Torchlight

Bolo krátko pred polnocou. Zo skrinky vybral sviečky. Jedným pohybom odstránil kruhový koberec spred krbu a odhalil tak pentagram, ktorý sa pod ním skrýval. Vedel presne čo robí, veď napokon nebolo to po prvý raz. Lenže tento krát by to mohlo byť trochu nebezpečnejšie. Preto ešte vytvoril vonkajší kruh a ohraničil ho sadou špeciálnych kryštálov. Všetko bolo pripravené, presne ako hodiny začali odbíjať polnoc. Stál pred pentagramom a predniesol niekoľko slov v podivnej, cudzej reči. Napokon pozdvihol ruky a zvolal: „Povstaň Diablo, pán hrôzy! Ukáž strach, ktorý zasievaš do duší smrteľníkov! Príď Diablo, pán strachu!“ Zem sa zachvela a mág ustúpil až za druhý ochranný kruh. Uprostred pentagramu vytryskol plameň, ktorý ako chladol, menil sa na portál z ľudských kostí. Na druhú stranu však nedovidel. Jemná hranica medzi realitami sa zachvela a z brány...vypadla lebka. Mág pozdvihol obočie: „Murray?“ Než však stihol čokoľvek domyslieť, obrovský démonický hnát lebku rozdrvil. Prišiel.

„Ach, Mick, to som rád, že sa opäť vidíme,“ začal pekelník sladkým, až vtieravým hlasom. Mick chvíľu uvažoval, že mu trochu pripomína Baala, avšak pred ním určite stál samotný Diablo. „Ver mi, ja tak úplne rád nie som. Lenže mám tu čosi, čo by som konečne rád uzatvoril. A keďže ty si ten, čo to má všetko na svedomí...“ „Priznaj si to drahý mág,“ prerušil ho Diablo, „bez pekelnej pomoci by si sa nikam nedostal.“ Uškrnul sa a pohľadom prešiel magické zábrany. „Prečo toľko opatrnosti priateľu? Snáď sa nebojíš starého Diabla?“

„Torchlight, Diablo. Myslím, že už sme dosť času strávili nezáživnými rečami. Torchlight, je to čo ma zaujíma. Čo by som tak asi mal čakať od tvorcu Fate, bývalých zamestnancov Blizzardu a ďalšej podobnej sorty ľudí? Keď poviem, že by sa hra pokojne mohla volať Fate 2: Torchlight, možno by sa našli ľudia, ktorí by nevedeli o čom je reč. Ale v podstate je to tak.“ „Drahý mág, Fate bola vlastne takou detskejšou variantov na moju hru. Na začiatku si vytvoril postavu, jemne si upravil jej základné rysy, dal jej meno rovnako ako svojmu maznáčikovi. Fuj. Pes, keby bol aspoň pekelný! Ach, vlastne on mohol byť neskôr aj pekelný. V tej hre sa dalo rybárčiť a ulovenými rybami svojho spoločníka kŕmiť. Tie ho potom mohli transformovať na rôzne príšery a zvýšiť tak jeho bojové schopnosti. Hah! Pekelný vynález.“ „No práve, z počiatku je to celé zábava. Akurát, že v Torchlight dostane človek pod ruku na výber z troch povolaní. Typické, nič výnimočné, skrátka bojový typ, mrštná zlodejka a magický typ. Žiadne ďalšie upravovanie sa nekoná. Och, a samozrejme ešte k tomu, pes alebo mačka. Každé z tých povolaní ma svoj vlastný strom schopností, do ktorých môže hráč investovať body. Je to absolútna klasika – 5 bodov na základné vlastnosti a 1 bod ku schopnostiam, každú úroveň postavy. Možností je neúrekom...“

„Ale, ale, čo ten ironický podtón, milý mág. Veď je to úžasná záležitosť. Prvoradé je vždy to zabíjanie a zábava z toho plynúca. Okrem toho, na základe bodov si tak môžeš stavať vlastnú postavu, presne podľa štýlu hrania. Mimochodom, že za zabíjanie získavaš aj slávu, a zvyšuje sa tak vedomie o tvojej osobe, si vy nechal prečo?“ „Som myslel, že si ju spomínal pri opisovaní Fate. Za každú úroveň „slávy“ získa postava jeden pod pre schopnosti navyše. Lenže čo ďalej. Kde má byť tá zábava? A prosím, žiadne podivné výhovorky nechcem počuť!“ „Mick, Mick, Mick, toľko nenávisti, hmmm, až je to zaujímavé. Toľko zaujatosti v jednej osobe, to sa len tak nevidí...“ „Nie som zaujatý, snažím sa na tento druh hier hľadieť vo väčších súvislostiach...“ „Bla, bla, bla, goblinova riť... si zaujatý! Pozri koľko ľudí na svete bavia podobné hry. Sú im až fanaticky oddaní. Samozrejme, že je tu aj príbeh. Ako to už u nás býva, na konci číha veľké zlo, ktoré musí (och, koľká škoda) tvoj hrdina poraziť...“ „Takže to vlastne ani žiaden príbeh nemá, rád by som, aby si nezveličoval to, čo v tej hre nie je, Diablo! Nie každý klon tvojej hry sa snaží aspoň o minimálny príbeh...“

„Milý Mick, mohol by si mi prosím prestať skákať do reči? Táák, ďakujem. Postupuješ stále hlbšie do podzemia a bojuješ. Boj, to je hlavná náplň tejto hry – to musíš uznať aj ty. Vždy ide o to vybiť všetko čo sa vrhá bez zmyslov na tvojho hrdinu. Ani by som sa im nečudoval. Viem, aké je zložité, takého rozbehnutého hrdinu zastaviť. Preto majú protivníci v podzemí len jediný cieľ – zastaviť ho za každú cenu. Keď sa nad tým tak zamyslíš, tak v tom boji bude určite aj niečo taktického. Rozumieš mi, musíš vymyslieť stratégiu ako na tie beštie. Kde použiť kúzla plošného charakteru, kde stačí len meč a štíť, skrátka zábavné súboje.“ „Ale no tak, to snáď nemyslíš vážne? Prepáč, ale „taktika“ v akomkoľvek zmysle v podobných hrách neexistuje. Ani tu nie. Mlátiš čo to ide. V preklade do rečí počítačov – klikáš ako blázon.“ „Bah! Pozri na to prostredie! Je pestré, mení sa, neprestane nudiť. Nemáš kde spadnúť do stereotypu nudy. A tá grafika tiež nie je najhoršia. Trochu World of Warcraft, ale mám taký pocit, že to sa u vás teraz nosí. Samozrejmosťou sú aj rozmanité druhy protivníkov, rôznych príšeriek a pavúkov...“ Víťazoslávny úsmev na démonovej tvári bol v tento moment neprehliadnuteľný.

„Ďakujem, že si mi pripomenul tie zvieratká, ktoré tu občas dosahujú až nereálne veľkosti. Vieš, celkom si ma teraz rozhodil. Vôbec neviem, čo som chcel.“ „Ale ja viem. Chcel si povedať, že Torchlight je MOC fajn, a ako sa ho nemôžeš nabažiť. Ako ťa neustále baví, tak ako každá moja hra a všetci jej napodobitelia. Veď len to budovanie postavy! Nachádzaš rôzne druhy brnení, zbraní a kúziel, s ktorými si môžeš nádherne upravovať svoju postavu. Zbrane a zbroj si dokonca môžeš vylepšovať rôznymi drahokamami, ktorých kvalita sa dá tiež zlepšovať. Spojíš dva rovnaké a získaš jeden lepší.“ „TO je ten problém. Všetko tu už raz bolo. I tentoraz je to rovnako zábavné ako predtým. Na chvíľu. Čím si hlbšie v podzemí, tým väčšie a nezáživnejšie je ich prehľadávanie. Čím si hlbšie, tým väčšie stáda protivníkov na teba útočia. Čím si hlbšie, tým dlhšie to hráš. Čím dlhšie to hráš, tým nudnejšie to začína byť.“



„Dosť, ty mizerný červ! Ja som Diablo, pán hrôzy! Čo ty vieš o dobrej hre, o mojej dobrej hre?! Spochybňuješ všetko, čo je na nej dobré. Mizerný, smrteľný...Nestačí ti, že môžeš chodiť aj na špeciálne questy, mapy, ktoré kúpiš u obchodníka?! Môžeš tam nájsť výzvu a výzva je to, čo ľudí na podobných hrách baví!“ „Výzva? Prepáč Diablo, ale výzva je to posledné, čo tieto hry ponúkajú. V čom má byť tá výzva? Že moju postavu zabije štyridsať monštier skôr než stačím čokoľvek urobiť? Dobre, to je veľmi plochý argument. Keď už som pri tom, čo obtiažnosť Torchlight?“ „Relatívna. Pre každého, povedal by som. Viem, že istá skupina hráčov sa sťažovala, že aj na hard je celkom jednoduchá. Avšak stále tu majú možnosť zaškrtnúť „hardcore“ mód, kedy smrť tvojej postavy je definitívna. Myslím, že by si to mal vyskúšať, mág – než začneš niečo hovoriť o zábave a nude! Už ma tvoja prítomnosť prestáva baviť, spočítaj si ako to chceš, ale nezabudni na jedno... Všetci mágovia prídu po smrti do pekla. A my tam už pre teba máme pripravené miestečko...“ Keď to doriekol, uprostred pentagramu sa zjavil známy portál a Diablo sa vydal na cestu späť. Jednou nohou vo vnútri sa ešte otočil k mágovi a dodal: „Čaká ťa tam počítač s nainštalovaným Diablom, nikdy nekončiacou hrou a niekoľko desiatok milých pavúkov...Ha-ha-ha-haaa.“ Záblesk a miestnosť ostala prázdna.

„Nuž, mám sa na čo tešiť,“ otočil sa na dráčika, ktorý sa krčil pod stolom. „Ty mi asi veľmi neporadíš, čo? Nevadí, mám tu jednu hru, ktorá je Diablom vo farebnom svete. Hrá sa ako Diablo, zvučí ako Diablo (bodaj by nie, keď je za hudbu zodpovedný Matt Uelmen), dokonca aj ikony niektorých základných predmetov sú si veľmi podobné. K dobru jej môžem pripísať nižšiu cenu, možnosť vytvoriť si vlastné mapy, či sľúbenú modifikovateľnosť hry – čo je vlastnosť, ktorá by mohla predsa len ubrať z onoho druhového stereotypu. Peklo ma čaká, tak či tak. Pekná hra, to je bez debát. Hru si určite užijú priaznivci Diabla a jeho odrôd, teda pokiaľ niekde nechytili alergiu na grafický štýl World of Warcraft. A tí ostatní? Zabavia sa na chvíľu, ale veľmi skoro sa začnú nudiť.“

Mág zakryl pentagram kobercom, prihodil pár polienok do krbu a opäť zasadol za počítač. Musí predsa nejako zapísať svoje konečné dojmy z hry menom Torchlight...

Hodnotenie: 7

Výrobca: Runic Games
Distribútor: Runic Games
Testovaná platforma: PC
Multiplayer: Nie



Hru si môžete zakúpiť tu: Steam