WET

Rubi Malone je svojim spôsobom sympatické mladé dievča. Pokiaľ teda máte radi samostatné ženy, ktoré chlapov viac-menej nepotrebujú a keď ich majú tak v tom lepšom prípade je to rovnocenný partnerský vzťah. Rovnocenný však bude iba ak nemáte problém spracovať niekoľko nepriateľov v priebehu pár sekúnd na fašírky, alebo jedným plavným pohybom meča zabiť niekoľko protivníkov. Keď tak uvažujem, možno Conan by mal šancu, ale ten nevedel strieľať. Jednoducho je to dievča, s ktorým si neradno začať. Na začiatku hry sa snažíme získať srdce... Síce nikde sa nehovorí kto je jeho pôvodným majiteľom, ale reálne má patriť starému pánovi, ktorý je čírou náhodou hlava gangu. Rubi je práve tá osoba, ktorá ho má doručiť. Samozrejme veci sa trochu zvrtnú a my sa zoznámime s ovládaním hry priamo v prestreľke. Každopádne je Rubi úspešná, srdce dopraví a starý pán je po zotavení tak nadšený, že jej ponúkne nový obchod... Rubi nakoniec prijme a tým sa rozbehne kolotoč udalostí, ktorý by mohol byť kľudne zápletkou celovečerného filmu.

Narážka na film nie je vôbec náhodná. Niečo k tomu bude aj v časti o grafike, ale keby som mal popísať WET jednou vetou, zhrnul by som to do: „Je to v podstate Mirror´s Edge, ale pod taktovkou Tarantina alebo Rodriqueza.“ A div sa svete ono je to naozaj veľmi charakterizujúce. Scény sú jasne inšpirované Tarantinovými filmami, či už okázalým a prehnaným prostredím, faktom, že Rubi počas pár minút pošle za Dantem na návštevu do pekla niekoľko desiatok nepriateľov, či celkovou atmosférou ktorou hra pôsobí. V podstate sa striedajú 4 rozličné herné princípy. Prvým je cesta z bodu A do bodu B. Jednoducho ideme od niekiaľ niekam a cestou zabíjame všetkých ktorí sú naokolo. Nemusíme sa báť, že by sme ohrozili nevinných okoloidúcich, takí sa v hre nevyskytujú. Druhý herný model s ktorým sa stretneme je podobný, akurát, že nejdeme z bodu A do bodu B, ale sme vo veľkej miestnosti, do ktorej z niekoľkých dverí postupne prúdia nepriatelia. Našou úlohou je nepriateľov pozabíjať a v ich neutíchajúcom prúdení zabrániť zablokovaním vstupov do miestnosti. Ľahko sa povie, ale verte, že plne využijete všetky Rubiine akrobatické schopnosti. Pri treťej forme levelu som si vždy spomenul na film Kill Bill. Začína to neškodne, animáciou pri ktorej sa na Rubi ženie nejaký posledný zabiják. Ona kľudne zdvihne pištoľ, zamieri na neho, strelí, ale žiaľ asi trošku neskôr ako chcela. Krv protivníka jej zafarbí celú tvár, takže aj Winnetou je pri nej len prašivý bledý ksicht a Rubi... Rubi prepne. Možno to poznáte zo severskej mytológie, hovorí sa tomu Berserk. Grafika hry sa zmení na červeno, čierno bielu, pričom krv je tá biela... Rubi sa bez zastávky prestrieľa a preseká kľudne stovkami protivníkov. Tento štýl hrania je kombinovaný či už s prvým alebo druhým, akurát teda, že prináša oveľa viac násilia. Posledný štýl hry je naháňačka na aute. Doslovne. Jednoducho sme na streche auta a snažíme sa dostať sa za unikajúcím „padouchom“ (padouch nebo hrdina, všichni jedna rodina). Tu okrem strieľania po okoloidúcich autách z ktorých pre zmenu strieľajú po nás ďalší nepriatelia zažijeme občas nejakú tú akčnú sekvencia, kde treba v správnom okamihu stlačiť správne tlačítko a vyhnúť sa tak či už nárazu o niečo, alebo rozmliaždeniu medzi dvoma autami.

Samostatnou kapitolou sú boje s bossmi, ktoré prebiehajú práve v duchu, pôsobivá animácia, skvelý scenár a my len v potrebnom okamihu stlačíme požadované tlačidlo. Niečo ako súboje s bossmi v God of War. Ak sa vám to zdá jednoduché, skúste si to. Scény sú spracované tak dobre, že som na mačkanie tlačítok zabudol a nechal sa uniesť priebehom deja na obrazovke. Rubi má na svoju mokrú prácu k dispozícii 5 zbraní. Má pár pištolí, pár brokovníc, pár UZI a pár kúš ktoré strieľajú šípky s výbušnými hlavicami. Okrem toho má jeden meč. Všetky tieto zbrane používa počas behu, čo je pomerne neúčinné, alebo počas akrobacie. Ak totižto vyskočíme, bežíme po stene, či kĺzame po podlahe a zároveň strieľame, aktivuje sa bullet time, Rubi si sama zvolí jedného protivníka po ktorom páli a my môžeme zároveň so zbraňou v druhej ruke strieľať po ďalšom. Týmto spôsobom sa dá zničiť celá skupina skôr ako dopadneme na zem... A samozrejme sa to všetko dá kombinovať, takže môžeme vybehnúť po stene, následne sa od nej odraziť a skok ukončiť plynulým prechodom do zošmyku po podlahe, čo znamená veľmi veľa času pre nás a hrozne málo pre nepriateľov.

Grafika hry je trochu nezvyklá. Najskôr sa človeku zdá akási neostrá, či kazová, ale po chvíli pochopíte, že to je zámer. Hra je totižto celá robená spôsobom ktorý pripomína film. Dokonca v okamihu keď nejakým nedopatrením Rubi zomrie, na obrazovke sa objaví presne to, čo sa stane keď sa pretrhne starý celuloidový pás, kúsok sa previnie naspäť a my hráme od posledného save pointu. Môže to na začiatok trochu rušiť, pokiaľ ste zvyknutí na bezchybné HD rozlíšenie najnovšich AAA hier, a očakávate hrany pri ktorých hrozí porezanie šošovky oka už len samotným pohľadom, ale v skutočnosti to je naozaj bezproblémové a hra tým získava neopakovateľnú atmosféru. Animácie či už samotnej Rubi, ktorá skáče lepšie ako Faith v Mirror´s Edge, alebo protivníkov sú výborné, krv strieka všade naokolo a zanecháva stopy rovnako ako guľky. Akurát občas zamrzí nie celkom úplná dôslednosť. Napríklad strieľanie do dreveného stola nechávalo rovnaké stopy ako na skle...



Po zvukovej a hudobnej stránke nie je hre čo vytknúť. Zbrane správne dunia, nepriatelia v ich rytme skuvíňajú alebo chrčia, podľa toho kam ich trafíme. Hudobný podmaz je tiež skvelo namixovaný a ešte viac umocňuje atmosféru Tarantinovky/Rodriquezovky. Jednoducho, všetko je tak ako má byť.

Ale... Táto hra má aj svoje zápory. Jedným z nich je fakt, že občas nemáme potuchy čo všetko sa na obrazovke deje. Kamere sa podarí dostať do uhlu kde nemáme vôbec prehľad o tom kam vlastne strieľame, či kde sú protivníci, prípadne občas netušíme kadiaľ skočiť, či prebehnúť. Čo je ešte zaujímavejšie a myslel som si, že s tým sa na PS3 nestretnem, WET je hra, ktorá mi 2x jednoducho úplne zamrzla. Samozrejme, že mám všetky updaty, konzola je pripojená stále na internet, takže ma to udivuje...

Nebyť týchto drobností, hra by bola takmer dokonalá, takto je to však stále veľmi zábavná strieľačka, ktorá kvôli gejzírom krvi a slovníku protagonistov nepatrí do rúk deťom. Červené číslo 18 na obale hovorí samo za seba, i keď najodhalenejšia časť Rubi ktorú uvidíte je jej zadok v nohavičkách...