Sonic Classic Collection

Nostalgici a pamätníci pri pohľade na názov určite zaplesajú radosťou. Sonic – meno ježka, super hernej postavičky, to sme si už vysvetlili. Classic – čakajú nás nejaké klasiky, pamätník si nervózne utiera množiace sa sliny na brade. Collection – kolekcia... nirvána je na dosah. Spojme si jednotlivé indície do jedného celku a prekročme skolabovaného nostalgika. Nebudeme ho dnes potrebovať.

Aktuálne recenzovaný titul, prakticky ako celá recenzia, bude na hráča apelovať z dvoch pohľadov. Prvý je triezvy, ktorý reálne hodnotí kolekciu 4 hier vrátane nedostatkov a druhý je nadšený, „pretože je to Sonic, nie?“. Asi budem na tú modrú potvoru zlý, ale jeho najlepšie obdobie je už dávno za nami. A práve tie zlaté roky ježkove nám má nová kolekcia pre Nintendo DS priblížiť. Myšlienka to nie je zlá, lenže.... lenže herné mechanizmy sa menia a to čo fungovalo pred 6-9 rokmi je dnes už trošku hrdzavé. A tým nemám na mysli audiovizuálne spracovanie. Jednoducho plošinovky a skákačky sa za tú dobu zmenili a modernému hráčovi môže výlet v čase so Sonicom pripadať fádny a nudný.

Pozrime sa na základné fakty – kolekcia obsahuje Sonic the Hedgehog 1 – 3 a Sonic & Knuckles, vrátane možnosti hrať za Knucklesa v druhom a treťom Sonicovi. Dôležité je, že ide o pôvodné verzie, ktoré sa nedočkali žiadnych úprav alebo vylepšení. Jedinou „výhodou“ resp. zmenou je možnosť ukladať všetky hry hocikedy a zopár bonusových obrázkov. O využití možností Nintenda DS nemôže byť ani reč, dotyková obrazovka v podstate funguje ako panel výberu a základného ovládania (nová hra, uložiť/načítať, koniec hry). Niežeby sme čakali niečo iné, ale po čerešničke v podobe The Secret of Monkey Island: Special Edition a iných remakoch sa vždy môže objaviť ďalšie prekvapenie.

Hrateľnosťou je na tom Sonic stále rovnako – pokiaľ ste sa s ním ešte nestretli, tento flashový projekt poslúži ako výborné predstavenie. Jednoducho, modrý ježko vie iba behať, skákať, zbierať mince a následne ich trúsiť, keď ho niekto pichne. Aká to irónia života jedného ježka, ktorý sa pokojne môže považovať za najväčšiu celebritu svojho druhu. V súvislosti s „old school“ prístupom treba spomenúť aj obtiažnosť hry. Tá sa síce vďaka možnosti ľubovoľného ukladania trošku znížila, stále však môže robiť modernému hráčovi problémy. Sonic nie je hra, ktorá v prvom rade ponúka relax, je to hlavne o výzve a tréningu. Opäť záleží na dnešnom publiku, či to dokáže príjmuť alebo nie. Hoci, pravdepodobne najväčšie zisky pôjdu z peňaženiek fanúšikov, nostalgikov a pamätníkov, ktorí si kúpia kolekciu do zbierky a či si ju reálne zahrajú bude pre nich druhoradé. „Je to predsa Sonic, nie?“



Z hľadiska herného obsahu nemožno kolekciu nepochváliť. 4 plné hry dokážu zabaviť na dlhú dobu, pričom stupeň výzvy stúpa od úrovne k úrovni. V podstate ide stále o to isté, utekať, skákať a zbierať... v rôznych variáciách prostredia a pri postupnom sťažovaní, to celé vynásobené štvorkou. Čo však treba Sonicovi priznať – dokáže navodiť výborný pocit rýchlosti a vidieť skúseného hráča v akcii je malým zážitkom. Nováčikovia však budú musieť trénovať a to je základný kameň úrazu rozmaznaných gamerov dnešnej doby...

Zle sa píše recenzia na recyklovaný materiál a to v podstate Sonic Classic Collection je. Ťažko usudzovať, koľko trval vývoj titulu, ale vzhľadom k finálnemu produktu by sa dal priebeh charakterizovať ako „zabaliť 4 hry do jednej škatuľky a upraviť programový kód tak, aby šlapal na DS“. Výsledok je presne taký a je to škoda, pretože Sonic by si určite zaslúžil lepší prístup a prezentáciu. Ako som už spomínal, nostalgici budú nadšení, moderní hráči trochu zmätení a vo výsledku je také aj finálne hodnotenie - Sonic Classic Collection pôsobí ako narýchlo pozliepaný projekt, ktorý nad vodou drží iba samotný obsah. Ako zberateľský kus je kolekcia výborná, pri množstve nových hier však na nostalgické spomínanie moc času neostáva.