Drakobijci III

Nudobijci a básnici

Prví Drakobijci (1999) boli príjemným prekvapením. Druhí (2000) sa takmer stratili v žiare vychádzajúcej hviezdy Pavla Renčína - vďaka jeho poviedke Tanči mezi vločkami som dal zbierke hodnotenie 10/10, preože to bol text, ktorý MUSÍ vlastniť každý fanúšik fantasy. Nuž, a tento rok sa súťaž O železnou rukavici lorda Trollslayera konala opäť - a tak k nám znova prišli Drakobijci. Silnejší, vyrovnanejší - bez hrotu ľadovca v podobe Pavla Renčína. Pavel síce poviedku napísal (a vyhral), no jeho náskok už nie je taký výrazný. Keby som bol drakom, z nory veru nevyleziem...

Zbierku, tentoraz poriadne tučný kúsok, opäť uvádzajú poviedky hostí - Vladimíra Šlechtu a Františky Vrbenskej. Šlechtov svet Pohraničí je všeobecne dobre známy (napr. z románov Krvavé pohraničí a Šílený les) a tak poviedka Zvykové právo výborne uvádza prestížnu ročenku českej fantasy (pekný pojem, však?). Šlechta opäť napísal drsný, cynický, kruto reálny príbeh, ktorý vlastne ani nie je fantasy. Absenciu mágie či fantastična však bohato vyvažuje to, ako je to napísané - pekelne dobre.

Rovnako profesionálny je aj príbeh Františky Vrbenskej - Dva živí navíc, príjemná lovestory na ostrí meča a v páľave dračích plameňov. Skutočne sa teším na román Stín modrého býka, ktorý Františka chystá spolu s Leonardom Medkom.

No a k súťažným poviedkam. Ako trefne poznamenal Michael Bronec, gestor súťaže, z šaškov a rytierov (Drakobijci) vyrástli filozofi (Drakobijci II), ktorí sa v tomto ročníku zmenili na... básnikov. Skutočne, značná časť poviedok je len básňou napísanou v próze. Vizuálna poézia, poézia okamihu - tak nejako by sa to dalo nazvať. Poézia, ktorá vyžaduje, aby čitateľ vnímal krásu meča rovnako ako pôvab studničky v papradí. Eleganciu dračieho krídla rovnako ako nežnosť privretých mihalníc. Krásu smrti, fascináciu bolesťou, láskou zatajený dych. Tak.

Na rozdiel od minulých ročníkov už poviedky nekolíšu v kvalite - a poradie je tak čistou štatistikou. Nie sú tu zlé a dobré poviedky, ale poviedky, ktoré viac či menej zapadli do vkusu jednotlivých členov poroty. Pretože paleta textov je skutočne široká, od lovestories s humánnym posolstvom (Josef Štefan: Vampyra), cez "dračáky" (Konstantin Šindelář: Spoušť) a depresívne krváky (Miloslav Linc: Kousek lásky) až po mytologické (Jan Dobiáš. Slavnosti medvědů) a filozofické fresky v duchu magického realizmu (Pavel Renčín: Dračí hvězda). Na svoje si príde skutočne každý - a aj ten, kto má srdce z kameňa si povzdychne pri Starom příběhu Anny Šochovej a utrie slzičku nad poviedkami Černá a bílá kočka sestier Lukačevičových a Slepé slzy Julie Mrázovej. Atmosféra, akcia, napätie, vtip - o tom sú Drakobijci, zrejme najlepšia fantasy antológia v našich končinách.