Men of War: Red Tide

Úprimne sa priznám, že som o Men of War nikdy nepočul ani nečítal. Strategické hry z uplynulých vojnových konfliktov ma nikdy príliš nelákali, pretože ich hranie spočívalo v takmer encyklopedických znalostiach vtedajšej bojovej techniky, ktoré ja naozaj nemám. A strápňovať sa pred kamarátmi, ktorí fanaticky študujú príručky k tankom či delám som tiež nikdy nepotreboval. Proste všetci vedia, že mám rád sci-fi, že môžu so mnou teoretizovať o budúcich zbraniach, ale tie z minulosti ma nezaujímajú.

Trochu ma teda prekvapilo, že som dostal na recenzovanie hru Men of War, pretože sa časom v ktorom sa odohráva ku mne hodí asi ako ružové šaty baleríny aj s cvičkami. Nuž ale snáď bol dôvod prečo som túto hru dostal... Poctivo som hru nainštaloval, spustil, začal hrať a v hlave sa mi začal črtať plán. Jasné, dostal som ju preto, lebo je natoľko zlá, že potrebujú totálne ironickú recenziu. Veď tí vojaci sa správajú priam šialene, nemám potuchy čo tu vlastne mám robiť, hudba je hnusná... Je to jednoducho tak, potrebujú vtipnú negatívnu recenziu... Po prejdení prvej časti prvej misie (a to som ani nevedel ako) som hru kľudne vypol s tým, že sa na to pozriem o niečo neskôr... Medzitým, ako som začal chladnúť z toho, ako mi vlastne tá hra nesedí som si uvedomil, že túto hru nikto v redakcii nevidel, takže nemohli vedieť či je zlá alebo dobrá, takže moja prvá úvaha bola nesprávna. Prinútil som sa teda otvoriť priložené pdf s manuálom a pozrieť si ho. Prosím, túto vetu si poznačte, neskôr sa k nej vrátime. Po jeho prečítaní mi síce nebolo ani zďaleka všetko jasné, ale začal som mať predstavu, že predsa len to môže byť všetko trochu inak... Ďalší deň som sa Men of War vyhýbal, nejako sa mi nechcelo sa do toho pustiť, našiel som si milión dôvodov prečo robiť niečo iné. Guilda potrebuje tanka, musím levelovať paladina, chceli sme ísť do kina, treba udržiavať sociálne kontakty a ísť aj s kamarátmi von, jednoducho som sa k nej nejako nedostal. A nakoniec, to bolo dobre.

Pokus číslo dva, s miernym časovým odstupom. Ok, tak teda spustíme hru znova. Hudba je stále rovnako hnusná, dialógy stále nahovorené niekým, kto prekypuje emóciami ako Sarek (pre tých čo nepoznajú Star Trek, je to otec Spocka, čistý vulkánec, úplne bez emócií), ale hra... Tentokrát som sa nepokúsil hrať na hrdinu a útočiť čelne, či zboku. Ono, občas sa dá centrum boja obísť, obsadiť strategické body v tyle nepriateľskej armády... Aha, tam sú nejaké mortary, keby sme ich získali, tak veľmi nepríjemne prekvapíme rumunov v zákopoch... Hmm, prišli im nejaké tanky, ale mortary fungujú aj na ne... Ono to je vlastne celkom dobré a hrateľné... Prvú misiu som úspešne prešiel a tentokrát som aj vedel prečo. Pretože som STRATEGICKY využil dostupné prostriedky na bojisku. Aké? V prvom rade terén. Vojaci sa vedia kryť skoro za všetkým, podľa mňa by sa dokázali aspoň piati skryť aj za stĺp verejného osvetlenia. Každopádne to pomáha a žiaľ aj nepriateľovi. Následne sa dá strategicky využiť nepriateľom opustená vojenská technika. Taký obsadený kanón, guľometné hniezdo, či tank dokážu narobiť naozaj paseku v radoch nepriateľa. Ale to nie je všetko. Opustenú vojenskú techniku majú predsa aj mŕtvi vojaci, takže môžeme dokonca prehľadávať padnutých vojakov. Ak nám v ceste stojí tank a my už nemáme protitankový granát, je dosť možné že niekto z mŕtvych vojakov ho už nepotrebuje a s radosťou rovnakou ako je Sarekova nám ho poskytne. No a potom sa stačí už len dostať k tanku čo by kameňom, alebo teda granátom dohodil a vojakom dnu vysvetliť, že vliezť do plechovky keď my máme granát bola pravdepodobne osudová chyba. Tu by som sa chcel pozastaviť, pretože ma milo prekvapilo, že útok na tank je možné viesť nie len na celok, ale presnejšie si vyberáme časť ktorú chceme zničiť. Môžme tank najskôr znehybniť zničením pásov, a až potom sa zamerať na jeho úplné dorazenie, alebo sa pokúsiť zaútočiť na vežičku, čím možno získame použiteľné vozidlo pre našu jednotku. Čím dlhšie som sa venoval hraniu a plánovaniu odkiaľ, ako, čo, kade, tým viac som chápal ako hra funguje a o to viac ma bavila. Takže už mi je jasné, prečo som ju dostal ja, a nie je to preto, že treba napísať veselú a vtipnú stratégiu...

Takže, ako som spomínal, že sa k tomu vrátim, pre úspešné hranie je nutné si prečítať manuál. Naozaj nutné. Jedine, že by ste hrali prvý diel hry a odtiaľ všetko poznali. Ja som si ho prečítal a napriek tomu som prekvapene stála nachádzal nové veci. Keby som napríklad na začiatku misie odhalil, že obsadený kanón sa dá aj presunúť, nemusel by som ju hrať ešte raz, pretože mi zostali už len tie kanóny a bez podpory vojakov boli už aj po presunutí ľahkou korisťou pre nepriateľský tank... Bez nejakého mučenia alebo hanby sa priznávam, že som hru hral na EASY obtiažnosti. A napriek tomu som chvíľami mal čo robiť. Občas nepríjemne zamrzí správanie vojakov. Označím si skupinu, a pošlem ich všetkých k jednému vojakovi ktorý je presunutý. Tento vojak sa rozbehne naspäť ku skupine, a keď je skupina kompletná, všetci sa presunú tam, kde vojak stál. Verte, ak treba vojakov presunúť rýchlo, tak to naozaj, ale naozaj nahnevá...

Men of War: Red Tide je realistickou strategickou hrou, v ktorej nie je žiadny management surovín. Je to simulátor vojny, konkrétne bojov v rusku počas druhej svetovej, kde sme v roli udatnej sovietskej armády, ktorá postupne oslobodzuje svoje územie. Ešte konkrétnejšie bojujeme za ruských mariňákov. Do každej misie vstupujeme s jasne stanoveným počtom jednotiek. Občas sa podarí a dostaneme nejaké posily, ale netreba sa na to spoliehať a naozaj je potrebné veľmi dobre zvážiť čo urobíme ako nasledovné. Samozrejme, že dostávame ciele, ktoré je treba splniť, no vždy existuje riešenie, ktoré spôsobí že máme pomerne veľa preživších vojakov, a riešenie, ktorým cieľ tiež splníme, ale riešenie kde posledný žijúci vojak, pozorujúc ako jeho druh v zbrani vedľa neho rozhadzuje ruky a padá k zemi konečne hodí granát medzi zakopaných guľometčíkov a ten exploduje presne v okamihu keď mu hlavou preletí nepriateľská guľka. Verte či nie, ten prvý spôsob je lepší.



Po grafickej stránke hra pôsobí výborne. Prostredie reaguje na vojakov, či streľbu, ak preženieme jednotku cez kríky, tak vidno na ich pohybe, že tam niekto je, ak kríkmi či stromom preženieme výstrel z kanóna, takisto zareaguje. Mimochodom, ak preženieme niekoľko výstrelov z kanóna domom, zistíme tiež že zareaguje. V oboch prípadoch je reakcia dosť podobná, zosunú sa k zemi. Z toho jasne vyplýva, že domy v rusku stavajú zo stromov :) Rovnako skvelo vyzerajú všetky explózie ktorých si užijeme jednoznačne dosť. Grafická stránka hry je teda výborná. Zvuková sa dá rozdeliť na dve časti, streľba, výbuchy, zvuky vojny, skvelé. Hovorené slovo pripomína simultánny poľský dabing a hudba... Hudba je jednoznačne veľmi nepodarená FM syntéza, čo pravdepodobne väčšina súčasných hráčov ani nevie čo je. Používalo sa to niekedy, odhadom pred 15timi rokmi, keď zvukové karty ešte nepoznali wave table, alebo iné formy produkcie hudby.

Ak to mám zhrnúť do jedného odstavca, Men of War: Red Tide je výborná strategická hra, i keď pomerne obtiažna a určite nie určená pre nováčikov, či odchovancov C&C. Čo kazí dojem z nej je občasné nelogické správanie jednotiek, dialógy nahovorené vulkáncami (alebo chovancami ústavu pre duševne chorých) a hlavne hudba.

Hodnotenie: 7,5

Výrobca: 1C Publishing
Distribútor: 1C Publishing
Testovaná platforma: PC
Multiplayer: Áno
Lokalizácia: Nie



Hru si môžete zakúpiť tu: PC