Sports Champions

Aby sme nezačínali recenzovanie Move hier príliš kriticky, vezmeme si na paškál sadu športov. Bez debát možno tvrdiť, že ide o to najlepšie, čo je momentálne dostupné pre Move a síce celkový koncept niekedy zaváňa „technologickým demom“ (čo aj z časti je, o tom sa netreba hádať), herný obsah dokáže príjemne prekvapiť. Hneď na úvod podotknem jednu dôležitú vec, o ktorej samozrejme už všetci hardcore hráči vedia :) Sports Champions a defacto aj zvyšné dve hry sa radia do skupiny casual a teda ich primárnym cieľom je ohúriť rádového zákazníka, ideálne nehráča. Pokiaľ sa teda budem v článku až príliš rozplývať nad tým, aké je to mávanie ovládačom super a síce nič iné sa s ním robiť nedá, ale to mávanie je FAKT SUPER, dívam sa na to z pohľadu bežného človeka. V redakcii (a aj mimo nej) sme robili zopár testov, ktoré nás o vyššie uvedenom fakte presvedčili – je to skutočne paráda.

Ostatní (cháp – majitelia PS3 spred doby Pohybovej)  určite Move privítajú s otvorenou náručou. Je to niečo iné, než na čo boli posledných 15 rokov zvyknutí a zvedavosť je silná motivácia. Move má obrovský potenciál, ktorý ide ďaleko za bežné jednorázové vyskúšanie a Sports Champions je na to stavané. Na prvý pohľad sa síce zdá, že by na disku mohlo byť aj viac ako 6 hier, ale ich variabilita je veľká a taktiež aj využiteľnosť počas rôznych rodinných stretávok alebo osláv. Stolný tenis, volejbal, súboj gladiátorov, disk-golf, bocce a lukostreľba v sebe miesia dostatočnú rozmanitosť. Mnohé z týchto hier poznáte z rôznych prezentácii a je prakticky jasné, že na týchto základoch celá kolekcia stavala. Niežeby to bolo zlé...

Stolný tenis som už chválil v predstavovacom článku a aj po ďalších hodinách som presvedčený, že ide o to najlepšie, čo Sports Champions a Move obecne ponúka. Výborná citlivosť, obrovská voľnosť v natočení rakety a celková prezentácia je o niekoľko tried vyššie ako Wii. Zatiaľ čo, pri hraní ping-pongu vo Wii Sports som sa cítil, že ide o „hranie sa na hranie stolného tenisu“, Move to celkovou atmosférou a prezentáciou posunul do roviny „hráme virtuálny ping-pong“. Samozrejme nečakajte zázraky a fakt, že reálne loptičku pri odpale necítite je veľkým obmedzením, ale z hľadiska pocitu dosahuje Sports Champions ping-pong veľmi dobrú úroveň. Odpaly, falše, to všetko môžete robiť ako v realite, možno z hľadiska silných loptičiek je Move trošku benevolentné, ale ako som už párkrát povedal a budem sa opakovať – je to jednoducho super a treba si to skúsiť. Nehovorím, že to každému "sadne", ale kvalitu rozhodne nemožno uprieť.

Na druhom mieste v pomyselnom rebríčku celkového pocitu by som umiestnil gladiátorské súboje.  Tie sú primárne určené pre dva ovládače, ale pokojne si vystačíte iba s jedným – avšak za cenu slabšieho „realizmu“ (keď to tak možno nazvať). Virtuálni bojovníci držia štít a zbraň a podobné rozloženie majú jednotlivé ovládače. Škoda, že sa pohyb postáv ovláda pomocou tlačítok na ovládači, ale snímať pohyb by bolo asi nemožné, nakoľko hráč musí ostať vo vzornom uhle kamery. Na jednom ovládači sa štít a zbraň prepínajú pomocou špeciálneho tlačítka, ale máchanie zbraňou je rovnako výborné. Opäť, Move zaznamenáva natočenie a spôsob útoku, čomu reálne zodpovedá aj správanie herných avatarov. Ku klasických útokom si pripočítajme kombá, úkroky a špeciálne skoky a máme tu veľmi zaujímavý materiál, ktorý získava množstvo plusových bodov najmä počas hrania s reálnym protivníkom.  Podobne ako v prípade ping-pongu – treba si to skúsiť na vlastnej koži. Mimochodom, počas Comics Salonu prebiehal špeciálny miniturnaj v gladiátorských zápasoch a bola to veru veľká sranda.

Lukostreľba je ďalšou disciplínou, ktorá dokáže využiť dva ovládače, ale zahráme si aj s jedným. Celkový pocit vyťahovania šípu a vystreľovania z luku bude trošku kostrbatý až divný, ale účelu poslúži, hoci skôr ako lukostreľbu bude pripomínať výcvik mladých čarodejov na Rokforte. Ale budiž, ako svojský spôsob posilňovania to nie je úplne najhoršie. Mierenie je veľmi jednoduché a hoci sa autori snažili hru oživovať, celkový koncept rýchlo zvádza do stereotypu. Aj napriek tomu, že celkový systém je v podstate dobre navrhnutý, s jedným ovládačom to nie je úplne ono – pokiaľ sa chceme aspoň cítiť ako lukostrelci, potrebujeme ovládače dva!  

Volejbal síce tiež dokáže využiť Move do oboch rúk, avšak absencia jedného kusu je cítiť najmenej, nakoľko obe ruky sú až na výnimky (podanie, smeče) spolu a v prípade spomenutých výnimiek to nie je až taká strata. Volejbal postupne (defacto ako aj všetky hry) pred hráča predkladá jednotlivé údery a tak na začiatku sa síce začína s podaním zo zdola a odrážaním lôpt, ale postupne sa hráči prepracujú k pokročilým technikám ako smečovanie alebo klasické podanie. Aj keď defacto ide stále o to isté, určité čaro virtuálnemu volejbalu nemožno uprieť. Totiž, celkový pocit je celkom podobný realite, akurát bez boľavých rúk a nôh.

Disk-golf je zaujímavá disciplína, ktorá (pokiaľ sa nemýlim) u nás nie je príliš známa, avšak v USA je veľmi rozšírená. V podstate ide o kombináciu hádzania disku a golfových pravidiel – „jamky“, určitý počet odpalov (resp. hodov v tomto prípade). Opäť treba brať do úvahy poveternostné podmienky, viacero rôznych diskov, ale z hľadiska samotnej hrateľnosti ide iba pusté hádzanie. Stereotyp nastane rýchlo, nakoľko hra  variuje rôzne podmienky, avšak hrateľnosť to neovplyvňuje, ale iba taktický postup.  Hádzanie chce trochu cviku, ale po čase si hráč zvykne a všetko ide ako po masle s vysokou mierou realizmu.

Bocce som si nechal na záver úmyselne. Ide totiž o najnezáživnejšiu disciplínu. V podstate ide o klasické hádzanie guličiek, ktoré sa musia čo najviac priblížiť k cieľovej guličke. Hrateľnosť je priamočiaro stereotypná a jediné čo sa mení je uhol a sila „hodu“. Opäť, celková rozmanitosť spočíva najmä v rôznych situáciách, ktoré počas hry môžu nastať , hádzanie guličiek je však stále nezáživné. Ono, stereotyp celkovo je hlavným problémom Sports Champions. Síce sa autori mnohými spôsobmi snažia navodiť rôzne situácie a celkovú hrateľnosť oživiť, nejde im to úplne tak ako by chceli. Reálne sú totiž limitovaní obmedzeniami športov, ktoré sú v realite oveľa zábavnejšie a záživnejšie.

Pred TV s Move ovládačom síce majú svoje čaro,  ale to je často limitované/ovplyvňované dĺžkou a frekvenciou hrania. Ako zábavný prvok počas rôznych spoločenských udalostí sa Sports Champions určite osvedčí, na nejaké dlhodobé a plnohodnotné hranie to však materiál nie je. Výsledné hodnotenie je však podporené mnohými prvkami (výborné spracovanie, skvelá HD grafika, prepracovanosť a realistická atmosféra), celkový zážitok a pocit z hry je však veľmi ovplyvnený subjektívnym pocitom a náladou. Pokiaľ však PS Move kupujete, určite si kúpte aj Sports Champions. Nič lepšie zatiaľ nenájdete...

Zvyšné dve hry (Start the Party! a Kung Fu Rider) si zrecenzujeme koncom mesiaca.