Venetica

Kutáč je v šikovných dievčenských rukách mocná zbraň, avšak nemôže stačiť na všetkých trénovaných zabijakov. Jej rytier je však nablízku, aby ju na poslednú chvíľu zachránil pred istou smrťou – vlastným životom. Príbeh ako z klasickej tragédie, avšak má svoje muchy. Základná premisa príbehu je postavená na fakte zosobnenej smrti. V alternatívnom svete, ktorý nám Venetica predstavuje, je smrť volená funkcia, a teda má svojho voleného zástupcu vyberaného z radov smrteľníkov. Ako už možno viete, aktuálny Smrť je otcom našej hrdinky Scarlett. Preto – ako neskôr zistí – má aj niekoľko schopností, ktoré sú obyčajným smrteľníkom neprístupné. Teraz už je jasné, že zabijaci mali odstrániť Scarlett, ktorá ako jediná môže zastaviť novo zvoleného Smrťa, ktorým sa nedopatrením stal istý nekromancer. Lenže, poznáte to – dajte moc do rúk podivínovi a on bude chcieť ovládnuť celý známy svet. V tomto sa Venetica nijako nevymyká z radov ostatných príbehov – osud sveta leží na pleciach krásnej Scarlett.

Problém príbehu je však spôsob jeho podávania. Nie je úplne zlý, vyskytuje sa v ňom množstvo zaujímavých nápadov a celkovo pôsobí príjemne, avšak cítiť v ňom neskúsenosť autorov na poli RPG. Deck 13 majú na konte relatívne úspešnú (v rodnom Nemecku určite) adventure sériu Ankh a Venetica je ich prvým vstupom do sveta RPG hier. Niektoré príbehové scény pôsobia až príliš absurdne a s prehľadom dokážu človeka vytrhnúť z prúdu deja. Príkladom môže byť hneď prvá vážnejšia scéna, kedy hrdina zachraňuje Scarlett – hodí sa pred letiacu dýku, ktorá ho zasiahne. Lenže je tu malý detail – hrdina je v plnej zbroji a celej scéne tak chýba potrebný dramatický náboj. Rovnako by sa dalo hovoriť o niektorých ďalších scénach. Úprimne, niekedy podávanie udalostí pôsobí na človeka značne zmätočne. Pocit, že neviete, čo sa práve deje neodchádza. Okrem toho naša hrdinka berie všetky udalosti celkom pokojne, dalo by sa povedať, že až s nadhľadom, akoby sa jej niektoré udalosti ani netýkali. Hneď na začiatku sa dvaja chlapíci hádajú, kto pôjde do zdedeného domu hľadať závet - s čím je spojená aj jedna jednoduchá hádanka alebo puzzle, ak chcete. Náhodou sa tam objaví Scarlet a navrhne im, že však ju môže nájsť ona. Závet máme, vyberieme jedného z dedičov a odrazu... V závete je ešte čosi! Och, to je určené mne! Naozaj? Dobre, tak ti pomôžeme, dodajú obaja páni, ktorí sa ešte pred chvíľou hádali. Pomôžu, budú súčasťou odomykacej minihry, tak modernej v dnešných RPG hrách. Nie, tu sa kvality Bioware dialógov nedočkáte, ani v najmenšom. Ďalším otáznym prvkom sú potom rozhodnutia v dialógoch, kde je evidentný výber z troch možností, väčšinou medzi „dobrým“, „zlým“ a „neutrálnym“, ale bez priameho vplyvu na svet okolo vás.

Napriek tomu, že príbeh Veneticy nie je úplne bez problémov, ako hra funguje uspokojivo. Výtvarným štýlom a spôsobom boja trochu pripomína Fable. Tiež tu máte relatívne „tunelové“ oblasti, v ktorých sa nedá stratiť a akčne ladený boj. Scarlett ma niekoľko základných štatistík – vlastnosti ako výdrž, sila, mentálna sila a múdrosť – a potom rad špeciálnych schopností rozdelených na fyzické a mentálne (magické). Štyri druhy zbraní, štyri stromy vývoja schopností, pričom občas budete donútení používať istú konkrétnu zbraň – bohužiaľ vo väčšine prípadov zrejme skončíte pri používaní kladiva. Rozloženie a sila zbraní totiž tiež nepatrí medzi najvyváženejšie.

Zdá sa, akoby sa na túto hru valila len samá kritika, pritom opak je pravdou. Hra je to príjemná, ničím výnimočným síce neprekvapí, ale na druhej strane ani nedokáže vyložene sklamať. Pokiaľ všetko funguje ako má, má človek z hrania dobrý pocit. Možno to má na svedomí celková komiksová štylizácia výtvarného spracovania grafiky, možno celkom sympatická hlavná hrdinka. Možno tomu napomáhajú malé detaily, ako nutnosť upraviť si zbroj u kováča, pretože žieňa ako Scarlett sotva oblečie čosi veľké, neforemné, čo našla pri prvej mŕtvole. :-) Príbeh je zaujímavý a núti vás stále pokračovať ďalej, a to i napriek kopancom, ktoré som spomínal vyššie. Príbehu nechýbajú zaujímavé zvraty, intrigy, či záchrana Benátok od perzských okupantov. Spracovanie Benátok rozhodne nie je historicky presné, avšak nachádzame sa v alternatívnej histórii, vlastne v inom svete, takže to ani nevadí. Naopak, do hry zaujímavým spôsobom zapracováva niektoré známe stavby tohto mesta a celkovo tak pôsobí majestátnym dojmom.



Venetica je príjemná hra, neraz to tu už padlo. Iste, nie je dokonalá, ale zaujímavý príbeh a dobre vymyslený imaginárny svet ju robia aspoň trochu atraktívnou. Keď sa k tomu ešte pridá smiešna cena, za ktorú sa predáva, nie je problém sa pri nej dobre zabaviť. Vopred by som však odradil záujemcov, ktorý si hru vyberajú podľa grafického (technického) spracovania. Žiadny Crysis tu nečakajte, hra má vo vašich očiach len veľmi priemerné spracovanie, ale vyššie hardverové nároky – čo sa môže odraziť hlavne u majiteľov slabších počítačov. Venetica určite patrí medzi hry s veľkým potenciálom, ktorý však z veľkej časti ostáva nevyužitý – čo je vždy nesmierna škoda.

Venetica neoslní – ergo, nepadnete z nej na zadok, ale ani neznechutí. Príjemná, to je slovo, ktoré ju vystihuje. Určite nebude patriť k hitom a je veľmi pravdepodobné, že historicky zapadne prachom.