God of War: Ghost of Sparta - prvé dojmy z hrania

Zasa na druhú stranu, povedzme si na rovinu, keby olympskí bohovia viacej premýšľali, čo by sme my hrali? Presne tak, nič. Preto môžeme byť bohom olympským vďační, že donútili Kratosa ku krutej pomste. Bez neho by totiž herné platformy od spoločnosti Sony rozhodne neboli tým čím sú. God of War je značka ktorá sa drží na špici kvality a obľúbenosti. Začalo to na PS2 a pokračovalo prenosným PSP až na PS3, kde mal Kratos svoju púť ukončiť. Avšak dojnú kravu treba vydojiť čo najviac a tak sa opäť okľukou dostávame späť na PSP, kde predchádzajúca časť zožala obrovský úspech.

Ghost of Sparta je príbehový prequel k celej sérii God of War, takže sa tu dozvieme ešte neobjasnené veci a začiatky, ktoré nám do teraz neboli odkryté. Ako to však vyzerá po hernej stránke? Musím povedať, že v podstate rovnako ako aj v predchádzajúcom PSP prípade. Ak ste hrali na PSP Chains of Olympus, tak ihneď po spustení hry budete ako doma. Keďže za vývojom stoja opäť Ready At Dawn Studios, tak sa nekvality skutočne nemusíme báť. Hrateľná verzia začína na rozbúrenom mori, kde na nás ihneď a zhurta útočia nepriatelia. Tých samozrejme vybavíme pár drsnými kombami a ide sa ďalej. Zatiaľ nič nové a nečakané. V podstate môžem povedať, že ako jedinú novinku máme v hre štít a kopiju, ktorou Kratos dokáže dávať rýchle útoky, prípadne ju hádzať. Tým máme vyriešený aj boj na diaľku. Kopijové útoky sa hodia vtedy, keď je Kratos v obkľúčení a potrebuje sa rýchlo zbaviť aspoň pár nepriateľov. Tých je samozrejme opäť množstvo viac ako hojné, pričom pribudli aj nové a neznáme tváre z kategórie kreatúr. Okrem pešiakov som sa stretol aj s dvoma silnejšími obludami, z ktorých jedna patrila do kategórie „levelová nemesis“, čiže nepriateľ ktorého naháňate počas veľkej časti hry a priebežne si spolu rozdáte nejaký ten zápas.

Vizuálna stránka hry je samozrejme opäť na špičke. Nič iné sme nakoniec ani nemohli čakať, keďže sa využíva ten istý engine ako u predchodcu. Už Chains of Olympus predvádzala na PSP až nevídané vizuálne orgie, no a tuná to nebude inak. Grafika vyzerá a zvuk zvučí.

Čo sa teda vlastne zmenilo? Okrem pár nových útokov a zbraní v podstate nič. Avšak otázka znie, dá sa ešte niečo zmeniť k lepšiemu na už tak dosť dokonalej hre? Možno áno, možno nie. To sa však dozvieme až s príchodom finálnej verzie, na ktorú sa ja osobne už netrpezlivo trasiem. Aj keď sa nič oproti predchádzajúcej PSP časti nezmení, tak aj tak dostaneme hru, ktorej kvality budú dosahovať až na vrchol. A to dokonca až na ten olympský.