Dragon Age: Prameny

Fantastické svety bývajú rôzne, ale v tej rôznosti nájdeme niekedy aj veľmi veľké podobnosti. Ak bývajú zdroje inšpirácie podobné, nie je sa čomu čudovať. Na počiatku sľubovali v Bioware návrat ku koreňom, akýsi krok späť od momentálnej „modernizácie“ žánru. Chceli nás vrátiť tam, kde to celé začalo. Možno by sa dalo povedať, že až k legendárnym počiatkom. Na sériu Baldur´s Gate môžete mať rôzny názor, ale status klasickej hry jej už nič nevezme. Je tým zdrojom, kde sa začala moderná premena počítačových RPG. Pravda, možnosť, že sa NPC zamiluje do hráčovej postavy, tu už bola predtým (poznámka pre herných archeológov: Treasures of the Savage Frontier), ale až Baldurova brána ju postrčila na výslnie. Nie nadarmo spomínam túto klasickú hru, bola to práve ona, v ktorej sa začali budovať základy toho, čo dnes poznáme ako akýsi štandard Bioware hier. Neplatí to len o základnej štruktúre hier, ale i o postavách, ktoré na svojich cestách stretnete. Postupne si v Bioware vypracovali isté typy postáv (možno by sme ich mohli nazvať i Bioware archetypmi), ktoré sa nejakým spôsobom objavia takmer v každej hre. Tvoria základ pre novú postavu. Pokiaľ sa hráč nedokáže s týmto postupom stotožniť, ani sa nemusí namáhať hru hrať. Pretože ako by povedal klasik: V tomto ohľade je to úplne klasický Bioware.

Ak by niekto z reklamnej kampane dostal pocit, že bude v tejto hre prenasledovaný temnotou, krutosťou a obšťastňovaný sexom, nech si spomenie, že to bola reklamná kampaň. Veľmi zlá marketingová práca, ktorá ma takmer od tejto hry odlákala, bude mať určite na svedomí mnoho sklamaných duší. Temnoty je presne toľko, koľko býva v iných podobných príbehoch (a dovolím si tvrdiť, že úvod a príbehový konštrukt Baldur´s Gate 2, i keď stále svojim spôsobom klasický, bol v tomto omnoho originálnejší a zaujímavejší), najprv pred ňou utekáte, aby ste sa jej na konci postavili. Avšak, ako vždy tvrdím, nie je podstatné ako prevarená je základná myšlienka, ale ako je podávaná. V tomto ohľade je Dragon Age veľmi dobre vystavaná hra s množstvom zaujímavých, a silných momentov.

Všetko začína vaším vstupom do príbehu, vašou vlastnou postavou. Na výber je z niekoľkých možností, z ktorých každá má svoj vlastný začiatok a svojim spôsobom vás bude sprevádzať počas celého príbehu. I keď sa po úvodnej časti všetky príbehy zlejú do jedného, očakávajte, že si vás občas váš pôvod ešte nájde. Základné povolania sú tri, rasy sú tri a pôvod závisí od ich výberu. Bojovník, zlodej, či mág sú onými základnými povolaniami, ku ktorým si budete môcť neskôr ešte vybrať špecializáciu. Tú vás buď naučí nejaká postava alebo si kúpite ten správny manuál – nebývajú práve najlacnejšie. Bioware samozrejme nemá práva na využívanie značky a pravidiel, ktoré spadajú pod Dungeon&Dragons, a tak začali celý svoj svet – vrátane pravidiel – stavať od podlahy. Systém to nie je nijako komplikovaný, vždy je jasné, ktoré vlastnosti na čo slúžia, a kam vás, ktorý výber zavedie. Dragon Age je svojim spôsobom veľmi „old-school“ hra. Ako náhle neviete akým smerom chcete viesť svoju postavu, ako si správne rozložiť družinu, začnete mať s hraním veľké problémy. V bojoch budete mať veľké problémy. V starých hrách platilo, že každá postava má v družine svoje miesto – je potrebná na niečo iné a bez správnej kombinácie povolaní sa hranie zbytočne komplikuje. Na moje potešenie, toto platí i v Dragon Age, aj keď aktívnych členov družiny môžu tvoriť len štyri postavy. Boje tak nejdú hrať čisto v reálnom čase, najmä nie je dôležité, kedy vás protivníci prevyšujú nielen počtom, ale občas i výškou úrovne. Staranie sa o družinu v boji, sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou hry. Treba zadávať jednotlivé príkazy, kontrolovať zdravie, manu, či výdrž jednotlivých postáv, chrániť mága, skrátka starať sa. Do istej miery tieto činnosti uľahčujú nastavenia taktiky pre ostatné postavy, resp. postavy, ktoré práve priamo neovládate. Je to séria príkazov, ktoré umožňujú týmto postavám automaticky jednať. Správanie sa takýchto postáv je potom prekvapivo účelné a účinné. Samozrejme, pokiaľ niečo nejde podľa vašich predstáv, je treba prehodnotiť taktiku a nastavenia, prípadne použiť opäť pauzu a zobrať všetko do vlastných rúk. Skrátka, ako za starých – dobrých čias.

Spoločníci sú dôležitou súčasťou hráčovej družiny. Nielenže pridajú ruku k dielu pri bojoch, ale majú čo povedať aj do príbehu hry. Ako som už spomínal, väčšina z nich je postavená na už zabehnutých typoch Bioware. Avšak aj napriek tomu sú veľmi dobre napísané, vo väčšine prípadov i veľmi dobre nadabované. Nezabudnuteľný je jednoznačne váš pes :-) a Shale. Nie je to tiež práve originál, ale jeho hlášky a nezabudnuteľné postrehy vás určite dostanú. Ostatne, veľkým plusom sú aj nezáväzné hovory postáv počas vášho putovania krajinou. Niekedy sa kvôli tomu nemôžete rozhodnúť, či si nechať v skupine Morrigan a Alistaira, prípadne už spomínaného Shalea. Skrátka táto časť hry je veľmi vydarená a podporuje už tak veľmi dobrý pocit z celého sveta. Ferelden je zaujímavý kraj, avšak ešte zaujímavejší sa javí celý kontinent Thedas. A to i napriek tomu, že z neho navštívite iba spomínaný Ferelden. Lenže (snáď po vzore Mass Effect) je hra naplnená množstvom informácii o tomto svete, rozprávajú vám o ňom postavy, stretávate sa s ním na rôznych miestach a všetky zistenia sa zapisujú do „Kódexu“. V ňom si môžete podľa ľubovôle listovať a prehrabávať sa záznamami z histórie sveta, jeho náboženských predstáv, obyvateľov, skrátka odhaľovať všetky tie krásne, nové, neznáme svety. Občas vás pri tom napadne, že by ste sa aj pozreli a navštívili Orlais, či Antivu, čo nemá ďaleko na myšlienku o datadisku.



V súčasnosti je na trhu len jediná hra, s ktorou by sa Dragon Age mohla zrovnávať (a zhodou okolností ma tiež v názve draka), je ňou nemecký Drakensang. Ak by som použil rodinnú terminológiu, tak sa k sebe majú ako vzdialenejšie sesternice. V mnohom sú si podobné, ale Dragon Age pochádza z priamej línie Bioware, má tak dobrú matku, ktorá už vychovala niekoľko detí a toto svoje posledné vedie už pevnou rukou. Dragon Age má vo svojej genetickej výbave Baldur´s Gate, Neverwinter Nights, Knights of the Old Republic a niečo aj z Mass Effectu. Všetko je dávkované s istotou a presnosťou. Graficky je postavená tak, že dokáže pripomínať Baldur´s Gate aj Neverwinter Nights. Pričom, pamätám si, ako sa kedysi plakalo, že NWN nie je tak krásne detailná ako predrenderovaná Baldurova brána. Dnes už to neplatí, a interiéry i väčšina exteriérov sú plné nádherných detailov. Len zoom kamery mohol byť ešte trochu väčší. Ale späť k rodinnému porovnávaniu. Dragon Age kladie väčší dôraz na vašich družníkov, na ich charakterizáciu a rozvíjanie, zatiaľ čo Drakensang sa drží len základného popisu a vonkajších charakteristík. Skúsenosť Bioware sa odráža aj v spracovaní súbojov. Obe hry používajú pauzovací systém, avšak ten u Dragon Age je prepracovanejší a prehľadnejší. Skúsenosti.

Dlhoročné skúsenosti sú tým, čo robí túto hru výnimočnou. Skúsenosti skĺbiť všetky prvky tak, aby nachystali chytľavý kokteil plný zábavy a neutíchajúcej túžby prežívať v nimi vytvorenom svete. Dragon Age je hra, ktorá prináša starú, poctivú hrateľnosť, o ktorej tak často tvrdíme, že už dnes neexistuje. Neexistuje preto, lebo autori hier sú leniví a nedávajú do ich vývoja dušu. Už veľmi dávno sa mi nestalo, aby pri hraní nejakej hry pre mňa prestal existovať reálny svet. Dávno som nezrušil hranice a nárok na pobyt v ňom, ale Dragon Age to po tých všetkých rokoch opäť dokázal. Ani chvíľu nenudí a čím bližšie ste ku koncu, tým viac vás to mrzí. Prajete si, aby ste ďalej mohli skúmať tento úžasný nový svet. Vyzývam mocného Titána a jeho trubadúrov, a s úsmevom vás zoberiem k siedmym moriam Rhye.

Hodnotenie: 8,5

Výrobca: BioWare
Distribútor: Electronic Arts
Testovaná platforma: PC
Multiplayer: Nie
Lokalizácia: české titulky




Hru si môžete zakúpiť tu: PC, PS3, Xbox 360