Assassin´s Creed 2

Premýšľali ste už niekedy nad tým, ako by mala vyzerať dokonalá hra? Niekto by stavil na pútavý príbeh, iný by sa pustil do zamotaných vzťahov medzi postavami a ďalší by sa kochal premyslenými hernými princípmi. Titul by stačilo zaobaliť do pôsobivého grafického kabátiku, okoreniť masami ľudí, dej zasadiť do historického obdobia a z toho všetkého by vám vyšlo jediné – Assassin´s Creed 2.

Príbehové minimum...

Hoci pre konzolistov nemá úvod žiadnu cenu, keďže vymenované prvky okúsili na vlastnej koži pred polrokom, hráči oddaní PC majú možnosť siahnuť po Assassinovi len po krátku dobu. Konanie Ubisoftu sa tým pádom opakuje, vydanie hry na všetky platformy naraz by totiž znamenalo nižšie predaje pre verzie na PS3 a Xbox 360. Jedným z dôvodov bolo aj aplikovanie nového ochranného systému Uplay, ktorý sa stal pre PCčkárov hotovým strašiakom. 6 mesačný odstup nám ale ubehol ako voda a Ezio so svojim príbehom upútava pozornosť už hádam každého z nás. Skôr, ako sa pozrieme na samotné počítačové doplnky, povedzme si čosi k príbehu. Ten začína v starom známom Abstergu, tajnej organizácii dnešných templárov, ktorí sa prostredníctvom jednotlivých subjektov pokúšajú dostať k tzv. jablku. Vy sa opäť chopíte roly Desmonda Milesa, ktorý sa po nepríjemných peripetiách z jednotky, konečne dostáva k pointe veci. Okrem iného sa ocitne v spoločnosti sympatickejšieho „obecenstva“, než bol doktor Vidic z predchádzajúceho dielu. Vaše poslanie je jasné. Cez vynovený Animus 2.0 sa musíte chopiť postavy talianskeho mladíka Ezia, potomka Altaira (hlavného hrdinu Assassin´s Creed), a záhadu raz a navždy vyriešiť.

Hľadať rozdiely medzi Eziom a Desmondom by bolo náramne ťažké, pretože druhý menovaný nedostáva toľko priestoru ako náš florentský zabijak. Rozdielov medzi Eziom a Altairom je už ale badateľne viac. Nielen zmena prostredia (z predošlej Svätej zeme zavítame do renesančného Talianska), ale aj celkový prejav v príbehu ich výrazne odlišujú. Ezio je sukničkár, ktorý si rád vystrelí hoci aj zo strážnikov, čo sa o Altairovi povedať nedá. Seriózny, tichý a záhadný, taký bol hrdina jednotky. Ezio Auditore da Firenze však nastúpil „do služby“ podstatne mladší a neskúsenejší, predtým sa zaujímal iba o dievčatá, chľast a odviazanú zábavu. Jeho život prevrátila naruby veľká rodinná tragédia. A tak, hnaný túžbou po pomste, vydáva sa zistiť, prečo museli jeho najbližší zaplatiť životmi.

Kontextová nápoveda pohnevá...

Nakoľko sa jedná o port z konzol, otázka ovládania je na mieste. Už prvému dielu bolo z tohto hľadiska vytýkaných množstvo nedostatkov, kostrbaté ovládanie nesadlo každému, pretože používať ste museli prakticky celú klávesnicu vrátane myši. História sa opakuje. Ubi nepočúvlo a zrejme ostalo v domnienke, že „je to celkom hrateľné a ak aj náhodou nie, nech každý z hráčov siahne po gamepade“. Ak sa ale pustíte do hry na klávesnici, vystríham vás, že to bude chcieť silné nervy. Síce som sa ja osobne ovládaniu podriadil od samého začiatku a postupom času to bola prechádzka ružovým sadom, stretol som sa s prípadmi, kedy si hráč nevedel rady ani po hodinách hrania. V kontextovej nápovede – tu bol pes zakopaný. Nestretávame sa ale s obvyklými xboxovými hieroglyfmi, tvorcovia si vymysleli vlastné symboly, ktoré predstavujú jednotlivé schopnosti. Keď trebárs ukazuje päsť zvierajúcu meč, treba kliknúť, keď naopak ľudskú hlavu, musíte stlačiť daný kláves. Občas by mala byť vaša reakcia okamžitá, čo sa pri takomto type nápovedy dosť ťažko triafa. Chce to čas, prehliadnuť si pozorne nastavenia klávesnice (čo ktorý symbol znamená) a uvidíte, že si zvyknete.



Internet náš každodenný...

Dnes patrí internet k jednej z najzákladnejších funkcii počítača a ľudia ho používajú deň čo deň. Nebyť internetu, nečítate túto recenziu, nenavštevujete žiadne facebooky a twittery a nepoznaný by bol aj Uplay – nový ochranný systém, ktorý si v Assassin´s Creed 2 odbil svoju premiéru. Tento strašiak pre všetkých pirátov začína narúšať aj svet poctivých platiacich zákazníkov, ktorí ho zatracujú a odsudzujú. Uplay a všetky hry pod jeho nadvládou totiž vyžadujú neustále pripojenie na internet a pokiaľ ho ešte stále zavedený nemáte, na tituly z produkcie Ubisoftu zabudnite. Ak však disponujete hoci aj tým najpomalším spojením alebo hráte cez wi-fi, Uplay vám vyhovie, ale iba do prípadného výpadku. Konštruktéri tohto systému to majú premyslené celkom prijateľne. Hra sa automaticky preruší (vyskočí chybná hláška) a uloží, a až po novej detekcii internetu hru spustí od poslednej uloženej pozície. Moje skúsenosti s Uplayom sú viac ako dobré. Neočakávajte žiadne náročné procesy ako v prípade Social Clubu od Rockstaru, po krátkej a „bezbolestnej“ registrácii vás okamžite hodí do dejiska hry. Počas môjho testovania som nemal najmenší problém, hral som plynule a z herného tranzu ma vyhodilo, hm, presne 0-krát.

K dokonalosti jej čosi chýba...

Reč je o grafickej časti, ktorú tvorcovia vyladili zrejme až príliš. Síce sa pokocháme prepracovanými cut-scénami približujúcimi sa k filmovej kvalite a hru rozbeháme na vysokých nastaveniach aj na slabších zostavách, pri pohľade do diaľky alebo na všadeprítomné tiene sa neubránim pocitu, že druhý diel pôsobí chudobnejším dojmom než predchodca. Tam naše chúťky po realistickom spracovaní dopĺňali prešperkované DX10 efekty, čo sa v prípade AC2 bohužiaľ nekoná. Konzolových neduhov som našiel celú kopu, žeby sa Ubisoft sústredil viac na Uplay a reklamu, ako na samotný titul? Neplechu robili aj občasné bugy, kedy sa postavy prekrývali s inými textúrami. Sklamanie z technickej stránky ale hravo vynahrádza krásne stvárnenie miest (predovšetkým Benátok, ktoré akoby z oka vypadli tým ozajstným) a kostýmov. Nakoľko ich vystriedame niekoľko, na každom z nich vidno kus slušne odvedenej práce (zmysel pre detail v montrealskej pobočke Ubisoftu bezpochyby majú). Pútavá je aj hudobná zložka, ktorú s čistým svedomím zaraďujem medzi elitu naj herných soundtrackov.

Rozsudok, ktorý poteší...

Blížime sa k tomu najdôležitejšiemu, rozsudku. Bude sa stínať, alebo sa udelí milosť? Ani jedno, ani druhé. Precízna zápletka a hrateľnosť, vynikajúce cut-scény, svižná akcia a otvorený svet robia z Assassin´s Creed 2 novopečeného kráľa, ktorý si s hrdosťou zasadne na pomyselný trón. Pár technických nedostatkov dokonale maskujú herné mechanizmy, nad ktorými sa rozplýval už JC v konzolovej recenzii. Z hľadiska obsahu nenastala žiadna zmena, ba čo viac, PC verziu si vychutnáme ešte aj počeštenú a ako bonus, ktorý je pre PS3 a Xbox 360 majiteľov za určitý poplatok, má zadarmo zakomponovaný do príbehu DLC Ohňostroj márnosti a Bitka u Forli.