Divided Ground

Keď som dostal do rúk hru Divided ground nesmierne som sa potešil. Hneď na prvý pohľad mi pripomenula moje obľúbené hry Panzer general a Alied general. Veľmi sa im podobá a preto som k nej pristupoval s očakávaniami z príjemného hrania. Spomínané hry mapovali druhú svetovú vojnu a Divided ground takisto mapuje skutočný vojnový konflikt. Hráč má možnosť ovplyvniť priebeh jednotlivých bitiek konfliktu, ktorý trvá s prestávkami od roku 1947. Ide o vojnu na "blízkom východe", kde Izrael už dlhé roky odoláva nenávisti okolitých štátov, nenávisti takej silnej, že ju treba riešiť zbraňami. Ku hre je priložený manuál v češtine. V jeho úvode je stručne zhrnutá celá história židovského štátu a okolnosti vzniku jednotlivých bojových stretov. Je to nesmierne zaujímavé čítanie a poodhalí množstvo neznámych skutočností.

Ako som v úvode napísal, svojím poňatím hra vychádza zo starého, ale o to známejšieho zobrazenia bojového poľa, rozdeleného na jednotlivé šesťuholníky. Je to rokmi overená platforma pre hry tohoto typu a to, že sa už dlho hra v tomto poňatí neobjavila je škoda. Odohráva sa v 3D prostredí, krajina, objekty, domy, bojové vozidlá, všetko sú to plne 3D objekty. Krajina a prevýšenia v nej, hrajú veľkú úlohu v strategickom rozhodovaní vedenia boja. Svoj veľký význam majú aj rôzne opevnenia, alebo to, či je jednotka "zakopaná".

Po grafickej stránke hra príliš neoslňuje a ani neohuruje hráča rôznymi, podľa mňa zbytočnými efektmi ,ako napríklad sprievodné animácie stretu bojových jednotiek (tak to tuším bolo v Panzer generalovi, aj keď sa to dalo vypnúť, našťastie....). Zarazilo ma, že tanky alebo aj nákladné vozidlá sú častokrát väčšie než domy v dedinách. Na druhej strane aj domy, aj bojové vozidlá vynikajú detailným spracovaním.

Zobraziť mapu je možné v niekoľkých módoch, v 3D, ale aj v 2D. V 2D zobrazení je pekne vidieť z akéhosi nadhľadu strategickú situáciu a je výhodné ju používať ku kontrole kde sú cieľové body, ktoré musí ubrániť alebo dobyť, kde je aká koncentrácia síl a 3D pohľad slúži na efektnejšie presúvanie jednotiek a pohľad na ich boj.

Zvuk - to je radosť počúvať. Pohyb bojových vozidiel je nesmierne realistický, ak pechota strieľa na tank, je počuť ako sa guľky odrážajú od pancieru, zvuk bombardovacích lietadiel naháňa skutočnú hrôzu, rakety zem-zem sú takisto charakteristické. Ide o veľké množstvo zvukov a myslím, že každá jednotka a každá akcia zviazaná s tou jednotkou má vlastnú škálu zvukov. Po čase sa hráč naučí iba podľa zvuku identifikovať či strieľa napríklad T54, alebo izraelský Centurion. Za zvuky si skrátka zaslúži táto hra veľké plus.

To, že je bojové pole rozdelené na šesťuholníky a určitá grafická podoba je však jediným spojovacím prvkom medzi touto hrou a hrami od SSI. Celkové ovládanie a množstvo informačných a ovládacích prvkov Divided ground dosť výrazne odlišuje. Takým prvým, do očí bijúcim rozdielom je veľkosť šesťuholníkových polí. Sú velikánske a je možné na jedno pole umiestniť viac jednotiek. Ak potrebujeme takéto jednotky premiestniť, môžeme pohybovať s nimi jednotlivo, alebo ich označiť dvojklikom na pole a uskutočniť pohyb všetkých jednotiek nachádzajúcich sa na poli naraz. Považujem to za dobrý nápad, dosť to šetrí čas i kliky myšou.

Hra má množstvo nastavení, od možnosti nastaviť si úroveň obtiažnosti - existuje až 10 úrovní, čím ťažšia úroveň, tým viac jednotiek sa na hracej ploche objaví - až po také vychytávky ako napríklad možnosť zabezpečiť aby každá jednotka ukončila pohyb tak, aby jej ostali akčné body aspoň na jeden výstrel. Keďže sa boj odohráva v 3D prostredí a rôzne terénne nerovnosti zásadne ovplyvňujú boj, je možné nastaviť aby boli farebne odlíšené polia, ktoré označená jednotka "vidí". Zásadnou novinkou je možnosť otáčať jednotkou v rámci šesťuholníkového poľa. Samozrejme, jednotka vidí pred seba lepšie než za seba a takisto je schopná strieľať iba tým smerom, ktorým mieri.

Rôznych nastavení je skutočne veľa, nebudem sa o všetkých rozpisovať, aj keď by si to možno niektoré zaslúžili. Skôr by som sa chcel pristaviť pri informačných možnostiach hry. Pri ukázaní na nejakú jednotku sa v pravom hornom rohu objaví informačné okno a v ňom nielen základné informácie o jednotke (počet, sila, morálka...), ale aj mnohé iné, často rovnako užitočné. Jedinou nevýhodou je nutnosť klikať v priestore toho okna na malinkaté ikonky a myslím, že každý hráč skončí ako ja, že si nechá zobrazovať len tie najdôležitejšie údaje a iné možnosti bude využívať len sporadicky. Dôležitým prvkom je existencia veliteľov jednotiek a zásobovacích vozidiel. Velitelia zvyšujú bojovú morálku a ak zásobovači nemajú prístup k bojovej jednotke, hrozí, že tá ostane bez streliva. Ak prístup existuje, zásobovanie prebieha automaticky.

Inteligencia počítačového protivníka ma miestami trocha sklamala. Často sa stalo, že jednotlivé vozidlá ako keby bezcieľne križovali mapu - najpr sa presunú na jedno miesto, potom ťahá iná jednotka, po chvíli sa počítač vráti k tej prvej jednotke, presunie ju na pôvodné miesto, zase ťahá inou jednotkou, znova sa vráti k tej prvej jednotke aby ju presunul na miesto kde už bola.... a to veľmi zdržuje. Zvlášť, keď by na hracej ploche malo byť napríklad 750 jednotiek (obtiažnosť 10).

Tiež by som sa zastavil pri delostreleckej paľbe a leteckých útokoch. Je zásadný rozdiel medzi poňatím v Panzer generalovi & spol a medzi Divided ground. V tejto hre to funguje takto: Máme delostreleckú jednotku. Vieme kde je protivník, ktorého by sme chceli zasiahnuť. Prikážeme delostrelcom aby na toto miesto vypálili salvu, alebo aj dve. Ukončíme ťah a ide protivník. S veľkou pravdepodobnosťou pohne jednotkou, na ktorú sme chceli viesť delostreleckú paľbu. A až v momente keď protivník ukončí svoj ťah a ideme zase my, milí, leniví delostrelci vypália zo svojho kanóna. Skrátka, stručne a jasne - delostrelecká paľba je posunutá o jeden ťah a funguje systémom namieriť - nechať protivníka nech zmizne - a vypáliť. Pri leteckých útokoch ten čas od určenia miesta náletu až po jeho realizáciu môže trvať dokonca dlhšie než jeden ťah, to viete chvíľu trvá, kým tam lietadlá priletia. Toto by som pochopil, ale tú delostreleckú paľbu veru nie. Delostrelectvo a rakety sa tým dostávajú do podradnej úlohy a veľmi dlho mi trvalo, kým som túto nelogickosť bol schopný akceptovať. Pre hráča z toho navyše vyplýva poučenie - nenechávať svoje jednotky dlho na jednom mieste a keď, tak v nejakom úkryte - či už ich nechá zakopať, alebo ich umiestni medzi akési kamenné obranné zariadenia.

Spomenul som, že viem pochopiť fakt, že uskutočnenie leteckého útoku na cieľ nejaký čas trvá, ale na prvý krát ma prekvapil spôsob toho útoku. Lietadlá zničoho nič prileteli (perfektný zvuk, naozaj..), zhodili bomby a odleteli. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť, či existuje protiletecká obrana a ako vlastne funguje, ale to, že lietadlá neostali na mape ma šokovalo. Skrátka odleteli.

Myslím, že nastal čas spomenúť aj iné vymoženosti. Okrem hry pre jedného hráča je možné hrať aj po sieti a niektorých určite poteší vstavaný editor jednotlivých bitiek a editor kompletných misií. Je vcelku slušne vyriešený a práca s ním je dosť intuitívna.

Napriek mnohým prednostiam hry som trocha v pomykove. Azda ma znechutil spôsob delostreleckej podpory, a aj keď som tento spôsob nakoniec akcpetoval, neposkytla mi hra toľko radosti, ako som od nej očakával. Ide však o kvalitnú a pre priaznivcov tohoto typu hier povinnú hru. Myslím, že sa môže smelo zaradiť do jedného šíku s takými velikánmi ako boli spomínané hry od SSI. Aj keď z ich tieňa nevytàča.