Drakensang

Napriek dlhej dobe nesie Drakensang na svojom chrbte legendu predchádzajúcej série. Bolo to už dávno, len málo hráčov dnes vie aké kvalitné boli hry zo Severskej trilógie. Avšak vedia to autori hry, rovnako ako skalní fanúšikovia a možno i hráči papierového Das Schwarze Auge. Pravda, tento systém je u nás známy len minimálne, rozhodne nemá taký zvuk ako Dungeon&Dragons, či Dračí doupě. Preto je otázkou, či bude miestneho hráča zaujímať, ako dobre sa podarili pravidlá poslednej edície previesť do počítačovej podoby.


Po pravde, ani to nie je dôležité, pretože ťažiskom je samotná hra a implementácia pravidiel v rámci jej systému. V Radon Labs sa snažili aby hra bola prístupná ako pre „papierových“ veteránov, tak aj pre nových hráčov. Avšak nie vždy sa im darí – za pochodu – vysvetliť všetky pravidlá, takže nezorientovaný hráč môže občas trochu tápať. V každom prípade má možnosť vybrať si medzi preddefinovanými charaktermi a vlastnou úpravou. Schopností nie je málo a treba dobre uvážiť, ktorým smerom sa bude vaša postava vyvíjať. Drakensang má tú vlastnosť starých hier, pri ktorej sa človek vyslovene teší za každé body, za každý postup a objavovanie nového. Zaujímavou novinkou systému je možnosť okamžite rozdeľovať získané body do príslušných schopností, bez nutnosti postúpiť o úroveň, ako to býva v klasických hrách tohto typu. Celková úroveň tu síce stále existuje, ale slúži len ako limit pre schopnosti. Tých je – na dnešnú dobu – pomerne veľké množstvo (i keď výrazne menej ako v sérii Realms of Arkania) a pokrývajú celú škálu činností od magických, zlodejských, prežitie v divočine, boje či liečenie zranení.

Svet Drakensangu je krásny..., nemecky krásny, občas hraničiaci s gýčovitosťou, ale napriek tomu krásny. V mestách sa prechádzajú obyvatelia, robotníci v dokoch prenášajú tovar do skladov, mačky, psy a iná háveď sa prechádza po uliciach, či tam len tak postáva. Nečakajte však dynamický svet, všetko je len veľké javisko pre príbeh hry – ako sa k tomu vyjadrili samotní autori. Žiadne striedanie dňa a noci, nič také. Na druhej strane, hra je tak zaujímavá, že vám to ani nebude chýbať.



Niekto by mohol namietať, že príbeh Drakesangu je až príliš klišéovitý, zažitý a nezaujímavý, pretože opäť stojíme na strane, ktorá musí zabrániť príchodu veľkého zla. Lenže ako hovorievajú zvitky mudrcov, aj klišé podávané správnym spôsobom môže baviť. A práve tak sa k tomu stavia aj Drakensang – i keď tie sudy si už naozaj mohli odpustiť :-) Skrátka, zavedie vás na nebezpečné miesta a k nebezpečným ľuďom, a byť na to všetko sám, to nie je ten najlepší nápad. Nebude chýbať ani takmer detektívna zápletka, či riešenie niekoľkých zaujímavých vedľajších zápletiek. Obzvlášť keď sa k vám pridá niekoľko zaujímavých postáv. Každá z nich má svoj špecifický charakter a svoju vlastnú históriu, takpovediac po vzore matky všetkých RPG hier 21. storočia – Baldur´s Gate. A nie je to jediná podobnosť s touto legendárnou hrou. Bohužiaľ doba nepraje ťahovým súbojom, takže i tu máme použitý tzv. „pauzovací systém“, kedy si môžete hru ľubovoľne zastaviť, rozdať príslušné príkazy a opäť ju spustiť. S bojmi súvisí aj malá výčitka smerom ku kamere. V exteriéroch je viac-menej bezproblémová, keďže má dostatok miesta. Avšak v interiéroch vám bude občas chýbať prehľadnosť, resp. naskytne sa pocit, že nevidíte práve tam, kam potrebujete. Obzvlášť keď potrebujete zamieriť na protivníka, ktorý sa nachádza len tesne za rohom. Rovnako so súbojmi súvisí aj druhý problém – inteligencia vašich spolubojovníkov a protivníkov. Svojim družníkom môžete určiť, či budú v agresívnom móde alebo defenzívnom. V defenzívnom útočia len ak sú priamo napadnutí alebo im to hráč prikáže, v agresívnom sa vrhajú na všetko nepriateľské. Občas sa stane, že síce na váš príkaz zareagujú, ale namiesto útoku len bežia, bežia a...neútočia. Samozrejme to sa dá vyriešiť opakovaním príkazu, ale v boji kde sa chcete sústrediť na svojho mága, to skrátka občas naštve. Druhou kapitolou sú protivníci. Ich úlohou je vás zlikvidovať a nič iné ich nezaujíma, občas vám však dokážu neuveriteľne strpčiť život taktikou „všetci na jedného“. Keď máte takto päť-šesť silnejších protivníkov, tak skrátka nemáte šancu urobiť nič. Pekne po jednom ukúšu, usekajú vašu družinu k smrti. A nič s tým neurobíte.



Nie, Drakensang určite nie je pre začiatočníkov a už vôbec nie pre ľudí, ktorí za základ všetkého RPG považujú Diablo. Drakensang je poctivé západné RPG, nasýtené neuveriteľnou atmosférou sveta Aventúrie, ktorú podtrhuje výborná hudba od Dynamedionu. Rozhodne by ste nemali čakať rýchle tempo, Drakensang si dáva na čas. Veď i samotný rozjazd nepatrí k najzaujímavejším (čo by mohlo mnohých odradiť), občas sa dynamika príbehu zrýchli, hra naberá na tempe, aby sa potom zase na chvíľu zastavila a nechala hráča preklikávať sa tu zaujímavými, tu menej zaujímavými, rozhovormi. Och áno, rovnako ako niekoľkokrát spomenutom Baldur´s Gate i tu sú nahovorené len kľúčové dialógy.

Drakensang je klasické RPG stvorené pre 21. storočie, klasické v tom najklasickejšom zmysle slova :) Príťažlivé, s výzvou ktorá sa neodmieta. Tie drobné nedostatky sú skrátka veci, ktoré sa dajú odpustiť. Hlavne, hlavne je to nefalšovaná PC hra a to je dnes vzácna sorta hier...tých najlepších (pokiaľ sa vydaria).