Killzone 3

Geniálne intro prvého dielu Killzone, ktoré nielen podľa mňa, patrí k najlepším intrám všetkých čias, započalo štart série, ktorou Sony chcela vrátiť úder uštedrený konkurenciou v podobe Microsoftu a Halo. Prvý diel z vtedy už mierne zastaralej konzoly PS2 vymačkal aj posledné kvapky výkonu a tomuto trendu nezostala nič dlžná žiadna hra majúca Killzone v názve. Druhý diel bol akousi demonštráciou sily novej PS3 a jednou z jej najvýraznejších exkluzivít, ale čas neúprosne beží a to čo vám pred pár rokmi vyrazilo sánku, dnes už neohromí. Lenže Sony a chlapci z Guerilla Games sa s niečim takým nezmieria a tak už po druhýkrát prichádzajú s niečim čo má z pomaly výkonnostne nestíhajúcej konzoly vymačkať aj posledné kvapky životodarného výkonu. A tým niečim samozrejme nie je nič iné ako Killzone 3.

Tretí diel však má o poznanie ťažšiu pozíciu ako mal diel druhý. Predsa len u Killzone vždy išlo aj o dokonalý vizuálny zážitok, autori sa vždy snažili o to, aby sa KZ nielen dobre hralo, ale aby sa na ňu aj skvele pozreralo a to je dnes už samozrejme ťažšie. Predsa len skok z PS2 na PS3 umožnil neskutočnú zmenu, kedy v dobe vydania KZ2 prakticky nemala. čo sa týka grafiky, konkurenciu. Dnes však je všetkým jasné, že sa s grafikou na dožívajúcej PS3 už zázraky robiť nedajú. A tak, zatiaľ čo pri druhom dieli sa nejaké tie chybky dali skryť za úžasne vyzerajúci grafický kabát, dnes už by to nemuselo byť také jednoduché. Alebo žeby sa chlapcom z Guerilly ten zázrak podaril a vizuálne by zasa hru posunuli do iných dimenzií ako konkurencia? No uvidíme...

Úvodná ponuka hry vám dych nevyrazí. Singleplayerová kampaň, Multiplayer, A pozor, možnosť co-op hrania kampane. To určite poteší všetkých, ktorí majú brata, prípadne kamoša, ktorý vám doma o pol druhej ráno neprekáža. Prečo? Pretože co-op mód je možné prechádzať len pomocou splitscreenu na jednej PS3. Online zábava s kamošom sa nekoná. Čomu môžeme ďakovať za takéto obmedzenie netuším, ale mrzí to poriadne. Snáď to spraví nejaký patch, inak je to mínuska. Dej tretieho dielu priamo nadväzuje na koniec dvojky. Hoci úplný úvod hry vás možno prekvapí tým, že sa ocitnete v Helghanskom brnení a hlavu vám chráni helma s horiacimi očami. Ale to si len autori dovolili malý skok o šesť mesiacov, v príbehu hry, vpred a vy takto absolvujete úplne jednoduchý tutoriál. Trošku zvláštne mi prišlo, že rovnakú scénu potom, už v rámci kampane, zopakujete (tentokrát už bez tutoriálu), ale vyvíjať sa bude trocha inak (žeby hrátky autorov s paralelnými svetmi?). Zbytočne spoilovať príbeh druhého dielu nebudem, takže len v skratke napoviem, že tou nadväznosťou na predchádzajúce dobrodružstvá som mal na mysli to, že v úvode trojky sa hlavný hrdina preberie zo svojich myšlienok, sediac na schodoch do paláca a očami preletí ruiny hlavného mesta, pričom je mu jasné, že všetko čo sa doteraz odohralo bol len začiatok pekla s názvom cesta z jamy levovej. Hlavným hrdinom, ktorého prst na spúšti bude vašim najlepším priateľom, je opäť Thomas Sevchenko, alias Sev, a spolu s ním sa vrátia aj všetci, ktorí ho sprevádzali do finále predchádzajúceho dielu. Viac vám o príbehu neprezradím ani ň, prežite si ho sami a sami zistite, že vás síce originalitou a nápadmi neohúri, ale aspoň sa snaží dodať tomu masovému vraždeniu nejaký zmysel.

Ak som v úvode polemizoval o tom, že Killzone 3 bude mať cestu ťažšiu ako jeho predchodca, lebo grafika atď, tak už prvé chvíľky v hre vás presvedčia, že v Guerilla Games zbrane nezložili a pustili sa do napohľad márneho súboja s časom po hlave. Grafika je totiž jedným slovom krásna (brané pohľadom konzolistu), bez akéhokoľvek zaváhania prehlasujem, že je to jedna z najlepšie vyzerajúcich hier na PS3 a čo sa týka FPS žánru, tak tam nemá konkurenciu široko ďaleko (na PS3 samozrejme). Možno by som si trocha rypol do animácií tvárí, ale to len tak, aby som nebol za fanboya. Inak vás totiž grafika ohúri. Hneď na úvod vám hra *SPOILER* ponúkne ako na dlani atómovou bombou zničený Pyhrrus, hlavné mesto Helghanu *KONIEC SPOILERU*, následne vás zavedie do helghanskej džungle, kde zistíte, že na tejto planéte nie sú nebezpeční len ľudia, aby vás postupne povodila po mori, po snehových pláňach aj tajných základniach Helghastu. Vlastne to more som tu príliš spomínať nechcel, lebo to je jediná skutočne výrazná škvrna na grafike, voda je totiž v hre spracovaná veľmi nepekne, ale to je daň za použitý spôsob renderingu.

Grafika je však len jedna strana mince, tou druhou je ZVUK, áno ZVUK s veľkým Z, veľkým V, veľkým U a s obrovským K. Audio stránka hry je jedným slovom úchvatná a všetko čo ste v žánri FPS považovali za dokonalé ním už nie je. Ja som kedysi chválil zvuky v Halo Reach, dnes však musím povedať, že oproti Killzone 3 hrajú, alebo hrali chlapci z Bungie iba druhú ligu. Nehovorím teraz ani tak o dialógoch, prípadne monológoch, tie sú štandardne na vysokej úrovni, hovorím o zvukoch boja, výbuchov, hlasoch počas bity, stonoch ranených, umierajúcich, alebo len zmyslov zbavených ľudí vhodených do pekla zvaného Helghan. Keď toto všetko spojíte so skvelým tempom hry dostanete dokonale namiešaný koktejl boja o prežitie a jednu z najlepších a najintenzívnejších atmosfér aké ste kedy mali možnosť v hre zažiť. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sedel učupený za nejakou malinkou prekážkou, bedňou, alebo len malým plotom, modlil sa a v duchu si vravel, že chvalabohu je to iba hra, že toto zažiť na vlastnej koži musí byť šialenstvo, z ktorého únik je len cínová rakva. Áno ak si mám vybrať ako má vyzerať intenzívny pocit boja a strachu o svoj virtuálny "kejhák" chcem, aby to vždy vyzeralo ako v Killzone 3. Nech si chlapci z Treyarchu, Infinity Ward, ale aj iných štúdií kúpia lístky a nech im ľudia z Guerilla Games vysvetlia dávkovanie číročírej radosti z hry.

Ale nie je dokonalý audiovizuálny kabátik len mimikri toho, že samotná hra za moc nestojí? Tí, ktorí sériu KZ poznajú vedia, že našťastie nie. I keď... ale k tomu sa dostaneme neskôr. Teraz ešte chvíľku majme radosť. Aby si hru vychutnal skutočne každý, autori si pripravili 4 rôzne obtiažnosti. Spočiatku máte síce prístupné iba 3, ale prejdením hry na ktorúkoľvek z nich odomknete ELITE obtiažnosť. Skvelé je, že aj na najľahšej obtiažnosti zažijete oný pocit z boja nad ktorým som chrochtal blahom o odstavec vyššie. Ale aby ste si hru skutočne vychutnali predsa len zvoľte aspoň prostrednú obtiažnosť. Ani na nej to ale nie je med lízať. Tvorcovia sa vôbec nehanbili urobiť z protivníkov pomerne inteligentné svine, i keď povedzme si na rovinu všetko sú čiastočne naskriptované situácie. Našťastie nie sú skripty ako skripty a zatiaľ čo demencia nepriateľov v Black Ops, vás má tendenciu rozosmiať, tu budete sem tam plakať a zúriť, pretože oni tí chlapci helghastskí fakt nie sú úplne sprostí. Bez problémov si vás nadídu, obkľúčia a keď medzi nich švihnete nejaký ten granát, neváhajú si skokom plavmo rozmlátiť držku o zem len aby si svoj virtuálny život predĺžili o niekoľko sekúnd. Rovnako tak sem tam skutočne dobre kooperujú a ak si nedáte pozor, netrvá im vôbec dlho vás obkľúčiť, alebo k vám jednoducho vpadnúť od chrbta, či od boku. Evidentne na rozdiel od už spomínanej konkurencie absolvovali aspoň základný vojenský výcvik, pretože nemajú žiaden problém sa kryť a pokiaľ cítia vašu palebnú prevahu nevystrčia von ani kúsok dýchacej trubice. Veľmi ma prekvapilo, keď som raz prekvapil chlapíkov na plošine a oni miesto klasického vzorca správania AI, čiže čumieť a čakať na guľku, okamžite reagovali tak, že si ľahli a odkoúľali sa za najbližšiu bedňu.Samozrejme nie je to úplne bezchybné a ak má vojačik naskriptované, že bude stáť v dome tak tam stojí nech sa deje čo sa deje. Celkovo ale treba AI pochváliť, ani raz som vyslovene netrpel a niekoľkokrát ma protivník skutočne prekvapil. A keď chválim protivníkov môžem aj spolubojovníkov. Tí sa tiež správajú tak, akoby aspoň základnú školu absolvovali. Nerobí im problémy sa kryť, nebehajú zbytočne ako geroji v prvej línii ba dokonca majú toľko chochmesu, že sa sem tam na vás nepekne vyse... vykašlú, keď voláte medika a ležíte v otvorenej palebnej zóne. Ani oni sa síce nevyhnú chybkám, keď sa postavia tam kam nemajú, alebo niekedy podľa scenára len čakajú na guľku, ale nie sú o nič horší ako ich kolegovia z opačnej strany barikády.

Ale ani božská AI by samozrejme nestačila na vaše likvidačné schopnosti. Primárnou zbraňou vám samozrejme budú úplne konvenčné samopaly a útočné pušky, ale častokrát vám hra ponúkne aj niečo naviac. Samozrejme nehovorím o granátoch atď. to je štandard bez ktorého by to už dnes nešlo, hovorím o tom, že občas si sadnete aj do nejakých tých približovadiel. A hoci väčšinou vám hra nedovolí priamo vozidlo riadiť, ale obsadí vás do pozície strelca, aj výnimky sa tu nájdu. Užijete si pocit pilota mecha, ktorý si bez problémov poradí aj s takou prekážkou ako sú tanky, pričom obyčajných pešiakov masakrujete vo veľkom. Oveľa lepšou kvázi zbraňou je však novinka v podobe jetpacku. Najskôr ho síce budete nenávidieť, lebo ho budú používať vojaci Helghastu, ale potom ho dostanete k dispozícii vy a karta sa razom obráti. Celkovo je jetpack príjemným rozptýlením, no mňa nejak výrazne neoslovil, keďže som mal problém naraz lietať, ovládať a ešte aj strieľať a triafať. Našťasie streliva je dostatok a hlavne v druhej polke hry už nájdete bedne s nábojmi prakticky na každej obrazovke. Opäť máme možnosť využívať aj stacionárnych zbraní, ktoré je možné aj vybrať zo stojana a pokropiť nimi uhly, kam inak zbraň neobrátite. Najväčšou "peckou" sú však určite meelee útoky, teda boj zblízka. Viem, že ak si túto recenziu bude čitať nejaký novinársky moralista, bude nás hráčov považovať za zvrátené úchylné bytosti s primárnymi funkciami fungujúcimi na báze základných pudov, ale ja som sa vždy z každého takéhoto útoku tešil. Sú totiž spravené mimoriadne dobre a aj mimoriadne brutálne. Podrezanie súperovho krku, zatlačenie očí, alebo bodnutie do protivníkovej krčnej tepny sú len malé ukážky čo všetko dokážete vlasnými rukami, prípadne nožom. Rovnako ostalo z minulého dielu používanie pohybov dualshocku na otáčanie ventilov potrubia, alebo pokladanie výbušnín. Čo osobne najviac potešilo mňa, bolo to, že autori pochopili, že dnes už je zaužívané určité rozmiestnenie funkcií tlačítok na gamepade a prispôsobili sa tomu. Síce ostalo zachované aj pôvodné ovládanie z minulých dielov KZ, ale je tu možnosť prepnúť alternatívne ovládanie, ktoré už vychádza z všeobecných štandardov, teda stlačenie pravej páčky je meelee, ľavý trigger je pohľad cez mieridlá atď.

Nuda nehrozí ani vďaka tomu, že sa autori snažili, aby sa vám niečo len tak neprejedlo. Samozrejme nie je možné, aby sa sem tam pocit nižšej koncentrácie, prípadne aj malého sklamania nedostavil, ale bude trvať len minimálny čas, to vám zaručujem. Guerilla Games sa posnažili, aby sa neopakovali prostredia, v ktorých sa pohybujete a o ktorých som už písal, no predovšetkým sa snažili, aby sa striedal gameplay. Spočiatku vás teda čaká doslova pouličný boj o každý meter, o každú budovu, následne využijete v boji mechov, potom sa hra úplne zmení a vy si zahráte aj stealth misiu, v ktorej sa vám neraz stane, že sa budete učupení v tráve tváriť zeleno, aby si vás meter od vás stojaci Helgan nevšimol. Potom si zalietate na jetpackoch a napokon si užijete aj boj v interiéroch. Čo sa tohto týka niet autorom moc čo vytknúť. Výraznú inšpiráciu v iných hrách tu nezaprú. Hneď úvod hry a pouličné boje mi okamžite evokovali pôvodné (a vtedy ešte skutočne výborné) Call of Duty a Call of Duty 2, respektíve misie z Berlína a zo Stalingradu. Následná helghanská džungľa pripomenie všetkým prechod krajinou z Halo 3 atď. Ale nemám to autorom za zlé, naopak, zabalili to do svojho kabáta a funguje to skvele.

Ale sú aj veci, ktoré im za zlé mám a aj preto je možno hodnotenie také aké je i keď doteraz som bol nadšený. Predovšetkým je to preto, lebo je Killzone len obyčajná lineárna strieľačka, síce so skvelou, ba priam úžasnou atmosférou, ale inak je to len stokrát prevarená kaša. Sklamaním pre mňa je hlavne to, že autori úplne rezignovali na akékoľvek vylepšenia, dopilovali síce chyby z druhého dielu, ale ak čakáte, že dostanete niečo naviac zabudnite. Všetko už tu bolo. Daňou za skvelú grafiku je ako som už spomenul hnusná voda a tiež doskakovanie predmetov, niekedy skutočne výrazne oneskorené, stalo sa mi, že som niekam vkročil a doskočenie pozadia trvalo zhruba sekundu až sekundu a pol, čo sa síce nemusí zdať veľa, ale v tom tempe, ktoré KZ3 ponúka je to dlhý čas. Rovnako tak nepoteší nepríjemné trhanie pri prechodoch do nových lokácií, je to daň za to, že sa hra neinštaluje, ale hrá sa priamo z bluray disku. Plytký dej, ktorý skutočne v KZ3 nemôže hrať hlavnú úlohu už za zápor snáď ani považovať nemožno, ale to, že charaktery postáv sú ploché ako hrudník Keiry Knightley je smutné. Aspoň hlavný hrdina mohol mať aspoň trocha charizmy. Tu ale musím povedať aj to, že ma prekvapilo, že aj niektorí vojaci Helghastu prejavia emócie, nebýva totiž zvykom, aby nimi boli obdarení aj pešiaci nevýznamní pre dej. Tu sa párkrát stane, že dvojica nepriateľov zareaguje tak akoby reagovali priatelia a spolubojovníci. Spomeniem napríklad scénu, kedy zámerne provokujete vojakov Helghastu, aby po vás skočili. Stane sa to, že jeden z nich sa na vás vrhne, no druhý ho zachytí a priateľsky mu dohovára, aby neblbol, že z toho budú mať problémy. Je to síce iba detail v mori, ale mňa proste vždy poteší keď aj jednostranne a plocho vykreslený "bad, bad" protivník prejaví emócie. Sem tam tiež zahapruje logika, ale nie nejako výrazne a vďaka celkovému spádu hry si to niekedy ani nevšimnete. Chýb teda možno nie je veľa ale tá rezignácia na agresívnejšie zmeny v hre od Guerilly ma mrzí.

Sklamaný však rozhodne z hry nie som, naopak, som spokojný s tým, že singleplayer dopadol tak ako dopadol, hoci koridor je úzky a improvizácia nulová, atmosféra boja a pach smrti mi dokonale vynahradil nejakú väčšiu voľnosť. Navyše po dohraní singleplayeru na vás čaká multiplayer, ktorý z logických príčin zatiaľ spustený nie je, ale ako už z dojmov z bety vyplynulo, bol som z neho nadšený. Určite sa k nemu vrátime v samostatnej recenzii, hneď ako sa spustia servery a prežijem v ňom pár večerov. Rovnako tak k tejto recenzii pribudne aj pár odstavcov o strieľaní za pomoci Move ovládača, najskôr však musí doraziť umelohmotná replika samopalu.

Celkovo teda, čo sa singleplayeru týka, dostaneme od KZ3 8-10 hodín remeselne dokonalej lineárnej FPS, ktorá síce možno v závere roka doplatí na to, že prišla už takto skoro, ale bezpochyby bude kandidátom na hru roka vo svojom žánri.