Sam & Max Season 3: The Devil´s Playhouse - Episode 2: The Tomb of Sammun-Mak

Ach ten kus neobjaveného tajomstva. Dve kostry nápadne pripomínajúce Sama a Maxa. Ako sa dostali do suterénu ich pohodlného obydlia? Komu vlastne patria? Sú ich vlastné alebo sa čas s nami zahráva iným spôsobom. A možno za všetkým stojí démonický Yog Soggoth. Áno, nevšedné dobrodružstvá netradičných detektívov pokračujú... Kostry, znamenajú vždy smrteľný problém. Čo sme si však naposledy nevšimli, kostry tam neboli samé, neďaleko nich sa povaľoval filmový kotúč i so starodávnou premietačkou. Čo sa na ňom skrýva?

Na starom filme, v magickej premietačke spojenej s Maxovými záhadnými schopnosťami, môžeme sledovať dobrodružstvá pradeda Sametha (s fúzmi) a Maximusa (vo svetri a menčestrákoch) . Ich dobrodružstvo za pokladom skrývajúcim sa v spomínanej hrobke. Píše sa rok 1901 a do New Yorku prichádza pán s výzvou, kto vyrieši hádanku dostane dva lístky do Egypta a poslanie... Vlastne, ono to v duchu predchádzajúceho dielu začína trochu inak. Kdesi na konci prostriedku. Po ruke totiž máme štyri filmové kotúče, každý z inej časti dobrodružstva detektívnych prarodičov. Zhodou okolností práve začíname s tým prostredným, avšak čoskoro zistíme, že nevieme ako ďalej, film by sa skončil predčasne a tak to samozrejme nesmie byť. Treba vymeniť kotúč a pokračovať – najlepšie od začiatku. Nachádzame sa v divadle, kde spomínaný usporadúva predstavenie, hľadá tých, čo by sa vydali do Egypta. Nechýba tu ani hračkový magnát, ktorý by rád do rúk získal legendárnu truhlu plnú hračiek. Hráčom predchádzajúcich sérií bude možno povedomý, rovnako ako jeho elfí pomocníci.

Telltale sa podarilo úplne odpútať od opakovania prostredí, ako sme to mohli vídať v predchádzajúcich dvoch sériách. Tentoraz sme v roku 1901, teda vo vesmíre Sama & Maxa, takže je trochu bláznivý, ale presne sadnúcou atmosférou. Princíp hry však ostáva rovnaký, ostatne ešte stále je to poctivá adventúra. Max (vlastne, jeho pradedo Maximus) získa úplne novú sadu schopností – menovite tri – astrálna projekcia do filmu (čo je vlastne dôvod, prečo prežívame dobrodružstvo ich prarodičov), nádobu na oriešky (schová Maxima i so Samethom do svojich útrob) a bruchomluveckého panáka (ovláda hlasy ostatných prítomných). Ostáva i vydarený a špecifický humor, ktorý je dávkovaný v tých správnych pomeroch. Menenie kotúčov na premietačke nie je len tak. Nastanú situácie, kedy sa bude treba pohnúť v príbehu ďalej, aby ste zistili, čo treba urobiť na jeho začiatku. Skrátka prídete do situácie, kedy si nebudete vedieť rady, povedzme v prvom filmovom kotúči, tak prejdete na ďalší, tam sa dozviete nové informácie, ktoré vám pomôžu pri riešení predchádzajúceho či nasledujúceho filmového kotúča. Ehm. Skrátka výborná obmena princípu hľadenia do budúcnosti z prvej epizódy a svojim spôsobom zaujímavé lineárno-nelinárne rozprávanie príbehu. Je to príbeh plný prekliatí, vyšetrovania krádeže v Dizorient Exprese s opäť vynikajúcim „cliffhangerom“ na samotnom konci. Mimochodom, jeho zdolanie sa opäť pohybuje do hranice piatich hodín pre tých najmenej pozorných.



Samozrejme, rád by som sa s ctihodným čitateľom podelil o podarený vtip (spýtajte sa elfov na adventúru!), či spôsoby a možnosti riešenia problémov v tak zapeklitom dobrodružstve, avšak k čomu by to bolo. Komu by to prospelo? Drahému čitateľovi recenzie istotne nie, prišiel by tak o onú magickú zábavu, ktorú nám táto epizóda poskytuje. Starosvetská akcia, možno nie tak výbušne vesmírne bombastická ako v prvej epizóde, rozhodne však nie bez atmosféry a všade prítomnej logiky. Logiky, ktorá sa vzťahuje na svet za magickými obrazovkami monitorov, nie ten reálny. Keď si drahý čitateľ, vlastne vtedy už hráč, nebude vedieť rady, stačí si zapnúť onú decentnú nápovedu. Avšak z vlastnej skúsenosti viem, že jej nie je potreba. Všetko sa zdá byť jasné, len prísť na to ako. Napríklad...nie, povedali sme, že prezrádzať samotný obsah by bolo barbarské. Na koniec nám stále ostáva mnoho otázok. Čo s diabolskou nádobou na hračky a kto ukradol... Do toho všetkého hrá opäť vynikajúca hudba, za ktorú môže Jarred Emerson-Johnson. :-)

Spočítajme si to – príbehovo opäť vynikajúce, do toho zaujímavý koncept s prehadzovaním filmu, výborná hudba, hrací čas približne rovnaký ako v predchádzajúcej epizóde a zábava rovnako dobrá. Pýtam sa, čo viac si priať? Snáď len rovnako dobré nasledujúce epizódy.