Assassin´s Creed II: Discovery

Predtým, ako sa dostanem k podstate dramatického tajomstva, si zopakujeme zopár faktov. Prvý DSkový Assassin´s Creed vyšiel s podtitulom Altair´s Chronicles. Hra bola neskôr vydaná aj pre iPhone, recenziu si môžete prečítať aj na našich stránkach. Samozrejme, vďaka limitáciám hardvéru nemá s „veľkým“ Assassin´s Creedom moc spoločné. Jednoduchá, lineárna plošinovka... jediné, čím sa podobá ostatným titulom zo série, je príbehové pozadie a určité spoločné reálie. Podobne možno charakterizovať aj druhého DSkového Assassina, hoci, určité zlepšenie (z hľadiska podoby s next-gen verziami) tu možno badať. Pribudlo strhávanie plagátov (je možné vytvoriť si svoj vlastný plagát, za predpokladu vlastnenia DSi verzie konzoly) a celkovo sa posunula aj samotná hrateľnosť. Titul by sa skôr dal prirovnať k, z boku sledovanému, AC 2. Totiž, dizajn levelov je oproti Altair´s Chronicles (strašné skratky... AC:AC) vylepšený, nakoľko sa celá hra viac sústredí na samotnú akciu, než na skákanie po nezmyselných objektoch – rôzne divne umiestnené drevá a hrady na strechách... kde na to v Kronikách prišli?! Našťastie sa poučili.

Assassin´s Creed II: Discovery ponúka tri typy misií, ktoré spoločne vytvárajú príbehovú kampaň. Konkrétne ide o tzv. normálne, prenasledovacie a stealth misie, hoci ich podstata sa takmer vôbec nemení. Ide skôr o detaily typu – počas stealth častí si hráč musí dávať pozor, aby si ho nevšimol nepriateľ, nakoľko pri 4tom spozorovaní nasleduje reštart od najbližšieho checkpointu. Pri prenasledovaní je zbytočné sa zdržiavať bojom – nepriatelia sú v presile a jedinou schodnou cestou je útek. „Normálne“ časti dávajú hráčovi voľnú ruku v otázke opatrnosti, utekania a vraždenia. Na rozdiel od veľkého AC, v Discovery sú vždy stráže voči hráčovi nepriateľské, čo je ústupok, ktorý sa pre potreby herného systému musel urobiť. Avšak zamrzí, že je ich mnohokrát viac, majú väčšiu výdrž a ani kombo útoky nie sú účinné tak, ako sú hráči zvyknutí z PS3 a Xboxu 360. Nehovoriac o prečíslení, kto sa sťažoval na nečinnosť (v prípade AC2) ostatných stráži počas „férovky“ 4 na 1, ten si zamiluje synchronizované útočenie z oboch strán (v AC2: Discovery), ktoré obvykle končí smrťou hlavného hrdinu.

Nadišiel čas... na škandalózne odhalenie. Samotný príbeh je dosť plytký a viac menej súvisí s cestovaním po Taliansku a Španielsku s úlohou vypomôcť kolegom zabijakom a samozrejme odbojom proti templárom. V rámci kampane sa nejaké drobnosti odkryjú, ale rozhodne nejde o žiadne vedomosti, ktoré by si zaslúžili podtitul hry. Nevadí. My sme však odhalili, že Altair mal pomer..... so Sonicom (áno, to je to bulvárne tajomstvo, na ktoré celú dobu narážame). Ako inak vysvetliť Eziov talent v behaní, gúľaní sa a skákaní? Na monitore sa to možno číta divne, ale v pohybe to neskonale pripomína Sonica. To zrýchlenie, to gúľanie, to skákanie... už len zlaté prstence chýbajú!

Príbehová kampaň zaberie približne 5 až 5,5 hodín na prvé zahranie, čo je relatívne málo, ale zas treba uznať, že určitou chytľavosťou a spádom Discovery oplýva. Aj napriek kratšej dĺžke sa stihnú objaviť náznaky stereotypu, nakoľko sa jednotlivé akcie opakujú, iba v rozdielnom prostredí. Stále to je iba behanie zľava doprava resp. naopak, skákanie a vyhýbanie sa vojakom, prípadne boje s nimi. Samotný koncept nedáva príliš veľa možností na rôznorodý prístup k jednotlivým misiám, takže autorom neostalo nič iné, iba stále točiť jeden princíp dookola. Po dokončení misie je hráč odmenený počtom bodov a práve zlepšovanie výsledkov je hlavným hnacím motorom a „naťahovačom“ životnosti. Treba však dodať, že Assassin´s Creed II: Discovery dokáže byť mnohokrát frustrujúcim spoločníkom a to nielen počas tzv. challenge misií. Či už je to niekedy príliš citlivé ovládanie, alebo sila a výdrž nepriateľov, prípadne nepochopiteľné otočenie Ezia po zasiahnutí šípom alebo inou zbraňou – v smere odkiaľ prišiel zásah (!), všetko sa to podpisuje na nie príliš pohodovom a oddychovom hernom zážitku. Spomínané challenge misie sa odomykajú pomocou špeciálnych predmetov porozhadzovaných po príbehových mapách a ich plnenie posunie výzvu smerom k hráčovi na vyšší stupeň. Nehovoriac o zvýšení životnosti hry (v kladnom smere).



Technické spracovanie je výborné. Hra beží stabilne, grafika je na pomery Nintenda DS na vysokej úrovni a to isté možno povedať aj o (trochu nudnom) dabingu. Vo výsledku je to však krátkosť hry, čiastočný stereotyp a ďalšie spomenuté veci, ktoré zrážajú hodnotenie smerom dole. Fanúšikovia značky by sa však na Ezia – Sonica, pozrieť mohli. Discovery sa za nejaký čas objaví aj na iPhone, za zlomok ceny DS verzie, uvidíme však, ako si autori poradia s ovládaním, ktoré nebolo v prípade Altair´s Chronicles ideálne.