Assassin´s Creed: Brotherhood

Assassini – nájomní vrahovia oddaní svojmu rádu, ktorí sú zaň ochotní položiť aj vlastný život - zaútočili svojimi skrytými čepeľami už pred tromi rokmi. Prvý príbeh z dnes už pomerne rozšírenej značky zaostrenej na týchto neľútostných zabijakov síce zaznamenal rozporuplné ohlasy, no aj napriek tomu sa chlapci a dievčatá z Ubisoftu pustili do prác na druhom diely nesúceho rovnaké poslanie. Nejakým „nedopatrením“ však stvorili ešte živší, ešte väčší, ešte zaujímavejší svet, ktorý hráčov natoľko pohltil, že sa z Assassin´s Creed stal symbol perfektnej akčnej adventúry a záruka kvalitnej historickej podívanej. Trojka, resp. dodatok k dvojke, bol tým pádom jasný ako facka. Má nám ale vyslúžilec Ezio Auditore stále čo ponúknuť?

Od prvých krôčikov v koži Ezia mi bolo jasné, že Ubisoft skvelé nápady neopustili ani v Brotherhoode. Hoci sa neustále vedú medzi hráčmi ostré výmeny názorov, či možno označiť aktuálnu časť Assassin´s Creed datadiskom alebo plnohodnotným dielom, skôr by sa dalo hovoriť o vyspelom datadisku hraničiacim s originálnym a úplne novým pokračovaním. Hra totiž zaberie kľudne aj nad 30 hodín hracej doby, čo jej môže väčšina aktuálnej produkcie na čele s Treyarchom len ticho závidieť. Aby som to teda uzavrel, Brotherhood ukončuje Eziovu púť prostredníctvom novej zápletky, no otvára priestor tvorcom rozviť sériu smerom nimi zvoleným. Tému, kde sa bude odohrávať prípadná štvorka (alebo trojka, kto sa z toho má vysomáriť?!) zatiaľ nerozvádzajme, ale poďme sa radšej pozrieť na zúbok aktuálnemu predajnému hitu menom Brotherhood.

Dejovú linku len zľahka načrtnem, keďže vás nechcem pripraviť o prekvapenia a nečakané zvraty v Eziovom živote. Hra začína presne v bode, v ktorom skončil predchodca, a tak nie je hráč okradnutý o žiadnu spomienku. Keď sa už všetko vracia do normálu a Ezio začína žiť nový život v strýkovej vile Monteriggioni, zrazu je napadnutá rímskymi jednotkami a postupne sú mohutné stavby v okolí zmenené v prach. Za útokom nestojí nik iný než chamtivá rodina Borgiovcov, ktorá mieni získať rajské jablko za každú cenu. Ezio, užívajúci si svoj príchod domov, je znenazdajky povolaný do zbroje a následne ťažko ranený vojskom Cézara Borgiu, ktorý si z Monteriggioni odnáša svoju korisť – jablko. Našou úlohou je teda prinavrátiť tento magický predmet späť do rúk assassinom, s čím je spojené taktiež vycestovanie do srdca Talianska - monumentálneho Rímu. Borgiovci razom prídu na to, že znova vystrkovať rožky sa nevypláca.

Popri tomto renesančnom dobrodružstve sa samozrejme odvíja aj príbeh Desmonda, potomka niekdajších assassinov, ktorému začína Animus škodiť čím ďalej, tým viac. V niektorých okamihoch totiž nedokáže rozlíšiť súčasnosť od minulosti a podaktoré predmety sú ostatku tímu v zložení Lucy, Rebecca a Shaun zahalené rúškom tajomstva. Nakoľko však chce mať zjavne od Animusu pokoj a záhadu jeho predkov raz a navždy vyriešiť, spolupráca z jeho strany je poriadne aktívna. Podobne ako pri Eziovi, aj s Desmondom sa stretneme presne v momente, kedy sme sa s ním v dvojke rozlúčili. Ubisoft mu dal na moje prekvapenie omnoho viac priestoru než doposiaľ a „prestrihy“, keď sa zo spomienok vraciame do reality, sú po novom aj zábavné. V dvojke či jednotke slúžili ako oddych od Animusu, v Brotherhoode nám dá Desmond zreteľne najavo, že jeho predkovia neboli žiadne béčka. Počiatočné misie za Desmonda, kedy  sa po boku Lucy pokúša nájsť tajnú cestu do oválnej miestnosti assassinov, mi pripomenuli Uncharted a chvíľami som mal dojem, že ovládam Natea Drakea, ktorý je na honbe za ďalším vzrušujúcim dobrodružstvom. Ubisoftu sa proste konečne podarilo zaujať aj „minihrami“ za Desmonda, v ktorých sa okrem iného dozvieme detaily okolo Eziových ďalších úloh.

Najpodstatnejšou časťou je samozrejme to, čo sa odohráva v Animuse, teda situácia Ezia, ktorý prichádza spoločne so svojimi mentormi z Benátok, Florencie a Moteriggioni do spomínaného Ríma. Síce moje očakávané vrelé privítanie jeho obyvateľmi bolo ihneď zmarené kvôli značnému vplyvu Borgiovcov, pochopil som, že hra sa mení na vojnu. Vojnu, ktorá môže mať len jedného víťaza. Samozrejme, Borgiovci sa len tak ľahko nevzdajú, veď čo by sme to aj chceli od šľachtického rodu, ktorého kontakty siahajú až do cirkvi. Borgia, úhlavný nepriateľ dvojky, totiž zasadol na najvyššiu cirkevnú stolicu a stal sa pápežom. Pod palcom má kompletne celé mesto, ktorého jednotlivé časti sú viditeľne poznačené jeho pravidlami. Celkovo aj obyvateľstvo Ríma pôsobí zakríknuto, všetci sa boja o svoje životy, nakoľko sú ulice nasiaknuté vplyvom Borgiu a na každom kroku sliedia stráže. Aby ste rodine napáchali čo najväčšie škody a získali od nej, čo vám právom patrí, potrebujete si získať rešpekt u ustráchaných obyvateľov a naverbovať do radov assassinov svojich nasledovníkov. Na rozsiahlej mape je zaznačených niekoľko oblastí priamo priliehajúcim Borgiovi, ktoré čakajú na oslobodenie vyžadujúce dve povinnosti – zabiť povolanú stráž na čele s generálom a vyhodiť do vzduchu priľahlú vežu, čím si upevníte svoje postavenie. Týmto spôsobom si obraciate občanov na svoju stranu a, čo je hlavné, sprístupňujete si nové budovy a obchody, ktoré boli za čias Borgiu v dezolátnom stave. Na rekonštrukciu musí Ezio samozrejme vynaložiť nemalé náklady, no obchodníci (napriek tomu, že sú vám vraj veľmi povďační) aj tak pýtajú za ten či onen predmet v ich kráme nejaký ten florén (veru, zadarmo ani kura nehrabe).

Multiplayer gameplay

Po priam gigantickej mape Ríma je roztrúsených niekoľko ďalších objektov, ktoré si vyžadujú hráčovu pozornosť. Medzi základné patria lokality, ktoré sú istým spôsobom prepojené s príbehom. Narazíme napríklad na hostinec Spiaca líška či nevestinec Kvitnúca ruža, avšak v hre zastávajú iba vedľajšiu „nepoužiteľnú“ úlohu. Zato viac času si vyžiadajú zábavné misie Leonarda da Vinciho, ktoré sú na rozdiel od druhého dielu voliteľné a nijak zásadnejšie sa nepletú Eziovi pod nohy v ceste za Borgiom. Leonardo ma totižto pre nášho charizmatického hlavného hrdinu svoje vlastné odlišné poslanie. Nakoľko sa jeho smrtiace vynálezy (menovite napr. tank, guľomet či rogalo s primontovaným delom) dostali do rúk Cézara, vysiela Ezia, aby konštrukčné plány spoločne s jeho výtvormi raz a navždy zničil. Ďalšou vedľajšou činnosťou, ktorú som si nechal až po dohraní príbehovej zložky, bola „úprava“ Rímu. V piatich hlavných oblastiach (Vatikáne, centre, Antike, Tibere a okolí), ktoré dohromady zaberajú niekoľkokrát väčšiu plochu než Florencia z dvojky, sa rozprestiera množstvo budov čakajúcich (podobne ako Borgiove oblasti) na rekonštrukciu. V jednotlivých zákutiach sú zašití architekti, ktorí pýtajú za obnovu zničených častí nemalý poplatok. Pokiaľ som však chcel hru dokončiť „so 100% pocitom“, nič iné ako zaplatiť mi nezostávalo. Hraciu dobu takisto predlžujú strety s vlčími ľuďmi, ktorí v hre vystupujú ako Romulusov rád.

Hlavnou prednosťou Brotherhoodu a zároveň najviditeľnejšou zmenou oproti predchodcom je samozrejme bratstvo, ktoré si v hre postupne formujeme. Najprv však potrebujeme vhodných učňov, ktorí sú ochotní postaviť sa vláde Ríma a kráčať po stopách skutočných assassínov. V uliciach večného mesta ale nie je o odpadlíkov núdza, a tak sa po ich záchrane zo spárov Templárov stávajú Eziovými „bratmi“. Dokopy ich môže mať po ruke až šesť - tri tímy po dvoch učňov. Buď si ich povoláte všetkých naraz ako podporu „zhora“, alebo jednotlivo na dané jednotky. Musíte však dbať aj na ich zručnosti. Keď ich zarovno postavíte zoči-voči ťažkým jednotkám, môžete akurát tak oplakávať ich mŕtvoly (resp. hľadať ďalšie posily do bratstva). Ako kvalitný tréning, v ktorom nazbierajú aký-taký skill, je vyslať učňov do zahraničia. Nakoľko má Ezio plné ruky práce, za bránami Ríma sa nájde dostatok úloh, pri ktorých sa assassínske béčka priučia kadejaké novoty. Následne im bude možné prideľovať skúsenostné body na zvýšenie obrany alebo naopak útoku. Detailisti si prídu na svoje, pretože assassínom je možné voliť aj silnejšie zbrane či farbu habitov. Celkovo mi zakomponovanie bratstva do série sadlo, keďže jeho najväčšia výhoda spočíva v odlákaní nevyžiadanej pozornosti.

Montrealská pobočka Ubisoftu sa už dávnejšie dušovala, že Brotherhood prinesie do série závan revolúcie – nevídané prevedenie multiplayeru. A musím povedať, že svoj cieľ dosiahli priam ukážkovo. Pred spustením kolónky „Multiplayer“ mi mysľou behali rovnaké nie práve najdôvernejšie myšlienky ako chinaskimu (jeho recenziu nájdete TU), avšak už len po prvom desať minútovom zápase v móde Wanted ma „mulťák“ chytil ako žiaden predtým. Neprináša novinku len do Assassin´s Creed, ale celkovo do aktuálnej a pomaly stereotypnej situácie multiplayerov. Na začiatku si zvolíte jednu z pestrého výberu postavičiek, ktoré sú si však po stránke schopností podobné ako vajce vajcu. Následne vyberiete z bohatého zoznamu dvojicu zručností, ktorými bude váš charakter oplývať (skrytú pištoľ,  zrýchlenie alebo napríklad dymové bomby). Hlavnou pointou MP je zabiť automaticky pridelenú postavu, na ktorú dostanete tip – pozor si však treba dávať na niekoľko činiteľov. Za prvé, niektorý z hráčov dostane za úlohu zbaviť sa vašej postavy, čiže sa popri pátraní po cieli musíte neustále skrývať v dave ľudí. Ďalej vás môže niekto v zabití vašej obete predbehnúť – dokopy sú totiž na jednu hlavu vystavení až štyria hráči. Čím nenápadnejší ste, tým viac bodov za zabitie vám bude pridelených, čo však už jasne kopíruje myšlienku všetkých multiplayerov. Ten v AC: Brotherhood je však natoľko sebestačný, že ho Ubisoft s čistým svedomím mohol vydať samostatne (napríklad v podobe „obľúbených“ DLC). Preto mu udeľujem vysokých 9, od magickej 10-iny ho delí už len postupný stereotyp, ktorý však Ubi snáď časom zakryje sľúbenými novými módmi a mapami.

Síce hráči vytýkali množstvo nedostatok použitému Anvil Enginu už v súvislosti s Assassin´s Creed II, Ubi sa mu rozhodol zostať naďalej verný a jeho zastarané kvality použil aj tentoraz. Rím na mňa v istých momentoch pôsobil príliš prázdno a celkový zážitok mi kazili taktiež ostré textúry s neustále doskakujúcimi tieňmi. Multiplayer je na tom z nepochopiteľných dôvod o triedu lepšie, živšie farby s detailným vymodelovaním postáv navodzujú takmer dojem, že sa autori rozhodli implementovať dva rôznorodé enginy. Ubisoft, pošli už Anvil do penzie a pusť sa radšej do prác na poriadnej dychberúcej technológii, ktorá by podtrhovala vysokú kvalitu tvojej produkcie! Určite však nevymeň hudobného skladateľa, Jesper Kyd je proste špička, čo dokazujú aj jeho nové melódie, ktoré sa razom stanú kráľmi vašej MP3-jky.

Na záver v krátkosti pripomeniem novinku v podobe možnosti ovládať koňa už aj v meste ako aj inovatívne súboje, ktoré sú vďaka obratnosti hlavnej postavy oveľa rýchlejšie a ľahšie, čo však mierne stráca na zábavnosti a hra tým pádom nepredkladá pred hráča takmer žiadne väčšie výzvy. Ja osobne som ale s Brotherhoodom nadmieru spokojný. Ponúkol mi presne to, čo som od neho očakával, ale jedna vec mi ešte stále nedá spávať – čo bude ďalej? Uspokojivý koniec totiž opäť chýba a Ubisoft nechal enormné množstvo otázok nezodpovedaných. Jedno je však zo záveru isté – trojka skôr či neskôr bude!

9/10