Posel Smrti 2

Point-and-click adventúra odohrávajúca sa v časoch 70. rokov minulého storočia je vzorným príkladom aj pre dnešné štúdiá. Prešli vás nočné mory z hrania jednotky? Zabudli ste na prekliatie Samuela Gordona? A vymizla vám už z pamäti spomienka na hrad Black Mirror? Nie? Tak v tom prípade ste dostatočne pripravený na ďalšie sústo hororu, no tentoraz v podaní ľudí z Nemecka...


Tí sa zápletku snažili rozviť smerom vpred, žiadne návraty z pred obdobia katastrof na hradnom panstve sa nekonajú. Dokážu ho ale podať tak, ako sa to v roku 2004 podarilo Čechom z Future Games? To bola otázka, ktorá vírila v hlave snáď každému fanúšikovi prvého dielu. Dnes poznáme výsledok. Niekoľkokrát odkladaný Posel Smrti 2 pre českých a slovenských hráčov je konečne tu a bujaré ovácie môžu začať, pretože sa skutočne máte na čo tešiť.

Zatiaľ čo prvý diel zasadil hráčov rovno na strašidelný hrad Black Mirror, dvojka sa uberá pomalším, no o to zaujímavejším a záhadnejším smerom. Keďže všetko nasvedčuje tomu, že hrôzy v oblasti anglickej dedinky Willov Creek už pominuli a hlavný protagonista, Samuel Gordon, svoju životnú púť nadobro ukončil, ocitáme sa v koži nemenej charizmatickej postavy – Darrena Michaelsa. Nie, nie je jedným z tých, čo vedia lietať, šplhať po stenách, či zapletať obrovské pavučinové siete, ide o úplne bežného amerického študenta fyziky v Bostone. Snáď ako každý jeho rovesník, ani on sa nevedel dočkať vysnených prázdnin po ťažkom skúškovom období. Prichádza ich stráviť k svojej matke, žijúcej v útulnom mestečku Biddeford. Tá mu zohnala brigádu u neustále namrzeného pána Fullera, ktorý vlastní miestne fotoštúdio. Jeho povesť, siahajúca hádam aj za hranice mestečka, veru dobrá nie je, čo časom zistíte aj vy. Zmena v stereotypnom trávení každučkého dňa v Biddeforde nastane až vo chvíli, keď sa pred dverami Fullerovho fotoateliéru zjaví nádherná dievčina. Čo nastane ďalej vám prezradia krátke úryvky niekoľkých scénok v hre, dopredu vám ale môžem prezradiť, že tajomné dievča je v tejto šlamastike až po uši.

„Ten deň akoby nemal konca. Všetko to začalo nevinne, bežnou výmenou poistiek. To vypasené prasa z fotoštúdia je zrejme až také lenivé a nešikovné, že to samé nedokáže urobiť. Od začiatku som tu skôr za jeho sluhu, ktorý skáče, ako on píska. Potreboval som len zopár drobností a... Ták a je to! Svetlo tu dole opäť nabehlo. Teraz mi už dá snáď nejakú úlohu, ktorá bude mať aspoň z časti niečo spoločné s fotografovaním. Po výstupe z pivnice som narazil na Fullera, ako obyčajne naštvaného a zvaleného za pultom. Nová úloha mi bola pridelená a čuduj sa svete, zas žiadne fotky. Akoby si tú hlúpu reklamnú ceduľu nemohol vyniesť na ulicu sám! Opustenie Fullerovho fotoateliéru sa mi celkom vyplatilo. Nielenže som nemusel dokola počúvať jeho nekonečné uštipačné poznámky na moju adresu, aký som neschopný a nemotorný, no tentoraz som narazil na niečo celkom iné. Moje oči sa nabažili neskutočnou krásou, žena, ktorá stála rovno predo mnou bola jedným slovom okúzlujúca. Vo svojom živote som nevidel nič krajšie. Mladá dievčina sa mi predstavila ako Angelina a mala to namierené práve do fotoštúdia. Vtom som si pomyslel: „Konečne moja šanca, konečne sa ukáže, aký fotografický talent vo mne drieme!“ Dievčinu som pozval dnu, no čakalo ma ďalšie nemilé prekvapenie. Hnusák Fuller ma pred Angelinou úplne strápnil a fotografovanie si samozrejme vzal na starosť on. Miesto toho ma poslal na miestnu poštu, vraj mu dorazil balíček, ktorý mám vyzdvihnúť. A tak som sa pustil do práce, ak sa poponáhľam, možno ešte zastihnem Angelinu vo fotoštúdiu. Vybral som sa teda po ceste k prístavu...“

Počas hry zavítame do niekoľkých zaujímavých lokácií, hoci vaším hlavným cieľom je návšteva Black Mirroru a rozlúsknutie záhady. Mesto Biddeford tu však nie je len tak na okraj, keďže práve ono zohrá zo začiatku Darrenovo jediné útočisko a pripraví ho na anglické dobrodružstvo. Dole v prístave „kotví“ obchod so suvenírmi predavačky a poštárky v jednom, Rosie, ktorej neunikne žiadna pikoška kolujúca v uliciach. Pri fotoštúdiu stojí takisto malý obchodík pre vojnových veteránov, patriaci takmer slepému Eddiemu. Námestie prekypuje životom, nájdete tam reštauráciu manželov Bibovcov, policajnú stanicu, nemocnicu a nablízko je i ulica s domom Darrenovej matky. O čosi ďalej sa rozprestiera hotel, ktorý z času na čas usporadúva nelegálne partičky pokru. Isté okolnosti donútiaDarrena opustiť Biddeford a vydať sa do neznámeho Willov Creek. Malé mestečko, ležiace v strednom Anglicku, žije len vďaka hrôzostrašnej minulosti, samo o sebe neponúka temer žiadne extra služby pre zvedavých turistov (dokonca aj Murrayov hotel často zíva prázdnotou). A nakoniec tu máme prostredie legendárneho a prekliateho Black Mirroru postavené bratmi Marcusom a Mordredom Gordonovými, ktoré nám pripomenie staré známe tváre, ako napr. šedivého sluhu Batesa či poslednú z rodu Gordonovcov, 90-ročnú Lady Victoriu. Každá z lokácii žije akoby vlastným životom, hrajú pri nej rozličné hudobné motívy a pre hráča má prichystanú svojskú atmosféru. Pripočítajme k tomu odlišnú architektúru a vizuálne spracovanie plné tých najrôznejších farieb, a na hrejivé biddefordské uličky alebo tmavé hradné chodby len tak ľahko nezabudnete.

„V ten istý deň podvečer som sa stretol s Angelinou v reštaurácii, keďže som s ňou musel prebrať niekoľko dôležitých tém. Najmä toho cudzinca, ktorý sa potuluje po Biddeforde a tajne sa vypytuje obyvateľov na mňa i ju. Bol za Fullerom a pýtal sa aj majiteľa hotelu! O čo mu ide? Všetko som mojej spoločníčke vyrozprával a pred cudzincom ju vystríhal. ... Angelina svoj talent nezaprie. Okrem krásy si u nej našla miesto aj šikovnosť. Pri našom stretnutí mi totiž pomohla otvoriť tajnú drevenú krabičku, ktorú som objavil v maminom pracovnom stolíku. Vnútri sa nachádzal akýsi obrázok s dvoma postavami – mama a niekto neznámy. S kým je to na tej fotke? Jedná sa o môjho tragicky zosnulého otca? Na jeho tvár si vôbec nepamätám, mal som vtedy predsa iba tri roky a matka všetky spoločné fotografie úzkostlivo ukrýva. Roztrasene som ju pretočil a na druhej strane výrazným písmom stálo: "Willov Creek, Black Mirror, 1969, Anglicko". Jasné, Willov Creek, to je názov toho mestečka odkiaľ pravidelne chodí mame vysoká suma peňazí! Prečo mi o ňom ale nikdy nerozprávala? Mala azda z niečoho strach? Vtom sa ma zmocnili obavy a závrať. Svet okolo mňa sa začal krútiť ako na kolotoči. Rovno na stole, v reštaurácii Biba´s Diner, som upadol do bezvedomia. ... Prebudil som sa až na druhý deň ležiac na maminej pohovke. Mal som divný sen. Akoby sa mi celé včerajšie počínanie v Biddeforde zrekapitulovalo a vyústilo v nočnú moru. Ešte som ani nestihol vstať z gauča a zrazu niekto zazvonil. Bol to miestny detektív. Čo tu hľadá muž od polície? Pozval som ho dnu a prezradil mi hroznú udalosť...“

Rébusov a všelijakých hádaniek obsahuje hra viac než dosť. Práve tie sú charakteristickým znakom hádam všetkých adventúr a značky Posel Smrti obzvlášť. Prvý diel bol doslova hádanka za hádankou, čo si vyžadovalo absolútny pokoj a neustálu všímavosť. Aj v prípade dvojky platí to isté, nikdy totiž neviete, aký predmet sa vám zíde. Aby spolu súviseli úplne odlišné veci, aj toho sa dočkáme. Kto by už len hľadal spojitosť napríklad medzi kanvicou na čaj a obálkou? Je to v podstate celkom logické. Kanvicu stačí napustiť vodou a zohriať na vysokú teplotu. Nad vychádzajúcou parou pridržať obálku, tá sa rozlepí a Darren môže nepozorovane nazrieť, aký obsah ukrývala. Podobných situácií nastane omnoho viac. Dočkáme sa taktiež policajného vyšetrovania, kde budete musieť skonštruovať podobizeň hľadanej osoby. Vo väčšine prípadov vám pomôže i Darrenov denník, do ktorého si zapisuje všetky dôležité poznatky a úlohy.



Audiovizuálne stvárnenie proste nemá chybu. Daždivé momenty sú spracované rovnako výborne ako príjemné horúce dni. Postavy a ich animácie taktiež hodnotím kladne, na pomery adventúr tu nájdeme množstvo interaktívnych predmetov. Čo sa hudobnej vložky týka, pochvala ľuďom z Cranberry istotne patrí, nakoľko vám práve z nej budú behať zimomriavky po chrbte. Ak ide o dabing, tu sa musím pozastaviť. David Prachař, dablér hlavnej postavy, totiž hovorí občas nezrozumiteľne a pripadal mi, ako by si text len šomral popod nos. Inokedy ale dával dôraz na dosť nepodstatné veci. Takýchto situácií našťastie nebolo až tak mnoho. Postavy i prostredie pôsobia tak uveriteľne, že sa máte chuť s nimi virtuálne porozprávať a poprechádzať sa námestím.

„Musel som tak učiniť, musel som navštíviť Willov Creek. Čoraz viac ukazovateľov ma nasmerovalo práve sem a tak som neváhal ani sekundu. Moje prvé krôčiky po opustený lietadla, smerovali do miestneho hotela. Recepčný ma privítal s otvorenou náručou, nakoľko tam sedel sám ako kôl v plote. Murray, ako sa mi predstavil, bol okrem iného i majiteľom niekoľkých pozemkov vo Willov Creek a tak mi prezradil čo-to z histórie mestečka. I hotel mal kedysi niečo spoločné s tými vraždami spred 12. rokov. Vtedy to bola márnica, v ktorej Robert Gordon testoval na svojich pacientoch zakázané pokusy. Polícia jej priestory uzavrela a tak ju Murray pred pár rokmi kúpil a prestaval. Spomenul mi takisto prekliatie rodiny Gordonovcov a najväčšiu pýchu, Black Mirror. Nezabudol mi spomenúť ani hlavného aktéra tých pohrôm, Samuela Gordona, ktorý sa dodnes zjavuje a máta v oknách hradu. ... K večeru som sa vydal na prieskum po okolí a zavítal som do ulíc Willov Creek. Pôsobilo na mňa útulne a historicky. V pozadí sa rozprestierala veža radnice, po bokoch sa nachádzala krčma a knižnica. Stredom sa tiahla rieka, ktorá dotvárala takmer rozprávkové prostredie. Zhlboka som sa nadýchol a vykročil som smer vpred...“

Posel Smrti 2 na mne zanechal zväčša kladné dojmy. Síce sa nemôže rovnať perfektnému predchodcovi, dopadol však nad moje očakávania. Pomalší rozbeh ma trochu nudil a hra na mňa vytasila všetky svoje kvality až vo Willov Creek, aj napriek tomu som nadmieru spokojný. Nemci sa vžili do príbehu natoľko, že by som bol rád, keby sa tematike Posla Smrti venovali aj v budúcnosti. Je však záver príbehu pripravený na pokračovanie? To si už musíte zistiť sami...