedna druhú kopírovať. Veď len umelecká hodnota albumu Out there and back je o rád nižšia ako albumu Seven Ways. Na rozdiel od Stefana Sella (vedie zatiaľ jeho najdetailnejšiu diskografiu, akú som videl) vidím príčinu skôr v orientovaní na jeho DJskú profesiu a na preslov, ktorým tento článok začína. O čo menej kvalitná hudba vychádzala z jeho produkcie, o to tanečnejšia bola. A je treba povedať, že na diskotékach musí jeho hudba prinášať ľudí do X-tázy. V poslednej dobe začal poväčšine remixovať (od remixu Thrillseekers – Synaesthesia to tiež ide dole vodou) a jeho posledný vlastný výtvor nesie meno Autumn, ale o jeho umeleckej kvalite radšej pomlčím. Teraz, keď už som si vyplakal srdiečko by som za mal začať venovať albumu, lebo materiálu je tu až až.

Na dvoch CDčkach sa nachádza dovedna 33 skladieb, čo je úplne veľa. Sú tematicky rozdelené na dve časti: Prvé CD – hudba, ktorú by hral jeho predskokan na začiatku diskotéky na navodenie atmosféry a CD2 – hudba, ktorú by potom prišiel hrať on a tú atmosféru by udržala. PvD si dal robotu skoro z každým trackom a niečo v ňom ešte predtým, ako ho zmixoval zmenil. Obyčajne sa jednalo o basovú líniu + nejakú ten efekt. Týmto umeleckým zákrokom (alebo skratom) sa skladby, čo sa po rytmickej stránke začali na seba podobať asi o 200% od originálov. Vo väčšine bol výsledok jeho pokusov rytmus à la Thrillseekers – Synaesthesia, ktorý patrí medzi jeho najlepšie, čo si pravdepodobne uvedomuje aj on a na jeho obraz potom prerába nič netušiace skladby. Ale nie je to až také hrozné, ako to opisujem, len to už nie je starý Paul van Dyk. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú si naše ucho všimne, že Palko sa rád počúva. Skoro polovica (aspoň tretina) skladieb sa podobá na jeho vlastnú hudbu. Potom existujú dve možnosti. Buď bola už originálna skladba podobná a potom sa teda rád počúva, keď sa mu páči (čo by mi asi liezlo na nervs, keby ma niekto tak príšerne kopíroval), alebo sa úpravy skladby neobmedzili len na zmenu rytmu, ale si to odniesol aj zvyšok skladby, takže – zase má rád svoju hudbu.

Nemá zmysel sa podrobnejšie venovať jednotlivým skladbám, preto si to ich pekne rozdelím na dve skupinky – tam kde som identifikoval „inšpiráciu“ cudzou hudbou (a nie len od neho) a tie, ktoré sú viac menej originálne. Treba podotknúť, že niečo sa do prvej skupiny nedostalo iba preto, že som to proste neidentifikoval, ako cudzí nápad, a to sa mohlo stať, pretože zas až taký macher nie som a toľko toho nepoznám. So, tu sú niektoré:

V celej recenzii som v podstate kritizoval iba umeleckú stránku jeho hudby, aj keď by som mal mať na zreteli predovšetkým to, že na to sa má tancovať. Aj keď ani po umeleckej stránke to nie je zas až tak zlé, v stále spomínanom preslove je pekný riadok o tom, že „...táto hudba nie je pre tých, čo sa postavia okolo a povedia – hmmm, veľmi zaujímavé“, takže tak. Pokiaľ mám brať do úvahy fakt, či ho po takomto sete babenky od samej rozkoše z tancovania nezahádžu podprsenkami (btw je ženatý, tak nic nebude...), album splnil svoje na 120% (a to nekecám – keď som to počúval pri písaní tohto tu, len mi tak tancovali prsty po klávesnici :). Tot vsio... (← práve ste prečítali ).

CD ZAPOŽIČAL: Megastore, Michalska Ulica, Bratislava

II.