Just Cause 2

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden ostrov, ktorý si žil svojim vlastným životom niekde v juhovýchodnej Ázii, jeden diktátor tam striedal druhého, chudobných domorodcov šikanovala armáda, starí chlípni západoeurópania tam chodili obdivovať mladé telá nedospelých prostitútok a celkovo tam kvitol život, z ktorého by mal v civilizovanom svete radosť asi málokto. Ten ostrov sa volal Panau a nebyť jednej neposlušnej organizácie menom The Agency a jedného agenta, ktorý nosí v pase meno Rico Rodriguez asi by sa nikto nikdy nedozvedel čo za zlo sa to v tejto rajskej oblasti skrýva. Bohužiaľ pre vládu ostrova sa Rico na tento ostrov nevybral na dovolenku, ale pracovne. A keďže tunajšie špičky sa k nemu zrovna zdvorilo nechovajú, ani pán Rodriguez nenosí pri prechádzkach po ostrove zrovna rukavičky. Ako sa hovorí na hrubé vrece, hrubá záplata.

Prvé Just Cause prekvapilo svojho času svojim sviežim humorom a dôrazom na čistokrvnú akciu, pri jeho hraní sa dalo stráviť pekných pár hodín čistého času, bohužiaľ čím dlhšie ste hru hrali tým väčší stereotyp na vás padal. Autori však našťastie nezaspali na vavrínoch a keďže zamestnávajú aj ľudí, ktorí okrem programovania vedia aj čítať aj písať, mrkli do niekoľkých užívateľských fór, zistili kde hráčov tlačila topánka (poprípade niečo iné) a pekne na tom popracovali. A hneď takto z kraja vám môžem povedať, že sa im to podarilo na výbornú, stereotyp v tejto hre len tak ľahko nezažijete. Frenetická akcia vás pohltí od začiatku až do konca a nakonci si ani nestihnete uvedomiť, či sa misie vlastne opakovali, alebo nie. Ani prvý diel sa nikdy nehral na nejakú príbehovú melodrámu, kde by ste sa zžívali s jednotlivými postavami a bedlivo sledovali ich osudy a druhý diel v tejto líni len pokračuje.

Nečakajte žiadne bombastické úvodné intro, ani niekoľkominútové videosekvencie. Cutscény v tejto hre slúžia len na to, aby ste si aspoň na chvíľku vydýchli od neustávajúcej akcie. Ak chcete príbehovú hru od Just Cause 2 ruky preč, na to vás upozorňujem vopred. Samozrejme, že nejaký dej tu je, ale svojou primitívnosťou a obsahom klišé môže v pohode súťažiť s takými stálicami intelektuálnych rebríčkov ako sú Likvidátor, Rambo, alebo hociktorý iný akčný film z 80tych rokov minulého storočia. Lenže pozor, to čo by sa mohlo zdať, ako obrovská chyba tvorcov, je v skutočnosti zámer. Just Cause 2 je totiž nič iné ako paródia na všetky akčné filmy, seriály a knihy, ktoré ste doteraz videli a čítali. Jednoducho Bčkový film natrieskaný v celej svojej kráse do Áčkovej hry. Ak teda obetujete príbeh otvorenému svetu a prakticky neobmedzeným možnostiam pohybu a deštrukcie budete sa kráľovsky baviť. Teda ak pristúpite na pravidlá hry. Taaaaakže poďme pekne po poriadku. Ako som už spomenul, príbeh, dej a iné hraniu nepodstatné veci, hoďte za hlavu, tisíckrát sme plakali, že nechceme byť v lineárnom koridore vodení za ručičku a dočkali sme sa vážení. Príbehové misie sú síce kostrou hry, ale venovať sa iba im by bol obrovská chyba a vlastne to tak ani moc nejde. Autori totiž neboli hlúpi a keďže sa nadreli s prepracovaným ostrovom, bol by hriech ho hráčovi neukázať. A tak sa rozhodli, že aby ste sa dostali v hre o kúsok ďalej a rozplietli tak príbeh, ktorý priemerne inteligentnému absolventovi stredného odborného učilišťa bez maturity bude jasný asi po 15 minútach hrania, musíte spôsobovať chaos.

Chaos môže za všetko a všetko spôsobuje chaos. A to doslovne. Pamätáte si ako ste v Saboteurovi ničili nemecké budovy, inštalácie a všetko možné, čo malo na sebe háknkrajc? Tak presne to isté budete robiť aj tu (bez háknkrajca samozrejme, miestna vláda práva menšín potláča bez nejakého náboženského, alebo rasového motívu). Ničenie vládnych satelitov, plynových nádrží, alebo elektrických generátorov má za následok, že vám na konto utešene naskakujú bodíky za spôsobený chaos. A čím viac chaosu tým lepšie, keď totiž naplníte chaosbar naplno, odomkne sa vám ďalšia príbehová misia. Ak však nemáte chaosu dostatok, nemusíte sa báť, jeho stav si môžete dopĺňať akýmkoľvek ničením všetkého vládneho na mape. Osobne však odporúčam vedľajšie misie, ktorých je tu viac ako dostatok. Neplníte ich však len tak halabala, aby sa nepovedalo. Ich zadávateľmi sú totiž tri frakcie, ktoré sa na ostrove snažia zvrhnúť vládu a samozrejme nahradiť ju tou svojou, lepšou, krajšou, nádejnejšou. Každá frakcia je pritom iná. Jedna presadzuje voľný trh a pravicové hodnoty, ďalšiu tvoria oddaní a fanatickí obdivovatelia Che Guevaru, ktorí by ostrovu radi dopriali blahopyt, ktorý so sebou prináša komunizmus, no a tretia partia sú náboženskí blázni, ktorí akoby z oka vypadli všetkým tým militantným skupinám, ktorými nás večer strašia v televíznych novinách. Rico plnením zadaných misí rozširuje vplyv danej frakcie na území ostrova a tak je len na vás, či pomôžete jedenej zo skupín byť dominantnou, alebo budete predajná k... herečka, ktorá za prachy a chaos pomôže hocikomu. Chaos samozrejme nešírite plamennými slovami, rétorickými kľučkami a stohmi popísaných prejavov. K presadzovaniu vašich ideálov vám tak ako všade inde poslúžia chladné zbrane. Veľký výber však nemáte, pištoľ, Uzi, ktoré môžete aj kombinovať tak, že v každej ruke budete mať niečo jednu zo spomínanej dvojice, alebo útočná puška, odstreľovacia puška, brokovnica, prípadne raketomet, tieto vám však už zamestnajú obe ruky, takže ich neskombinujete. Zbrane si však môžete postupne vylepšovať, takže po určitom čase budete skutočne stroj na zabíjanie. Okrem týchto zbraní máte ešte možnosť využiť stacionárne guľomety, ktoré buď používate priamo z podstavca, alebo ich z neho môžete vytrhnúť a v štýleHalo pekne kropiť nepriateľov pomalou ničivou chôdzou s ťažkým guľometom v rukách.

Zdá sa vám to zatiaľ nuda? Zámerne som však vynechal zbraň (aj keď nie v pravom slova zmysle) najhlavnejšiu. Hák, ktorý má Rico na predlaktí. Mediálne výdatne masírovaná vychytávka však je tým čo túto hru oddeľuje od sandboxových pliev. Autorom sa skutočne podarilo vytvoriť niečo tak ultimátne, že vás to doslova ohromí. S hákom je totiž možné prakticky takmer všetko. Prichytávanie sa o steny v štýle spidermana je len trápna funkcia, nad ktorou ohrniete nos. Hákom však môžete aj priťahovať akéhoľvek objekty, napr. strieľajúcich nepriateľov a pod. Ani to by však nikoho neohromila, najlepšie na tom všetkom je kreativita, ktorú vo vás hák prebúdza. Nič s ním nie je nemožné, vidíte prilietať napríklad vrtuľník? Nič vám nebráni zaháknuť sa oň vyskočiť naň a o pár sekúnd a po pár úderoch sledovať padajúceho pilota z jeho vlastného miesta v kokpite. Ďalšou skvelou funkciou je kombinácia háku s viacerými predmetmi. Môžete tak napríklad k nešťastnému vojačikovi s jeho úbohým pľuvátkom pritiahnuť plynovú bombu, odstreliť jej uzáver a potom už len sledovať ako neborák skúša let vo vysokej rýchlosti, nízko nad zemou. Skutočne s hákom je zábava, bohužiaľ vo víre akcie často nie je čas nejak sa s ním hrajkať. Našťastie štýl splnenia misie je len a len na vás a tak len na vás je či spustíte olovené peklo, tým, že sa po hlave neohrozene vrhnete do víru nepriateľov, alebo pekne potichúčky odstránite jedného nepriateľa za druhým, tíško pripevníte výbušninu k nejakej konštrukcii a budete sledovať čo spraví s táborom vojakov výbuch v strede ich základne. Doslova zavrníte blahom, keď zistíte, že riešení splnenia úlohy je častokrát plné vrece. Nič vám napríklad nebráni okopírovať pána Bin Ládina nasadnúť do 747čky namieriť to priamo na nejakú budovu a tesne pred nárazom vyskočiť von a ladne sa vznášajúc na padáku sledovať skazu, ktorú ste spôsobili. Koniec koncov sa so spomínaným hákom môžete aj veľmi rýchlo presúvať z miesta na miesto, len na dlhšie presuny by som to neodporúčal. Ostrov je totiž neskutočne rozľahlý a presun z jeho jedného konca na druhý vám zaberie niekoľko minút aj v nadzvukovej stíhačke. Ak už máte chuť spoznávať krásy ostrova, radšej zvoľte niektoré auto zo skutočne bohatej ponuky vozového parku, alebo využite padák, ktorý je v kombinácii s hákom neoceniteľnou pomôckou.



Autá môžete jednoducho kradnúť v štýle GTA na ulici, alebo si ich za dosť mastný peniaz kupovať od priekupníka, ktorý vám okrem vozítok ponúkne aj zbrane, alebo neoceniteľnú funkciu okamžitého prevozu na hociktoré miesto, ktoré ste už v hre navštívili. Niekedy to využijete radi, ale aspoň párkrát odporúčam vychutnať si tú niekoľkominútovú cestu autom, alebo padákom, aspoň skutočne oceníte rozľahlosť ostrova a aj jeho rôznorodosť pretože na ostrove nájdete zasnežené vrcholy hôr, džungľu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani vo Vietcongu, ale aj púšť, ktorá vás na tomto type ostrova možno prekvapí, ale z hľadiska hrateľnosti jej určite prídete na chuť. Bohužiaľ konzolová verzia je na tom oproti PC verzii ako chudobný príbuzný a tak si také výhľady ako naši klávesnicoví bratia nevychutnáme. Niežeby bola grafiká zlá, to vôbec, ale rozdiel medzi oboma verziami je badateľný aj pre úplného laika.

Ani Just Cause 2 nie je bez chýb a hoci ich je málo jednu z nich považujem pre veľkú časť herného spektra za podstatnú. V prvom rade, nech Rico robil čo robil, hláškoval ostošesť a tváril sa drsnejšie ako záporák z tej najlepšej mexickej telenovely, nemá v sebe ani kúsok charizmy. Všetko je tu síce brané ako paródia, ale ak sa nedokážete stotožniť s hlavným hrdinom hra stráca kúsok zo svojho kúzla. Darmo vyzerá Rico ako mladšie vydanie Al Pacina, svojmu reálnemu vzoru nesiaha ani po šnúrky na topánkach. Spomínanou chybou, ktorá je z hľadiska hrania hry oveľa podstatnejšia, je už vyššie spomenutá absencia nejakého zaujímavého príbehu. Priznám sa, že som hráč, ktorý si kvalitný dej v hrách vychutnáva a rád sa sem tam nechá autormi vodiť ako malé dieťa, aby splnil tú či onú misiu. To čo ponúka Just Cause 2 ako príbeh, hráčom ako ja postačovať nebude. Aby som bol presný, ona to nie je chyba hry, Just Cause 2 je typický sandbox, čiže dej je potlačený na úkor voľnosti pohybu, no napríklad GTA dokázalo tieto prvky geniálne skĺbiť. Just Cause 2 sa to nedarí a tak si ju v maximálnej miere užijú tí, ktorí sa chcú v hre vyblbnúť a užiť si maximum ničím nekorigovanej akcie. Pokiaľ k nim patríte neváhajte ani chvíľku Ricove dobrodružstvo vás absolútne pohltí.

Tieto chyby, ak sa to tak dá vôbec nazvať, pretože niekto ich za chyby považovať nemusí vám však bohato vynahradí herná doba. Ak sa budete čo najviac hnať za dohraním príbehu (čo pochybujem), hra vám zaberie niečo cez 20 hodín. Ak si však budete chcieť hru vychutnávať, plniť rôzne bočné úlohy, oslobodzovať domorodcov od vládnych budov, pripravte sa na desiatky hodín čistého času a zábavy. Na stereotyp zabudnite, každá misia sa snaží byť iná.

Na záver treba len dodať, že Just Cause 2 skutočne nie je hra pre každého, ak však patríte medzi vyznávačov sandboxu, tak máte pár mesiacov čo hrať. Rica Rodrigueza sa tak ľahko nezbavíte.