Return to Castle Wolfenstein

Nech zaznejú fanfáry, pretože konečne sme sa DOČKALI!!! Hra menom Wolfenstein musí byť známa každému, kto od dôb strojov 286 prišiel aspoň raz do styku s počítačom. I ja si ako prvé hry vybavujem Prince Of Persia, Crime Wave či Wolfenstein, tieto 3 tituly boli hádam naozaj všade. A dnes, ako pocta legende, vyšlo ani nie tak pokračovanie, ako skôr remake. Som teda plne presvedčený, že nikto na starého dobrého 10 ročného Wolfa nezabudol. Napokon na prvú 3D hry svojho druhu na PC sa jednoducho zabudnúť nedá. Na vydanie tejto hry čakál netrpezlivo celý svet s obrovským napätím, pretože nový Wolf bol už vopred označovaný ako „hra roku“. Nie je sa čomu čudovať, jedná sa o návrat legendy a rovnako teamy ako GrayMatter Studios, iD Software či Nerve Software, ktoré sa podielali na tvorbe tejto hry, patria k tým, ktoré už nie raz ukázali svoje vysoké kvality napr. v hre Kingpin.

Dej hry je zasadený rovnako ako v pôvodnom Wolfovi do obdobia druhej svetovej vojny. V úlohe tajného agenta B. J. Blazkowicza (známeho už z prvého dielu) sa vydáte na niekoľko misií, ktorých hlavným spoločným cieľom je získanie tajných plánov nemeckých SS na ovládnutie sveta a predovšetkým k zabráneniu realizácie. V službách organizácie OSA (Office Of Secret Actions) sa vydáte na sériu tajných misií, kde vašim hlavným nepriateľom je Heinrich Himmler túžiaci vytvoriť supersilnú bojovú jednotku, pomocou ktorej by Nemci zvrátili vývoj druhej svetovej vojny na svoju stranu. Známy hrad Wolfenstein je rovnako ako kedysi i tentokrát miestom, kam budú vaše kroky smerovať a kde sa nakoniec odohrajú i finálnej rozhodujúce bitky. Ihneď po spustení vám začne dochádzať prvý fakt – hra je po všetkých stránkach veľmi pôsobivá a profesionálne spracovaná.

Základným herným atributom je atmosféra, ktorá vás bude celú hru sprevádzať a vďaka nej bude i celkový herný dojem veľmi dobrý. Tak ako naozaj výborná muzika a zvuk, tak i grafické spracovanie je na vysokej úrovni. Škoda len, že nemeckí vojaci sú nahovorení po anglicky, i keď s nemeckým prízvukom. Pôvodne sa však plánovalo, že nemci budú nahovorení v ich rodnom jazyku.

Ku grafickej stránke hry treba dodať, že hra beží na veľmi dobrom engine z Quake 3 Arena, ktorý je samozrejme v mnohom upravený a vylepšený. Výtvarné spracovanie by sa dalo definovať ako ručne kreslená „realita“, ktorej jednoducho nič nechýba a je presne podľa môjho gusta. Výborné hráčske modely i skiny, rovnako zbrane a taktiež i rôznorodé prostredia sú stvárnené nadmieru podarene. Grafické voľby sú dosť bohaté na to, aby si hru dokázali spustiť i majitelia rôznych konfigurácií. Tí, ktorí majú doma PC delo, si vychutnajú maximálne detaily a efekty a tí menej šťastní si hru prispôsobia tak, aby sa dala i na ich strojoch plynulo hrať.

Narozdiel od pôvodného Wolfensteina sa celá hra zďaleka neodohráva len na hrade, ale postupne sa dostanete do značne rozličných lokácií. A to ako prostredím a jeho spracovaním, tak i spôsobom boja, ktorý v nich učiníte. Nie vždy je cieľom misie prestrielať si cestu cez hordu nepriateľov. Nájdete tu i misie tiché, kde úspešná cesta k cieľu je podmienená tým, že nebudete nepriateľom spozorovaní a nepríde k spusteniu poplachu. Tým sa do hry miestami pridáva i taktická časť, kde obzvlášť často využijete ďalekohľad na obhliadnutie situácie k premysleniu ďalšieho opatrného postupu a tlmenej sniperky k tichej likvidácii nepriateľov na diaľku. Rovnako nôž nájde v podobných misiách svoje opodstatnenie v prípade, že sa k nepriateľovi dokážete priblížiť na dosah.

Celkovo sa váš zbrojný arzenál bude skladať z celej rady zbraní od už spomínaného noža cez pištoľ, tri druhy samopalov (Thompson, MP 40), dvoch sniperok, automatickej pušky so zameriavačom, granátov, protipancierovky, razantného metača olova Venom Gun – čo je tak veľmi populárny rotačák z Wolfu či Dooma a nebude chýbať ani fantasticky spracovaný plameňomet. Vrcholom výbavy je paprskomet nazvaný Tesla-Coil, ktorý sa bude hodiť predovšetkým k záveru hry. Vašu kondíciu v hre udávajú dve veličiny – hodnota zdravia a stamina, ktorá ubúda pri rýchlom šprinte alebo skákaní. Vaša odolnosť sa dá zvýšiť obrnením, ktoré sem tam v misii nájdete a už pri zásahu vstrebáva časť účinku strely, ktorá vás zasiahla. Môžete behať, potichu chodiť, šprintovať i vykláňať sa spoza rohov a niekedy si i zaplávate. Pohyb pod vodou nedovoľuje strielať, čo beriem ako plus. Pri vyklonení do strany nemôžete strielať a nepriateľ vás pri tom vôbec nevidí. To beriem skôr ako mínus. Šprint odčerpáva energiu v podobe staminy, takže nie je možné šprintovať donekonečna, rovnako tak je to v prípade skákania. Zaujímavé je tiež kopanie, ktorým je okrem iného možné prudko otvárať, resp. vykopávať dvere. No a nezabudnime na možnosť sa vlastnoručne otráviť v prípade, že sa ocitnete v situácii, v ktorej nie je východisko a chcete zvoliť radšej dobrovoľnú smrť než mučenie – ide teda skôr len o zaujímavý efekt :-). Čo sa týka zbraní, plameňomet je veľmi efektný a horiaci nepriatelia vyzerajú i kričia absolútne autenticky. U sniperok sa mi zase páčilo, že pri zacielení nedrží ako pribitá, ale jemne húpe, ako keby ste dýchali..Taktiež sa mi rátalo, že keď sa začnete rýchlo pohybovať, automaticky sa zruší pohľad cez optiku, takže sa nedá so zacielenou sniperkou pobehovať po mape. U rotačáku si je zase treba dávať pozor na jeho teplotu, lebo keď sa prehreje, treba ho nechať chvíľu vychladiť, no a niekedy to môže prísť práve v tú najnevhodnejšiu chvíľu.

Ako som už spomenul, hra je zasadená do rôznych prostredí, čo podľa môjho názoru robí hru oveľa zaujímavejšou a zvyšuje jej hrateľnosť. Okrem hradných komnát a chodieb sa v celkom 7 epizódach dostanete do podzemných kobiek, voľnej prírody, na zasnežené pláne v Nórsku, do laboratórnych komplexov, rozbombardovaných mestských zrúcanin, na vojenské základne, cintoríny, do mestských uličiek, vinných pivníc alebo napr. na vysokohorskú kabínovú lanovku. Takmer všade vás čaká nejaké to prekvapenie, noví nepriatelia či zbrane a s tým súvisiaca i iná technika boja, zisťovanie, čo na koho platí, v čom je ten ktorý protivník silný a kde má slabé stránky.

V mapách nechýbajú ani tajné miestnosti a skryté poklady (rovnako ako tomu bolo v pôvodnom Wolfensteinovi), ktoré nie sú po splnení misie nijako povinné, ale opäť to pridáva na zaujímavosti. Spoločných prvkov s pôvodnou hrou nájdete viac, napríklad názvy herných obtiažností (ktoré sú v hre tri) alebo šklebiací sa ksichtík v prípade, že chcete ukončiť hru. Mnoho predmetov vrátane nábytku a obrazov je rozbitných, čo je signalizované špeciálnou ikonkou a tak pri prestrelkách sa často efektne rozstrelí všeličo, naviac sa tak niekedy objaví tajný vchod. Dokonca môžete uchopiť i stoličku a použiť ju i ako obranu či zbraň a hodiť ju po niekom.

Return To Castle Wolfenstein je hra akčná a tomuto smeru je preto aj prispôsobená i čo sa nepriateľov a ich chovania týka. Napríklad ich odolnosť nezrovnávajme so skutočnosťou, pretože je určite vyššia. To je ale u akčných hier bežné a tak to má byť i tu. Základnou skupinou protivníkov sú samozrejme nemeckí vojaci. Tých nájdete niekoľko typov, kde najbežnejší sú pešiaci so samopalmi. Tužšie typy predstavujú parajednotky a špeciálne kožené ženské komandá, ktoré sú extrémne pohyblivé a tak niekomu môže robiť problémy ich trafiť. O váš život budú usilovať i rôzne zdatní sniperi, vojaci vybavení plameňometmi, pancierovými päsťami a pod. Ale toto nie sú jediní nepriatelia, na ktorých v hre natrafíte. Ďalšiu skupinu tvoria zombíci a iné záhrobné potvory, ktoré po vás idú ako silou, tak i kúzlami. Niektoré sú prešibané tak, že keď po nich začnete strielať, tak sa schovajú za neprestrielný štít, ktorý naviac odráža guľky smerom k vám, takže si môžete sami ublížiť. No a s nepriateľmi ešte nekončím, lebo hru prelínajú pokusy Nemcov o klonovanie ľudských bytostí a ich genetickej úpravy za účelom vytvorenia bojových monštier. Nie všetko sa ale podarí a tak sa okrem ťažkých bojových robotov stretnete i s mutantami, ktorí, nie práve genetický podarení, predstavujú v hre tých tužších protivníkov. A čo sa mi na nepriateľoch páči je, že i oni sú nútení pri vyprázdnení zásobníku prebíjať zbraň, čím sa stávajú zraniteľnejšími. Ďalší fajn pocit z chovania nepriateľov je, že pokiaľ sa vyskytnú spolu monštrá s nemeckými vojakmi, idú vzájomne po sebe. Vďaka tomu zažijete prestrelky, kde budú pred vašimi očami bojovať navzájom vaši nepriatelia a je len na vás, či sa do toho pripletiete hneď alebo si počkáte, až sa navzájom zredukujú.

Neoddeliteľnou súčasťou hry je i multiplayer. Ten síce neobsahuje možnosť odohrať základnú hru vo viac hráčoch, ale ponúka niekoľko máp, v ktorých sa môžete stretnúť formou Spojenci versus Nemci vo vojenskej bitke. I keď hra ponúka len osem máp, je multiplayer veľmi veľmi fajn zážitok. Hraje sa teamovo tak, že si po zvolení strany, za ktorú chcete bojovať, vyberiete jeden zo štyroch typov postáv, kde niektorým môžete ešte čiastočne meniť výbavu. K dispozícii je vojak, inžinier, medik a veliteľ. Každý má nejaké klady a nejaké mínusy a v hre platí, že dobre vyvážený team je základom k úspechu. Taký vojak sa vyznačuje schopnosťami ako jediný používať akúkoľvek zbraň. Inžinier je v niektorých hrách úplne nevyhnutný, lebo ako jediný dokáže pracovať s výbušninami. Tie sú občas nutné k prebúraniu postupovej cesty či k splneniu niektorej úlohy danej mapou. Medik dokáže zachraňovať ranených a veliteľ nosí zásoby streliva a dokáže napríklad privolať letecký nálet na vybranú lokáciu či spustiť delostreleckú paľbu. Zbrane v multiplayeri sú rovnaké ako v single časti hry, ale občas sa chovajú trochu inak. Napríklad stacionárne guľometné veže zobrazujú pri strelbe zameriavací kríž. Alebo pri behaní s niektorými zbraňami ste oveľa menej pohybliví, než ste zo singleplayeru zvuknutí. Je to podľa môjho názoru veľmi dobré a vyvažuje to tak výhody a nevýhohdy rôznych typov zbraní (pochopiteľne si môžete zakúpiť rotačák a pri behu prepnúť na dýku, aby ste rýchlejšie bežali, je to však risk, že natrafíte po ceste na nepriateľa a nestihnete prepnúť späť na rotačný guľomet). Hra v multiplayeri je špecifická i tým, že si môžete voliť, v akej úlohe do hry skočíte po tom, čo vás zabijú. Môžete tak bitku začať ako jeden typ postavy a pri každom vašom zabití si môžete úlohu zmeniť. Do hry sa naviac nastupuje po určitých časových intervaloch, takže sa po zabití neobjavíte ihneď, ale až po uplynutí časovej periody, kde ste do tzv. „limbo módu“ upadli. Nemali by ste však počítať s tým, že budete hrať šiesti. Možné to samozrejme je, ale koncept hry je taký, že počíta s väčším počtom hráčov. I samotné mapy boli tak vytvorené, takže zo všetkých máp sú len dve menej rozľahlé a zvyšné sú naozajstné kolosy. Preto takých 16 i o niečo viac ľudí začína byť optimálne pre hru. Preto to skôr vyzerá na hromadné hry na internete než na nejaké sieťové vybúrenie sa niekoľkých kamarátov. Taktiež verím, že sa časom roztrhne vrece s ďalšími mapami, vyjde vhodný editor a hra sa tým rozšíri o ďalšie varianty.

Keď to mám teda celkovo k záveru zhrnúť, Return To Castle Wolfenstein je výborne spracovaná 3D akčná strielačka so skvelou, resp. absolútne výnimočnou atmosférou. Grafická i zvuková stránka hry je totálne perfektná a všetkému prospieva i variabilné a často sa meniace prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. To, že RTCW bude patriť medzi kandidátov na akčnú hru tohto roku hádam ani nie je pochýb.