Call of Duty: Black Ops PC

Milióny hráčov čakali na tento moment. Na moment, kedy si konečne vyskúšajú pokračovanie najdojenejšej hernej značky súčasnosti. Black Ops je tu, jasajme, tešme sa! Po dnes už  rozpadnutom, no stále fungujúcom Infinity Ward prevzal štafetu Treyarch, ktorý kedysi plnil v súvislosti s Call of Duty rolu prostého „zaskakovača“. Tie časy sú však zrejme navždy preč, dnes je primárnym štúdiom starajúcim sa o túto nestarnúcu sériu práve spomínaný Treyarch, čo v nejednom z nás určite vyvolá pochybnosti. Povedzme si to na rovinu, to, čo dokázalo s CoD Infinity Ward sa Treyarchu v prípade tretieho dielu a World at War vonkoncom nepodarilo, hoci sa snažilo brať si príklad zo svojho skúsenejšieho brata. Do toho prišiel minuloročný fenomén Modern Warfare 2, ktorý nastavil latku naozaj vysoko. Podarilo sa teda Treyarchu dostať sa z tieňa IW a priniesť herný zážitok, na aký sa nezabúda?

Poďme však pekne po poriadku. Dejová linka hry sa točí okolo minulosti bývalého mariňáka Alexa Masona, ktorý sa stal terčom vypočúvania tajnou organizáciou. Práve prostredie akejsi vypočúvacej miestnosti je záchytným bodom, z ktorého sa dostávate z jedného frontu na druhý. Hra vás viditeľne šetrí akýchkoľvek kľudnejších pasáží a neustále vás stavia pred hotovú vec. Samozrejme, v tom nevidím žiaden podstatnejší problém, no keď sa neustále presúvate v čase a raz ste na bojisku na Kube a po krátkej ukážke zrazu niekde vo Vietname, príbeh môže začať pôsobiť trochu chaoticky. Napriek tomu je jeho rozprávanie veľmi zaujímavé a zo začiatku priam hraničí s psychologickým trilerom. Keď ale príde na lámanie chleba, hneď vás vyhodí z tranzu a hra vám dá zreteľne najavo, že toto nie je žiaden doják.

Keď doznie hlas transformera, ide sa do akcie! Tradícia je úspešne zachovaná, hlavnú náplň misií totiž opäť tvorí neustále strieľanie po všetkom čo sa hýbe. Občas sa však zachádza priam do extrému! Skripty robia svoje a preto si môžete byť istý, že nepriateľov každou sekundou pribudne. Odrazí sa jedna vlna, v momente dorazí druhá, ktorej správanie presne kopíruje to predchodcovo. Tieto okamihy, v ktorých narastá pocit frustrácie, si autori skutočne mohli odpustiť, pretože spĺňajú skôr otravnú než zábavnú funkciu (minúť vyše 600 nábojový zásobník hovorí za všetko). No to, čo čaká hráčov ďalej, naozaj stojí za to. Black Ops by sa v podstate dalo rozseknúť na dve polovice. Prvá polovica hry pôsobí dojmom solídnej budgetovky – „no brain“ návaly nepriateľov, bugy a celkovo slabá technická stránka. Tá druhá však akoby vypadla z oka akčného filmového trháku. Pasáže, v ktorých osedláme vrtuľník či vojenský čln s primontovaným guľometom a raketometom, sú na nezaplatenie. Práve vtedy uvoľní cestu zábave (s)prosté strieľanie a na scénu nastúpi tá pravá filmová atmosféra známa z Modern Warfare. Výbuch strieda výbuch, všade panuje chaos a hráč si pripadá ako novopečený Rambo. Čo viac si priať?

Bum, lag, bum, lag... A takto by sme mohli pokračovať. PC verzia bola bohužiaľ doplnená o bonus, ktorý vám začne liezť na nervy už pri úvodných ukážkach. Ak ste totiž hrali hru už v deň vydania, mohli ste naraziť na nepríjemné sekanie, ktoré sa konzolovým verziám vyhlo. Neplechu v tomto prípade ale nerobili slabé PC zostavy, kameňom úrazu sa stalo nepochopiteľné lagovanie, ktoré ma sprevádzalo ešte aj počas cut-scén. A keď som sa dostal do väčšej bitky, lagy nabrali na obrátkach a ja som už len videl pomalú slideshow. Potom sa pýtam, ako si môže človek vychutnať hru, ktorá je postavená na naskriptovaných akčných scénkach, keď mu v tom bránia technické problémy? Naozaj sa v Treyarchu nenašlo pár betatesterov? Autori sa samozrejme pustili do riešenia problémov a ešte minulý týždeň vypustili opravný patch, ktorý odstránil sekanie v ukážkach a výrazne (no nie úplne) ich zredukoval aj počas gameplayu.

Chýb je v Black Ops ako maku a väčšina z nich súvisí práve so spomínanou technickou stránkou. Okrem lagov narazíte aj na zopár bugov, ktoré opäť prevládajú najmä v prvej polovici hry. Do toho si pripočítajte ešte aj zastaraný engine, ktorého nekvality sa odzrkadlili tiež v úvode. Síce si to Treyarch možno nechce pripustiť, no engine má najlepšie roky dávno za sebou a dnes je nejaká inovácia žiadaná ako soľ. V niektorých momentoch je zaostalosť enginu tak vidieť, že vám nepomôžu ani tie najvyššie detaily. Povedal by som, že v prípade grafického spracovanie vidieť krok dozadu, pretože už World at War vyzeralo lepšie.

Ak sa mám priznať, nadšenie z nového dielu Call of Duty zo mňa opadlo veľmi rýchlo. Síce sa to snažilo ku koncu dohnať, po technickej, príbehovej a sčasti aj stereotypnej prvej polovici hry to bola úloha nadmieru ťažká. K tomu si môžeme pripočítať zjednodušené princípy a pre niekoho opäť kratšia kampaň. Viac ako 7 teda udeliť nemienim. Za svojim zväčša záporným názorom si však stojím a posledný diel dosť zmenil môj pohľad na Call of Duty ako také. Nabudúce budem rozhodne opatrnejší...

PS.: Recenziu konzolovej verzie nájdete TU.