Harry Potter

Herný priemysel sa za tie roky vývoja stal veľmi výnosným odvetvím. Na hernú scénu sa bleskovo nasáčkovalo x herných firiem so snahou utrhnúť si z pomyselného koláča predajnosti čo najväčší kúsok. Ponad všetky však, aspoň podľa mňa, vyčnieva Electronic Arts. Nie je to len tým, že väčšinou vydáva dobré tituly. Veľký podiel na ich úspechu má aj dobrý odhad trhu. Veľmi dobre to vidno práve na hre Harry Potter. Táto knižka totiž momentálne u detí tak povediac "letí", takže žiadne moderné decko určite nepohàdne možnosťou si Harryho aj zahrať. To samozrejme v EA vedia až príliš dobre a preto sa na pultoch obchodov objavuje HPATP´SS, skrátene HP.

V hre sa vžijete do (pre mnohé deti fascinujúcej) úlohy malého kúzelníka Harryho. Konečne už nebudete o jeho dobrodružstvách len pasívne čítať, ale sa sami postavíte do jeho role a vyskúšate si všetko, čo je spojené s kúzlením. Dej sa odohráva na kúzelnickej škole, kde spolu so spolužiakmi navštevujete lekcie a riešite najrôznejšie problémy. Hra využíva pohľad tretej osoby, ktorá tu pochopiteľne nechce byť menovaná. Keď už sme pri tom spracovaní, HP je naprogramovaný v modifikovanom, vyše 3 roky starom Unreal engine. Napriek tomu vypadá grafika výborne, čo sa dá pripísať dobrému modifikovaniu tohto enginu. Grafici z neho ponechali to dobré (práca so svetlami, tiene, farebnosť) a to hnilé (nízky počet polygónov, absencia Beziérových kriviek a iných dnes už bežných postupov) prepracovali do slušivého kabátiku. Výsledok je nadmieru uspokojivý a má aj akýsi rozprávkový vzhľad. Takže grafika- 1*. Ale späť k tomu dôležitejšiemu :).

Svoju kúzelnícku kariéru začínate ako radový učeň. Na oťukávanie okolia vám hra dáva pomerne dosť času. Autori do hry zakomponovali nenápadný tutorial, ktorý je vlastne súčasťou hlavnej hry. Škola žije svojim vlastným životom a príjemné je, že keď sa k nejakej postave priblížite, vždy sa vám aspoň pozdraví, poprípade prehodí niečo na adresu vašej mamy. Harryho priateľmi budú hlavne traja junci, ktorých budete priebežne stretávať. Časom bude nutné navštevovať vyučovacie hodiny, kde sa vždy naučíte nejaké to "užitočné" kúzlo. Táto výuka prebieha interaktívnym spôsobom, kedy musíte sledovať obrys kúzla, napr. špirálu, písmeno W a pod. v istom časovom limite. Za úspešné absolvovanie týchto aj iných skúšok dostávate tzv. griffindor points, čo je len pre porovnanie vášho výkonu s niekým iným. Ako sa postupne učíte nové kúzla, získavate aj nové vlastnosti. Zo začiatku môžte len aktivovať špeciálne tlačidlá otvárajúce dvere.

Neskôr pribudne aj otváranie truhiel, v ktorých sa často ukrývajú potrebné fazuľky a ozdravujúce žaby. Ďalej sa naučíte zdvíhať kamenné kvádre, ničiť mäsožravé rastliny, aktivovať griffinov a pod. Je toho naozaj dosť, ale aj napriek prvotnej originalite je tento systém kapánek nedotiahnutý. Vy sa síce učíte stále nové kúzla s novým grafickým stvárnením a slovným doprovodom Harryho, ale ich používanie je úplne automatické iba s tým rozdielom, že zatiaľ čo napr. pri ničení nepriateľov Harry použije a vysloví kúzlo flipendo, pri otváraní truhiel a nádob je to alahamora. A to je prosím pekne všetko! Preto to prináša iba pochybné morálne uspokojenie, kedy si môžte povedať: super, poznám to ja ale poriadne veľa kúziel, Jurko Laden z 3.C mi zajtra, keď mu to cez výtvarnú výchovu poviem, bude pekne závidieť! Ale praktický význam v tom žiaľ nevidím.

Prirodzene že sa bude meniť aj prostredie, ktorým budete prechádzať. Potešiteľné je, že každý quest má presný a logický cieľ, čiže vždy viete, kam sa to vlastne chcete dostať. Stavba levelov je v niektorých miestach náležite arkádovitá a preto sa nevyhnete ani nejakému tomu skákaniu s plošinky na plošinku. Sem-tam vás hra osvieži originálnym levelom (naháňačka na metlách, útek pred goblinom v štýle Crash Bandicoot and so on). Tento štýl si hra udržiava stále, až na občasné prerušenie hry Quidditch zápasom. Cieľom tohto futbalu pre kúzelníkov je na metle dohoniť utekajúce "niečo žlté s krídelkami" (pozn. preklad. : nie, nie je to zle použitá vložka). Neviem, ako sa to autorom podarilo, ale úplne túto medzihru zvorali. Naháňaný predmet je strašne malý a kľučkuje ako opitý bangladéščan s motorickou poruchou dolných a čiastočne aj horných končatín. Preto je každý takýto zápas malým utrpením, cez ktoré sa ale treba preniesť. No a nakoniec čo by to bolo za arkádu bez bossov. Sú aj tu, avšak nepredstavujú žiadny nerozlúsknuteľný oriešok, majú skôr formu malého spestrenia od neustáleho behu dopredu. Príbeh sa rozvíja aj občasnými engineovými animáciami, ktoré väčšinou majú formu rozhovoru uvádzajúceho vás do ďalšieho questu či úlohy.

Priznám sa, HP na mňa po tom všetkom pôsobí trochu rozporuplne. Na jednej strane je to arkáda so zaujímavým neošúchaným námetom, peknou grafikou a spracovaním, ktoré určite zaujme aj ne-priaznivcov Harryho. Hrateľnosť však zráža nedotiahnuté používanie kúziel ktoré sú tu zjavne len preto, že tu jednoducho byť musia. Taktiež logické problémy by mohli byť namáhavejšie, pretože presunúť dva kvádre na dva opodiaľ čučiace spínače dokáže aj Jurko Laden z 3.C. Taktiež sem autori nemuseli silou mocou pchať takú zbytočnosť, akou zápas Quidditch určite je. Posledný a dosť nepríjemný bug je malá senzitivita myši, ktorá je aj na maxime nedostačujúca. Záporov sa zdá byť predsa len málo, ale keďže sa nesú takmer celou hrou, dokážu dať hrateľnosti poriadne zabrať.