R.U.S.E.

Moje večné sťažnosti o tom, že je v poslednej dobe málo dobrých stratégií, boli zrejme vypočuté. Nie je to tak dávno, čo vyšiel StarCraft 2 a následne sa objavilo aj demo R.U.S.E., ktoré ma príjemne prekvapilo a dobre navnadilo na plnú hru, dokonca až tak, že som Američanom závidel ich tri dni náskoku vo vydaní :). Ale nakoniec som sa dočkal aj ja.

Niečo už bolo písané v prvých dojmoch z hrania dema, takže sa dopredu ospravedlňujem tým, čo ho čítali, že sa budem v niektorých veciach opakovať. Začneme teda pekne poporiadku príbehovým pozadím hry. Čo sa týka príbehu, nie je to žiadna sláva, ale čo už by ste vymýšľali o druhej svetovej vojne, tu má fantázia scenáristov veľmi oklieštené hranice. V hre sa tak zhostíme úlohy, na začiatku majora, Joe Sheridana, ktorý ostal po nemeckom útoku v Afrike najvyšším veliteľom svojej jednotky a tak prebral velenie. S ním prejdeme všetky bojiská, rozsiahle púšte v Afrike, vylodenia v Taliansku, dobytie Francúzska, známe operácie v Holandsku a Belgicku a všetko zavŕšime v Nemecku. Celý dej je rozprávaný retrospektívne a jeho nosným prvkom je pátranie po identite agenta s krycím menom Prométeus, ktorý nemeckým hrdlorezom vždy prezradí plány operácií a generál von Richter vám tak hranie robí náročnejšie. Nemusíte byť však Einstein, aby ste po pár videách pochopili, kto to z vášho štábu informácie vynáša. Celkovo som tak videá moc nesledoval, dôležité boli pre mňa len informácie o úlohách a smere postupu. Je preto škoda, že autori sa s príbehom nepohrali o niečo viac a nesnažili sa v príbehu zamerať výraznejšie na súperenie medzi Joe Sheridanom a von Richterom, prípadne nejakým spôsobom vyzdvihli hrdinské činy Joea. R.U.S.E. teda ponúka len jednu kampaň za Američanov, no drobné prekvapenie si hra pre hráčov schovala. Tí, ktorí sa tak ako ja, báli jednotvárneho hrania s tými istými jednotkami sa v závere dočkajú aj jednotiek iných národov. Niekedy je striktne dané, za aký národ budete hrať, inokedy dostanete možnosť vybrať si z niekoľkých možností. O ktoré národy ide, vám už neprezradím, to nechám na hre. Okrem kampane samozrejme nechýbajú možnosti zahrať si proti počítaču v jednotlivých bitkách, prípadne celých bojových operáciách a vyzvať na súboj ľudského protivníka.

Na bojisku sa stretne celkovo šesť národov – Američania, Angličania, Francúzi, Nemci, Rusi a Taliani. Každý národ disponuje niekoľkými jednotkami v každej kategórii. Kasárne produkujú ozbrojený a neozbrojený prieskum a pechotu, v tankoch býva výber väčšinou z troch-štyroch jednotiek a podobne je to s protitankovými zbraňami, delostrelectvom a letectvom. Celkovo je tak rozmanitosť jednotiek slušná. Dôležité je budovať vyváženú armádu zloženú z niekoľkých rôznych jednotiek a doplniť ju prieskumom. Je to jedna z mála hier, v ktorej si užijete boje aj s pechotou a kde je prieskum veľmi dôležitý. Tanky podporujú pechotu, delostrelectvo kryje postup a protiletecké jednotky bránia prípadné útoky z nebies. Letectvo vám poskytne prieskum, ochranu, ale aj bombardéry, takže tiež veľmi užitočné jednotky. Čo sa týka vyváženosti jednotiek, dá sa povedať, že podobné jednotky sú približne rovnako výkonné, ale sú tu drobné rozdiely, takže nemecké panthery a tigry narobia trošku problémy aj americkým pershigom. Naviac musíte počítať s tým, že nepriateľ má občas o stupeň lepšie jednotky ako vy a je len na vás, akým spôsobom sa s nimi vyrovnáte. Na začiatku totižto bojujete hlavne proti Talianom a ničíte jednu jednotku za druhou, ale len do momentu, keď narazíte na Nemcov.

Misie sú v kampani usporiadané trochu zvláštnym spôsobom, aspoň mne to tak občas prišlo. S každou ďalšou misiou som očakával vzrastajúcu obtiažnosť, no niekedy je tam zaradená misia až príliš ľahká. Veľkým prekvapením pre mňa bola misia v Belgicku, kedy Nemci zahájili ofenzívu v Ardenách a ja som mal vyprodukovať 8 ťažkých protitankových diel a poslať ich do Bastogne. Do toho na mňa útočili a mal som sa brániť, no 8 diel som vyprodukoval rýchlo a poslal som ich hneď na miesto určenia a misia tak skončila, za celú misiu som mal v podstate len jednu hlavnú úlohu. Misia ku koncu hry mi tak trvala ani nie 10 minút. Každopádne sú ale jednotlivé misie vcelku prepracované. Hra je dynamická, po splnení úlohy vo väčšine prípadov dostanete hneď ďalšiu úlohu. Niekedy od začiatku postupujete, inokedy sa bránite a potom postupujete, alebo postupujete, aby ste mali lepšie obranné pozície. Tieto hlavné úlohy sú doplnené vedľajšími úlohami, ktorých plnenie je čisto dobrovoľné, no treba počítať s tým, že ich splnenie zmierni tlak na vašu obranu, umožní vám vyšší príjem alebo obsadíte predsunutú základňu. Okrem toho za plnenie úloh dostávate body, ktorých význam mi ale nie je jasný, na konci každej misie sa totižto všetky body sčítajú a pokiaľ ich máte dosť, postúpite na ďalšiu úroveň, ale žiadny bonus do kampane za to nedostanete. Čo ma ešte potešilo je fakt, že misie rozumne nasledujú za sebou, takže tam kde ste skončili, potom často aj začínate, výrazné časové skoky sa tak našťastie nekonajú. Veľmi príjemne ma prekvapilo, že hra má až 23 misií a vydrží, na dnešné pomery, zhruba 15 hodín hrania.

Zarazilo ma, že hra nie je úplné historicky verná. Tým som sa zaoberal už aj v prvých dojmoch, kde to mohlo byť spôsobené tým, že predsa len išlo o upravenú misiu. No aj v plnej hre je pár vecí, ktoré ma vyviedli z miery, zvlášť, keď bombardujete nemecké veliteľstvo pri Monte Casine a kláštor ostane nedotknutý. Hraniu to síce neuberá, ale hra určite stráca u fanúšikov histórie. Systém hrania si môžete prispôsobiť, ako vám vyhovuje. Ste typ, ktorý radšej strategicky plánuje na veľkej mape a operuje s jednotkami proti celým armádam, v poriadku, stačí si oddialiť mapu a celé bojisko máte ako na dlani, boje sledujete z pohodlia štábu. Alebo ste naopak typ, ktorý musí vidieť aj najmenší detail na uniforme, nevadí, v sekunde je obraz zas priamo v strede diania. Hra ponúka možnosť širokého zoomovania, ale väčšinou si nájdete určitú hladinu, ktorá vám vyhovuje, aj keď pracovať so zoomom budete neustále. Ku koncu hry budete operovať na skutočne veľkej ploche a je neustále treba kontrolovať aj vaše krídla a tyl, občas ma to rušilo, pretože prišiel nečakaný protiútok a bez minimapy musíte neustále scrollovať. V deme som kritizoval funkciu hry, kedy po označení jednotky a zadaní príkazu sa vám automaticky táto jednotka odznačí. Tu sa dá nastaviť či chcete, aby jednotka po príkaze ostala označená alebo nie. Hral som aj tak, aj tak, ale ani jedno mi úplne nevyhovovalo, chcelo by to zlatú strednú cestu, ktorá ale neexistuje. Totižto v hre sú jednotky, ktoré neustále vyžadujú príkazy a tam je dobré, aby ostali označené, ale potom sú iné jednotky, ako napr. delostrelectvo, ktoré stačí jedným rozkazom prisunúť dosť blízko k bojom a ciele už si nájdu. Nie je to nič hrozné a ide zrejme len o zvyk, ale zopárkrát sa vám stane, že dobre umiestnené jednotky pošlete zrazu preč.

R.U.S.E. je jedna z mála stratégií z druhej svetovej vojny, v ktorej spravujete vlastnú základňu. Hlavnou budovou je veliteľstvo, to nemôžete stratiť, lebo len ono môže stavať ďalšie budovy a inkasujete v ňom financie. Budovy a jednotky nakupujete, ako správny Američan za doláre. Tie sa vám do vrecka sypú zo zásobovacích skladísk. Skladiská sú rôzne roztrúsené po mape a pokiaľ sa vám podarí nepriateľa odstrihnúť od prísunu peňazí, jeho porážka je neodvratná. Zásobovacie skladiská majú obmedzené zásoby a tak pri postupe je dobré obsadiť každé, ktoré nájdete. Stavba budov a jednotiek funguje jednoducho, stačí kliknúť na správnu budovu alebo na financie na obrazovke a objaví sa príslušné konštrukčné menu. Tento spôsob je vcelku príjemný na ovládanie a pokiaľ sa naučíte klávesové skratky, produkcia je veľmi rýchla. Produkčné budovy totižto nemajú klasické rally pointy, ale jednotku si sami umiestnite presne na mape, kde potrebujete. Ešte treba spomenúť, že po kliknutí na jednotku sa vám neukáže žiaden status bar ani iné informácie o jednotke. Celkovo je na obrazovke eliminované čo najväčšie množstvo ovládacích prvkov. Poškodenie tak poznáte podľa dymu stúpajúceho z automobilov a tankov a na pechote podľa ubúdajúcich panáčikov, ale to len pri dostatočnom priblížení. Ako plus hry hodnotím automatický ústup ťažko poškodených jednotiek z boja. Tieto jednotky nemôžu bojovať a pri ústupe sa pohybujú pomalšie ako obvykle. Tu je jedna chybička hry, občas totižto jednotka ustupuje nie vzad, ale vpred, takže o ňu prídete. Faktom ale je, že hra nestojí a nepadá s jednou jednotkou. Aby hra hráčovi uľahčila rozhodovanie s akými jednotkami má postupovať, po označení jednotky stačí umiestniť kurzor na nepriateľskú jednotku a hra vám sama povie, aké náročné je pre ňu zničiť nepriateľa. Hra má upravený fog of war, nie je to ten klasický, že tam kde nevidíte môže byť čokoľvek. V R.U.S.E. je to tak, že vidíte takmer všetky jednotky, ktoré na mape sú. Pokiaľ na ne ale nevidíte priamo vašimi jednotkami alebo prieskumníkmi, dokážete rozoznať len či ide o ľahkú, ťažkú alebo leteckú jednotku. Jedine pechota, delá a prieskum, ktoré sa ukrývajú v lese ostávajú až do odhalenia, úplne skryté.

Nedá mi nespomenúť aj nelogické ovládanie jednotiek. Ide o to, že pechota, prieskum a delá veselo schováte do lesa, no tanky sa do lesa nedostanú. Postup obrnencov je tak usmerňovaný do koridorov vytvorených lesom, aj keď na výber je zväčša niekoľko rôznych ciest. Keby autori z Eugen Systems tankom vjazd do lesa povolili, hra by mala priam neuveriteľné taktické možnosti. Zrazu by ste sa objavili niekde, kde vás absolútne nikto nečakal. To, že pechota a delá môžu do lesa, má aj jednu výhodu. Tieto jednotky sú tak maskované a pokiaľ zaútočia, ide o prekvapivý útok, ktorý je ďaleko účinnejší. Pokiaľ sa na mape objaví nový stroj alebo pechota, hra vás na to upozorní pomocou okna, ktoré vyroluje zboku, prípadne zhora a na obrázku bude krátke predstavenie. V tomto okne sa objavujú aj krátke videosekvencie, ak sa stane nejaká neočakávaná vec alebo niečo významné. Nie je to úplne novinka v hre a často ide o vcelku užitočné informácie. Len spomeniem, že všetkého veľa škodí, v jednej misii vám naraz vyskočia tri tieto okná a výhľad na mapu sa tak dosť zúži. Eugen Systems sa snažia žáner stratégii posúvať o niečo dopredu. Obrovské rozpätie zoomovania a pohľad na mapu tak hru predurčuje na hranie na dotykových displayoch, no ešte ideálnejšie by bolo zariadenie Microsoft Surface, teda počítač s veľkou dotykovou obrazovkou pripomínajúci stôl. Škoda len, že takých zariadení je v celej Slovenskej republike pár, ale zábava by to mohla byť obrovská.

Ako sa hovorí, to najlepšie na záver. No najlepšia vec hry to asi nebude, ale je to to, podľa čoho je pomenovaná samotná hra a čo je jej hlavný prvok. Ruse alebo v preklade lesť. Musím priznať, že nakoniec je to pre mňa skôr sklamanie ako niečo, čo by bolo neodlúčiteľnou súčasťou hry. Jednak je fakt, že dlho máte k dispozícii len asi 5 rovnakých lstí, ktoré sú v pokročilom štádiu hry takmer nepoužiteľné. Celkovo je v hre asi 10 lstí a tie najužitočnejšie dostanete až v samotnom závere. Som presvedčený, že hra by sa dala prejsť aj bez použitia jedinej lsti, možno by to bolo náročnejšie, ale zvládnuť by sa to rozhodne dalo. Niektoré lsti sú skutočne výborné, ale iné by som nahradil niečím iným, veľmi mi chýbala nejaká výraznejšia pomoc ako napr. off-board delostrelectvo alebo výsadok parašutistov. Ale keďže mapy sú tu rozsiahle museli by mať tie delá nemožný dostrel a výsadkárov si môžete kúpiť. Každopádne keď sa vám stenšujú financie a jednotky a postup je minimálny, ocenili by ste niečo, čo vám výraznejšie pomôže. Miesto toho máte k dispozícii zbytočné dešifrovanie, pretože brániace jednotky len stoja a ich príkazy sú vám aj tak jasné. Špión, ktorý vám odhalí čo to tam nepriateľ vlastne má, je tiež zbytočný, keďže to viete z prieskumu, prípadne ste to zistili pred tým, než sa z vašich tankov stali vraky. Mohol by som pokračovať vymenovaním ďalších zbytočností, ale skôr vyzdvihnem tie lsti, ktoré za niečo, aspoň podľa mňa stoja. Je to maketa budovy, budov je niekoľko typov a je to prvok, ktorý pri obrane pomôže nalákaním nepriateľských jednotiek na túto maketu. Výborný je útok s pomocou makiet, môžu to byť makety tankov, lietadiel alebo pechoty. Pokiaľ primiešate do tohto útoku dostatok pravých jednotiek, získajú dosť času na ničenie nepriateľskej obrany. Maskovacia sieť je dobrá v prípadoch, keď vás bombarduje nepriateľ, v závere veľmi užitočná. Posledná zaujímavá lesť je prevrátená frekvencia, kedy nepriateľ vidí vaše ľahké jednotky ako ťažké a opačne. Skutočne škoda, že sú tieto štyri veci k dispozícii až v posledných pár misiách.

R.U.S.E. je pomerne netradičná stratégia, ktorá nedotiahla k dokonalosti všetky prvky, ktorými chcela zaujať. Rozhodne ale ide o príjemne strávených 15 hodín hrania dynamickej stratégie, ktorá vás ženie neustále vpred. Napriek tomu zamrzí slabý príbeh, nelogické veci v hre, nie najlepšia historická vernosť a mínus sú pre mňa aj samotné lsti. Napriek tomu fanúšikom žánru odporúčam, ostatným taktiež, predsa len búranie klasických pravidiel ovládania stratégií je zaujímavé.