The Longest Journey

Celkom neznámy nórsky tím Funcom vytvoril doteraz Najdlhší príbeh v histórii adventúr a okamžite sa zapísal do histórie umenia počítačových hier. Pretože to, čo títo skromní ľudia z Nórska stvorili je naozaj Umenie. Táto adventúra prekonávajúca všetky doterajšie rekordy je najkrajší darček, aký nám kto mohol darovať.

----
Svet vznikol a bol založený na princípe rovnováhy. Kedysi bola naša planéta zložená z dvoch svetov, ktoré paralelne existovali a spolunažívali v dokonalej rovnováhe. Arcadia bola svetom temperamentnej mágie, kúzelníkov a rôznych prírodných bytostí. Stark bol svetom vedy, chladného racionálneho myslenia a neúprosnej logiky fyzikálnych zákonov prírody. Mimo týchto dvoch svetov, na mieste, ktoré určili zakladatelia Drac-Kini, bolo ostrov, kde neplatia zákony, neplatí mágia. Pánom je tu Strážca, ktorý je raz za tisíc rokov vybraný, aby strážil Rovnováhu. Rovnováha je základ všetkého, iba strážca rovnováhy je stredobodom vesmíru. Iba ním preniká mocný prúd čistej energie, ktorá sa nazýva Rovnováha. Rovnováha je základ všetkého, bez rovnováhy by nebolo Starku, nebolo by Arcadie. Zem by zachvátil vír chaosu, ktorý by narušil všetko, čo existuje, zničil základy, na ktorých stojí život. Posledný strážca práve dokončil svoju úlohu, po stovkách rokov sa prebudil a opustil tento prúd energie nazývanej Rovnováha. Deň, keď udrie chaos sa blíži. Anomálie sa začínajú prejavovať v oboch svetoch. Temné sily čakali veky na tento okamih...
---

Príbeh adventúry The Longest Journey je od začiatku veľmi pútavý. Všetko sa zdá najprv úplne normálne, človek si pomyslí, že to je hra zo súčasnosti. Ale zdanie klame. Najprv sa objavia iba akési náznaky a neskôr už priamo záhady. Jednoznačný vývoj preruší aj objavenie druhého sveta - Arcadie. The Longest Journey našťastie nespadol do lineárnej a nudnej zápletky, práve naopak: silný scenár a dialógy odhaľujú pointu postupne a niekoľkokrát v hre sa stretnete so situáciou, ktorá sa dá riešiť viacerými spôsobmi. V náväznosti na to sa, samozrejme, odvíja aj ďalšia časť scenára.

---
Volám sa April. April Ryan. Len pred nedávnom som sa prisťahovala do tohto mesta. Doma na vidieku som to už nemohla vydržať. Bývam v mestkej časti Benátky, ktorá bola kedysi v 20. storočí priemyselnou štvrťou. Dnes je to časť, kde žije najviac mladých ľudí. Sú tu univerzity, kaviarničky, príjemný parčík, proste sa tu žije v pohode. Bez zhonu, času je dosť, akurát ma trápi, že výstava sa blíži a ja som ešte nič nenamaľovala. Študujem totiž na umeleckej škole, konkrétne maľbu. Moji priatelia z Hraničného domu, kde mimochodom bývam, sú Emma a Charlie. Emma je moja spolužiačka, ale zaoberá sa holografickým sochárstvom. Charlie je moj najlepší kamarát. Bol to on, kto ma tu prvý privítal a zoznámil s ďalšími ľuďmi. Hovorí, že som vtedy vyzerala tak stratená. Ach, bože... Sú to iba tri mesiace od môjho príchodu a mne sa to už zdá tak dávno. Samozrejme, Benátky nie sú iba idyla. Odhliadnuc od všetkej tej nádhery a pohodových ľudí sú Benátky aj miestom, kde sa každú chvíľu kazí potrubie (netreba zabúdať, že to tu postavili v 20. storočí). A je tu tiež Zack. Ten nechutný kretén, Zack. A býva hneď oproti. Nemám ho rada, ale našťastie ho príliš často nestretávam. V poslednej dobe nemám dobrý spánok. V noci mávam strašné sny, ktoré mi pripadajú tak reálne! Ráno je vykúpením z tej hrôzy. Cez deň som v škole, pripravujem sa na výstavu (alebo by som sa aspoň mala!). Po večeroch robím v príma kaviarničke, kde pracuje aj Charlie.
---

Grafika hry je prekrásna. Ručne kreslené, nádherné renderované pozadia. Postavy v hre sú robené pomocou polygónov, napriek tomu vyzerajú priam dokonale. Všetky pohyby sú veľmi prirodzené, April môže kráčať alebo bežať. Či už sa rozhodnete bežať alebo kráčať, budete vychutnávať každú sekundu pohybu April a iných postáv. Prechody medzi chôdzou a behom sú veľmi prirodzené. Vtáky v hre lietajú, krídla im trepocú. Voda sa pohybuje, áno - more sa krásne vlní, rieka tečie! Kôň cvála, loď brázdi rozbúrené more. Slnko presvitá cez závesy a osvetľuje priestory izby. Farebné sklo mení farbu svetla a vrhá tiene. Použiteľné objekty sú nakreslené ako prerenderované, pri ich zobratí zmiznú a automaticky sa zmenia na polygónové. Pozriete sa na oblohu a oslepí vás slnečná žiara. Pod vodou je obraz rozvlnený, sem-tam sa preženú rybičky, bublinky kyslíku plávajú na hladinu. Didrik Tollefsen, to je človek, ktorý má väčšinu umeleckého stvárnenia na svedomí. Videosekvencie sú rovnako kvalitné - netreba dodávať, že sú fullscreen a opäť na úrovni najvyššej. Krásna hra tieňov, dokonalé motion-captured zachytené pohyby. Sláva grafikom!

---
Dnes ma vystrašil ten čudák Cortez. Je príliš záhadný, zdá sa, že nikto o ňom toho veľa nevie. Pýtal sa ma na moje nočné mory. Dočerta, ako sa o nich dozvedel? Emma ani Charlie mu určite nič nepovedali. Žeby Fiona? Možno, ale nezdá sa mi to veľmi pravdepodobné. A čo malo znamenať to jeho: "Poznám to, viem čo prežívaš. Ty si cestovateľ. Každú noc cestuješ, prechádzaš cez Bránu." Prečo musí hovoriť v hádankách? Naháňa mi hrôzu. Povedal ešte niečo, aby som za ním
prišla do galérie snov. Ani nápad... ---

Soundtrack je dokonalý. Už dlho som nezažil takú geniálnu hudbu. Snáď naposledy pri hraní adventúry The Dig. Hudobných stôp nie je veľa, ale tá, čo zaznieva z reproduktorov sa vám postupne dostáva do mozgu, kde rozozvučí perfektnú harmóniu. Váš mozog je aktivovaný a žiada si stále viac a viac. Hudobný mág Bjorn Arve Lagim skomponoval krásnu hymnické orchestrálne skladby s použitím ženských vokálov, originálneho katedrálneho organu, sláčikových nástrojov a desiatok ďalších trikov, ktoré robia z tejto hudby najlepší herný Soundtrack posledných 5 a možno aj 10 rokov. Ambientné zvuky a situačné zvuky sú vysoko kvalitné, veľmi čisté. Šumenie mora, pofukovanie vetríka, burácanie rozbúreného mora počas búrky, zvuky čajok, šumenia stromov v lese, zvieracích zvukov na vidieku, prelietavania vznášadiel, či prechádzania vlaku alebo metra. Treba si vypočuť, nič iné neostáva. Dabing alebo nahovorenie hry presahuje všetkých herných predchodcov vrátane oboch Brokenswordov o niekoľko dåžok. Sarah Hamilton v roli April je skvostná, rovnako sú na tom aj ostatní herci. Dokonale nahovorený je napríklad Vestrum Tobias v chráme alebo starý námorník v prístave. Okrem bežnej, hovorovej angličtiny si vychutnáte rôzne druhy prízvukov, v závislosti od druhu postavy, s ktorou rozprávate (ľudia, Vrana, Drac-Kin, Bandovia, Maerumovia, Alatieni, temní ľudia, Abnaxus...). Skvostné, perfektné, dokonalé, geniálne. Ako sa dá ešte charakterizovať toľko rôznorodých, ale pritom kvalitne nahovorených postáv? Sláva dabingovým hercom!

---
Nakoniec som na to stretnutie s Cortezom išla. Neviem, čo ma tam ťahalo. Zase rozprával celú dobu iba v hádankách. Pôjdem späť do Hraničného domu, som veľmi unavená. Ách nie, zase zlý sen. Musím sa s Cortezom ráno stretnúť, takto to už ďalej nejde... Cortez mi niečo dnes ráno naznačil. A otvoril bránu, ako to on nazýva. Povedal, aby som ňou prešla. Prešla som a ocitla sa vo svete, ktorý nespoznávam. Som vo svete zvanom Arcadia. Ako sa ale môžem dostať naspäť? Cortez mi síce niečo povedal o cestovaní medzi svetmi, ale zároveň povedal, že to ovládam sama a on mi iba pomohol sústrediť všetkú energiu na otvorenie brány. Ale ja predsa sama nič neviem, som obyčajné dievča. Ako môžem otvoriť bránu? Ako sa len dostanem naspäť?
---

Herný interface je veľmi jednoduchý, ako sa to už stalo zvykom v poslednej dobe v oblasti adventúr. The Longest Journey je štandardná point&click adventúra videná z pohľadu tretej osoby. K dispozícii sú tri ikonky: ruka, oko, ústa. Základným ukazovateľom je šedá šípka, ktorou ukážete na miesto, kde sa má April dostať a kliknete. Jedno kliknutie znamená chôdzu, dvojklik už spomínaný beh. V prípade možnosti zobratia predmetu alebo použitia (otvorenie, posunutie...) šípka zmodrie a po kliknutí sa vám zobrazia až tri možnosti podľa situácie. Prvou sú ústa - slúžia na komunikáciu s inmi postavami a tiež prípadnú konzumáciu požívateľných objektov. Ale tiež nimi môžte nafúknuť nafukovaciu kačičku. Jednoduché a pritom vysoko univerzálne, proste inteligentne vymyslené. Oko slúži na preskúmavanie predmetov, prípadne priblíženie niektorých častí miestnosti. Ruka na používani predmetov alebo manipuláciu s nimi. Pravé tlačítko myši vyvolá inventár, ktorý je riešený opäť veľmi dobrým spôsobom. Pohyb zaisťuje skrolovacia lišta, ale skrolovať nebudete musieť často, pretože na jednu obrazovku sa zmestí asi 20 predmetov. V inventári môžete využiť tri štandardné ikonky, prípadne kombinovať veci na seba. Hlavným programátorom bol Morten Lode, systém je bez bugov. Perfektná práca. Sláva tvorcom enginu!

---
Dostala som sa naspäť. Ani neviem ako, ale podarilo sa mi to! Kde sa ale stratil Cortez? Fiona mi niečo hovorila o nejakom starom kine, kam chodí pozerať čiernobiele filmy. Je to čudný chlapík. Napriek tomu mu začínam dôverovať. Proste vie, čo sa tu robí. A vyzerá, že toho vie viac, než mi bol ochotný povedať. Musím ho vyhľadať a zistiť, čo sa to tu vlastne deje!
---

V prípade, že v jednej lokácii použijete určitý predmet z vášho inventáru, sprístupní sa vám veľká parádička (opäť originálna idea!) v podobe Book of Secrets (Knihy tajomstiev). V nej nájdete rôzne brepty a prerieknutia pri nahrávani dabingu do hry, hudobné stopy nepoužité v The Longest Journey z rôznych dôvodov a tiež skeče a obrázky, ktoré poslúžili ako predloha objektom, postavám a lokáciam v hre.

The Longest Journey je adventúra, na ktorú sme čakali roky. Obe časti Broken Sword boli oproti tejto hre iba akýmisi pokusmi, ako nám skrátiť to čakanie, ako nás udržať pri živote v tomto hernom suchu. The Longest Journey je počin, ktorý sa zapíše do histórie počítačových hier, ale to som už tuším spomínal. Designéri vývojárského tímu Funcom na čele s producentom a scenáristom Ragnarom Tornquistom zažali svetlo nádeje, že hry ešte stále nie sú màtve, ako to tvrdí Chris Crawford už dlhšiu dobu. Výnimka potvrdzuje pravidlo a táto hra dokazuje, že ešte stále existujú tímy, ktoré tvoria hru pre radosť, dávajú do nej všetko, spolupracujú efektívne a nekladú medze kreativite - teda vlastnosti, ktorá väčšine dnešných hier žiaľ chýba. Funcom nám dokázali, že ešte stále existujú "creator-drive" hry, teda hry, ktoré sú vymýšľané tvorcami a neprispôsobujú sa diktátu trhu ("market-driven"). O to viac ma teší, že práve The Longest Journey sa dostal do prvej päťky najpredávanejších hier. Vďaka celému tímu Funcom za originálnu adventúru, večná sláva Ragnarovi Tornquistovi ako vedúcej postave Funcomu, sláva všetkým, ktorí sa do vývoja The Longest Journey zapojili a obetovali mu na dlhý čas svoje ja. Ešte raz vďaka.

P.S. O Creator-drive a Market-driven hrách v najbližšej budúcnosti ešte určite niečo napíšem. Chystám sa tiež preložiť (aspoň z časti) eseje Chrisa Crawforda, tvorcu legendárnej hry Balance Of The Powers. Tiež uvítam váš názor na súčasný trend vo vývoji hier - nekonečné kópie starších hier s nejakými vylepšeniami. Na Gameswebe by ste tiež mohli už v blízkej budúcnosti nájsť aj preklad Scratchware Manifesto, ktorý sa považuje za jeden zo základných dokumentov prívržencov Creator-drive hier.