Star Wars: The Force Unleashed - Ultimate Sith Edition

Krásny príklad tohto preplnenia vesmíru je práve Force Unleashed. Konzumenta sa snaží presvedčiť lákavým pozlátkom, že jeho príbeh je dôležitou súčasťou vesmíru. Priam jednou z tých najkľúčovejších. Opäť sa nám tu zjavuje motív vyvoleného, konflikt medzi dobrom a zlom, kedy nie je jasná definícia ich hranice. I vo Force Unleashed platí ono – nie je dôležité akú časť Sily používate, ale na aké účely ju používate. A ako vo všetkých podobných príbehoch, i tu môže nájsť náš hrdina spásu a to i napriek tomu, že pred tým mal na svedomí množstvo životov. Skrátka nie je pochýb, že sa nachádzame vo vesmíre Hviezdnych vojen.

Zásadným problémom Force Unleashed nie je ani tak v jej príbehovej časti, ale sú to samotné herné princípy. Keď z predchádzajúcej tvorby LucasArts vieme, že to ide inak a lepšie. Problém sám by mohol mať dve príčiny. Jednak neschopnosť súčasných zamestnancov spoločnosti byť tvorivý v rámci dizajnu úrovní, prípadne celkového podriadeniu sa základnej jednoduchej linke. A jednak cielené mierenie na konzolový trh, s tým, že inšpiráciu našli v inej populárnej hre (God of War) a snažili sa ju preniesť do svojho vesmíru – čo samozrejme nie úplne vyšlo. Pritom prvá príčina je nahlodaná hneď v jednom z prídavných príbehov, ktoré sú súčasťou Ultimate Sith Edition, kde vidíme jasný náznak väčšej tvorivosti a hravosti v dizajne úrovní (Jedi Temple). Výsledkom je priamočiara akcia, ktorá je založená čisto na vybíjaní.. Hráč je posielaný z jedného miesta na druhé, tam je konfrontovaný z desiatkami tupých protivníkov a kdesi na konci ho čaká súboj so záverečným bossom. Je to beh koridorom bez myšlienky.

Čím sa dostávame k technickej stránke veci. Pri súbojoch so záverečným bossom sa kamera obvykle prepne do podivného módu, ktorý je v prvom rade neprehľadný, v druhom rade strašne nepraktický. Konverzia celkovo trpí konzolovým pôvodom. To čo v rámci ovládania môže bez problémov fungovať na konzolách, bude sotva brané na milosť pri PC platforme. Prístup do všetkých menu je otrasný, ovládanie nerešpektuje zvyklosti PC, skrátka jedná sa o prevedenie 1:1. Samozrejme toto sú veci, na ktoré sa dá po istom čase zvyknúť, avšak stále budú do istej miery obťažujúce. Čo už sa ťažšie odpúšťa sú technické problémy, ako lagovanie videosekvencií, občasné vypadávanie textúr či náhodné problémy so zvukom – a to i v zapatchovanej verzii. Čo je ďalšia zaujímavosť, že pre niekoho môže byť problémom aj samotný proces patchovania. Ak máte teda na systémovom disku len systém a pridružené programy a permanentne voľných len niekoľko giga. Patch totiž vyžaduje zhruba 18GB voľného miesta na systémovom disku inak vám hru neopraví. Avšak tieto záležitosti idú skôr na vrúbok spoločnosti Aspyr, ktorá mala konverziu na starosti.

Pritom snaha vytvoriť zaujímavé dielo sa nezaprie. Nápady na stvárnenie rôznych prostredí by tu boli a niekedy sú naozaj nádherné, resp. zaujímavé. Avšak všetko vždy zráža samotný dizajn úrovní, ktorý je mdlý. Váš hrdina sa postupne zlepšuje, odomyká a získava nové kombá a stúpa jeho majstrovstvo v ovládaní Sily. Hra začne čoskoro nudiť, a vás dopredu ženie len túžba vidieť koniec, prípadne láska k Hviezdnym vojnám ako takým. Najviac potom zamrzí, keď sekvencia, ktorá mohla byť vrcholom celej hry – stiahnutie Star Destroyera k zemi, je len frustrujúcou variáciou na besné stláčanie kláves a tým stráca celý svoje potenciál. Otváranie, či vyrážanie dverí silou, používanie a rozoberanie okolitého prostredia je vec síce zaujímavá, avšak čoskoro omrzí a stáva sa príliš všednou.



Predsa je v tom niečo, čo vás občas núti si zahrať, asi to bude ono povestné kúzlo Star Wars. Aj keď sa občas zamračíte nad príbehom, aj keď to začne po čase nudiť, aj keď vás sem-tam niečo rozčúli, isté kúzlo v tom stále je. Možno je to aj tým, že po dlhšej dobe sa dej približuje klasickej trilógii, ako povedal jeden nemenovaný – konečne hra kde je Vader, Imperátor, také klasickejšie Hviezdne vojny. Problémom Force Unleashed je práve to, že tu pred ňou boli výrazne lepšie hry, ktoré to o čo sa snaží, spracovali výrazne lepšie, s lepšími charaktermi a to i bez pokročilej fyziky a ďalších moderných vymožeností. Keď od sveta Hviezdnych vojen odstúpime, je zase problémom, že hier s podobnou náplňou je celý rad a rovnako sú lepšie spracované ako Force Unleashed.

Pritom scény podávajúce príbeh sú uchádzajúce, čo do kvality a koniec má čo povedať (v tomto svetle sa zase obávam, čo vylezie z nedávno oznámeného pokračovania, pokiaľ využijú nejakú kľučku a... – tu prezrádzať dej nebudem - ...skrátka zničilo by to celkové vyznenie záveru hry.). Niektoré úrovne sú zaujímavé – ako napríklad tá posledná v útrobách rozostavanej Hviezdy smrti, či alternatívne dejové línie odohrávajúce sa na planétach Tatooine a Hoth. Otázkou stále ostáva, či to nie je len akási zostatková vrstva nostalgie. Skrátka hra strieda slabé momenty (kde zahrnieme aj problémy technického rázu samotnej konverzie), s tými silnejšími, pričom, ale prevládajú tie prvé. Force Unleashed si tak užijú najmä fanúšikovia Hviezdnych vojen a ich rozšíreného vesmíru, teda pokiaľ sa vyhnú technickým problémom, resp. budú mať dostatočnú konfiguráciu aby mohli hrať bez problémov.