Forza Motorsport 3

Forza 3 hneď na úvod prekvapí, najprv strohým, povedal by som až minimalistickým hlavným menu, ktoré sa ale mne osobne páčilo, pretože je rýchle a prehľadné a následne až prílišnou snahou o to čo najviac vám uľahčiť všetko čo robíte. Pravda, pre zasvätených to až také prekvapenie nie je, Turn 10 dlho avizovali, že hlavnou snahou bude priblížiť hru aj mainstreamovému hráčovi, aj tak som sa ale čudoval odkiaľ odvšadiaľ na mňa sem tam vybafol nejaký pomocník.

K tomu sa aj patrí spomenúť, že som mal k dispozícii českú verziu a jednoznačne musím sňať klobúk dolu pred jej tvorcami pretože texty sú skutočne preložené veľmi dobre a dokonca sú preložené aj rôzne technické výrazy, čo je väčšinou v hrách podobného typu poriadne odfláknuté. S českými textami síce mierne nekorešponduje anglicky hovorený komentár, ktorý vám v hre pomáha a vysvetľuje, ale zasa bolo by škoda prísť o hlas Petra Egana, britského herca, ktorý nahovoril všetky texty v hre a ktorý celému tomu pretekaniu dáva svojim anglickým akcentom punc akejsi britskej noblesy.

Texty a hlas ale určite nie sú hlavnými plusmi tejto hry. Jej alfou a omegou je herný mód Závodná sezóna. Pod týmto jednoduchým názvom sa skrývajú hodiny a hodiny pretekania, nastavovania a testovania na tratiach po celom svete. Hra vás síce hneď spočiatku povozí na Audi R8 (nebudem sa tváriť, že v celej hre je reklama na Audi až príliš okatá), ale hneď vzápätí začínate ako úplný panic vo svete motoršportu s malým obnosom peňazí na konte s ktorými si môžete kúpiť tak maximálne nejaký, aj pre obyčajného smrteľníka, bežne dostupný model z Fkovej triedy. Kúpou auta sa ale pred vami otvorí brána 220 šampionátov, ktoré sa skladajú najmenej z troch pretekov, takže litre spotrebovaného benzínu sa budú počítať na tisíce cisterien. Ešte predtým ako prvýkrát sadnete do svojho polygónového tátoša vás však čaká množstvo nastavení a práve tu začnete prichádzať na to ako veľmi sa skutočne autori snažili, aby si hru okrem skutočných automobilových nadšencov užili aj hráči, ktorým nastavenie ventilov a trysiek motora hovorí asi toľko ako Cristianovi Ronaldovi slovo kolektívna hra.



Už nastavenie obtiažnosti vám umožní ušiť si hru ako sa hovorí priamo na telo, aj keď tu by som sa trošku oprel do tvorcov, že úrovne obtiažnosti mierne netrafili. Mám tým na mysli to, že tri úrovne obtiažnosti nie sú veľmi presne odstupňované. Najľahšia obtiažnosť je pre úplných laikov, ktorí auto videli len zvonka a k Forze sa dostali tak, že zobrali gamepad priateľkinmu bratovi kým sa ich milá osprchuje. Tam problém nevidím, skutočne na vás je len zatáčanie a pridávanie plynu o všetko ostatné sa stará hra sama. Problém však vidím práve v strednej obtiažnosti, ktorú na úvod, tak ako ja, zvolí väčšina hráčov, aj tu je však zapnutých nezmyselne veľa jazdných asistentov a tak máte pocit, že vás majú Turn 10 za úplné nemehlo. Samozrejme všetko sa dá vypnúť. Aj tak však mnohí z hráčov prejdú hneď na najťažšiu obtiažnosť, kde však zistia, že ejha ono to nie je až také ľahké. Na najťažšej obtiažnosti totiž už skutočne hovoríme o simulátore a oproti predchádzajúcim dvom úrovniam obtiažnosti je to akoby zrazu úplne iná hra. Niektoré veci sa samozrejme dajú vyladiť nastavením, ale aj tak tvrdím, že tu to tvorcovia troška nezvládli. Ak ste si už ale všetko správne nastavili nič vám nebráni ponoriť sa do príjemnej atmosféry Forzy 3 a vychutnávať kvantá zábavy, ktoré hra obsahuje. Je len na vás či hneď zablúdite do prvého závodu, alebo sa ešte predtým pohráte so svojim autom v garáži. Upozorňujem, ale že ak raz vojdete do garáže tak z nej len tak rýchlo nevyleziete. Pre automobilových fajnšmekrov je to totiž pravý motorový raj.

Nastaviť môžete doslova všetko a keď hovorím všetko, myslím tým všetko, od spoilerov, cez kolesá, komplet motor, ale aj jeho jednotlivé maličké časti. Ak ste mechanik verte, že v garáži strávite more času. Ak ste zameraný na lakovanie a tuning vašej fantázii sa tu medze nekladú a prispôsobiť si môžete každučký milimeter vášho auta. To čo napokon vylezie na trať tak môže byť skutočne monštrum, ktoré sa na svoju sériovo vyrábanú sestričku podobá hádam len názvom auta. Ak ste si auto dostatočne prispôsobili, ste už len pár krokov od štartu vašej virtuálnej pretekárskej kariéry. Tá sa skladá z niekoľkých, po sebe idúcich sezón, vyplnených kvantami pretekov a rôznych šampionátov. Prioritou každej sezóny je svetový šampionát, ktorý sa väčšinou jazdí každé dva týždne a stretávajú sa na ňom tí najlepší z najlepších. Okrem svetového šampionátu vás ale čakajú aj rôzne lokálne šampionáty a preteky, ktorými sú vyplnené práve tie dva týždne medzi podnikmi svetového šampionátu. V globále to vyzerá tak, že s každou ďalšou sezónou je podnikov svetového šampionátu viac a teda pribúda aj menších šampionátov. Okrem toho sa vždy s každou sezónou zvyšuje aj počet kôl, alebo dĺžka jednotlivých tratí, čo v konečnom dôsledku znamená, že Forzu 3 tak rýchlo nepokoríte. Vždy na začiatku dvojtýždňového cyklu máte možnosť zvoliť si z troch možností šampionátu. Prvou je šampionát v ktorom vám hra ponúkne spoznávanie nových tratí, druhý typ šampionátu je vám prispôsobený k aktuálne zvolenému auta a tretí typ vám ponúkne možnosť povoziť sa v najnovšie získanom automobile. Niekomu možno vyhovoval spôsob zvolený v predchádzajúcom dieli, ale aj toto má svoje čaro a nudiť sa nebudete. Treba si však dávať pozor, každý šampionát má určité obmedzenia, tie sa väčšinou týkajú triedy vozidiel, ktoré v ňom môžu štartovať, ale sem tam sú podmienky benevolentnejšie. Znamená to, že vo väčšine prípadov jazdíte proti súperom, ktorí sú kvalitatívne na vašej úrovni, ak je však podmienka len taká, že auto musí pochádzať z Európy stane sa aj to, že sa na štart postavíte s Lamborghini a vedľa vás sa bude od strachu triasť Peugeot 207. Aj tu sa však prejavuje snaha autorov hry, aby sa zahral každý. Ak si totiž nejaké auto obľúbite je možné s ním čiastočne prechádzať z triedy do triedy, postupným vylepšovaním jeho komponentov. Čo však s hráčmi, ktorých znalosti motorov sú asi na úrovni Františka Koudelku z Jáchyme hoď ho do stroje? Ľahká pomoc, hodiny v garáži nahradíte jediným kliknutím v menu a hra vám auto automaticky prispôsobí tak, aby s ním bolo možné štartovať v najbližšom preteku. Myslím, že je to takto vyriešené skvele a zubami škrípajúci simulátoristi si to ani nevšimnú.

Automobilov je v celej hre 415 (aj s tými z minulého dielu). Hra rozdelila autá do desiatich tried, od spomenutej triedy F, ktorú denno denne stretávate na ceste až po triedu superšpeciálov R1, kde slovo auto, niekedy už aj stráca svoje opodstatnenie. Prechod triedami je plynulý a spočiatku celkom rýchly, veď už v druhej sezóne budete mať prístup do triedy A a tam už sa najdú skutočné trhače asfaltu. Poriadna zábava, ale začína až od triedy S, alebo R, kde dostanete do rúk športové prototypy a verte ten prechod z klasických áut na športiaky bude vykúpený poriadnou dávkou adrenalínu, nervov a sĺz všetkých, ktorí budú v tých chvíľach v dosahu. Prečo? Pretože fyzika áut je neskutočná. Neskutočne dobrá, aby som bol presný, aj úplný automobilový analfabet pozná rozdiel medzi predným a zadným náhonom, aj človek, ktorého jediným motoristickým vyžitím v aute je cesta s deťmi do škôlky a do práce pochopí čo je to držať na uzde pretlak koní amerických Muscle kár. A každý bude nenávidieť prechod z pretáčavého Lotusu do neskutočne nedotáčavého Citroenu C4. Áno ak je niečo čo Forzu výrazne oddeľuje od ostatných pretekárskych hier tak je to fyzika. Na rýchlych tratiach doslova cítite prúd vzduchu, ktorý vás tlačí z dráhy pri prejazde zákrutami, každá nerovnosť vás rozhodí a je len na vás či svoj súboj s konskými silami vášho auta zvládnete, alebo nie.

S fyzikou úzko súvisí ovládanie. Turn 10 si dali záväzok, že hru chcú spraviť tak, aby pocit z ovládania svojho auta bol výnimočný aj pri ovládaní gamepadom. Môžem s pokojným svedomím konštatovať, že sa im to podarilo. Aj pri ovládaní gamepadom sa budete cítiť tak, že máte všetok ten výkon pod kontrolou. Ak si, ale chcete skutočne zapretekať, kúpte si volant. Forza 3 si to zaslúži. S volantom je ovládanie nádhera, preč je gumový pocit z volantu, ktorý bol výrazný v minulej Forze. Ani tu to určite nie je dokonalé, ale boj s odstredivou silou je doslova pôžitkom a dokonalý prejazd rýchlou šikanou je balzamom na dušu každého kto miluje volant.

Pocit z jazdy umocňuje aj grafika. Tá vás síce na prvý pohľad neohromí a v prípade tratí prevzatých z minulého dielu aj ľahko sklame, ale postupom času ju začnete vnímať inak. Turn 10 sa rozhodli, že grafickú extázu obetujú kvôli plynulému 60 snímkovému FPS a ja rozhodne tvrdím, že je to správne. Pre mňa je dôležitejšie to, že v súboji na ostrie noža v 250 km rýchlosti cítim ten adrenalín daného okamihu, ako to, že mám nádhernú grafiku, ktorú si bohužiaľ stíham všímať iba preto, lebo aj pri 250 km/h je pocit z rýchlosti slabučký. Osobne totiž akonáhle pre mňa začne závod vnímam maximálne horizont a auto predomnou a okolie trate je mi ukradnuté. Aby to, ale nevyznelo tak, že grafika je priemerná, alebo nedajbože zlá. To vôbec nie, len možno nie je taká realisticky nádherná ako by mnohí čakali. Autá sú ale vymodelované skutočne krásne a je radosť sa nimi kochať. Už menej som ale bol nadšený z novopridaného pohľadu z kokpitu, ktorý je síce nakreslený pekne, ale celkovo pôsobí príliš strnulo a myslím, že bol pridávaný na poslednú chvíľu a príliš nasilu.

Atmosféra pretekov je ale veľmi dobrá a ak už nikto iný, tak minimálne ľudia majúci na zodpovednosť zvukovú kulisu si zaslúžia zdvihnúť plat. Zvuk je totiž vo Forze úžasný. To, že každý motor znie tak ako má a že počujete rozdiel medzi BMW X5 a Ferrari 550 Maranello je už brané ako úplná samozrejmosť, lenže tu sú k takmer dokonalosti dotiahnuté aj tie zvuky, ktoré vnímame tak akosi mimochodom. Príkladom môže byť betónový podklad dráhy v Sebringu. Nielenže prejazd po betóne znie v každom aute inak, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že prejazd Citroenom C4 po betóne znie na betónovej ceste v Sebringu v hre rovnako ako v tom istom aute medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami v reáli. Týmto som bol skutočne veľmi potešený. Skvelú atmosféru preteku vám, ale môže pokaziť veľa vecí. Vo Forze sa mnohí obávali, že takýmto ničiteľom atmosféry bude proklamovaná funkcia vrátenia času. Keď táto informácia vyšla na povrch, mnohí nad Forzou 3 zlomili palicu a automaticky ju hodili do vreca s názvom arkáda. Ako to teda v skutočnosti je?

Nuž tak ako si to urobíte. Funkcia vrátenia času je dostupná a je len na vás či ju využijete, alebo nie. Nevráti vás presne do inkriminovaného momentu, kde ste spravil chybu, ale zhruba tri sekundy dozadu od stlačenia tlačítka (alebo viac, záleží od počtu stlačení tlačítka). Máte tak možnosť celú situáciu riešiť úplne inak. Máte možnosť voľby, hardcore závodníci nad touto featurkou len mávnu rukou, pre nováčikov a menej skúsených jazdcov je to však skvelá možnosť, ako si vychutnať pocit z vyššej obtiažnosti simulácie a nemusieť pri tom reštartovať každý pretek, kvôli hlúpej chybe v piatom kole dôležitého preteku. A chýb bude, to mi verte. A čo je potešujúce nielen vašich. Aj umelá inteligencia je schopná sem tam nejakú vyrobiť, čo určite napomáha pocitu reálnosti. Celkovo je AI protivníkov podarená i keď dokonalou by som ju nenazval. Skvelé je, že každý pretekár má nastavený iný model chovania. Jeden je opatrnejší, ďalší agresívnejší, niektorí pod tlakom chybujú, iní sú zákerní, takže na každého platí trošku iná taktika. Dokonalé to ale nie je, stále je tu problém väčšiny závodných hier, súperi idú ako húsatá v najlepšej jazdnej stope a ak ich náhodou nejakým svojim manévrom z nej dostanete, pchajú sa do nej opäť tak vehementne, že vás častokrát zostrelia v situácii, kedy by reálny súper dávno brzdil, alebo si dal väčší pozor. Aj predbiehania zo strany súperov by mohlo byť viac. Jazdenie vo vláčiku by ani tak nevadilo, keby sa jednotlivé vozne aspoň raz za čas snažili premiešať. Nehovorím, že sa to nedeje, ale je toho máličko a väčšinou to aj tak spôsobíte vy, keď niekoho zablokujete, alebo potiahnete na rovinke so sebou.

Pomaličky sa tak dostávame aj k záporom hry. Nie je ich veľa a rozhodne hru nejak výrazne nekazia, no bez nich by to bolo určite lepšie. Čo mne stále vadí najviac, je len 8 áut na trati. Áno viem čím to je spôsobené, viem o hardwarových obmedzeniach konzolí, ale 8 áut sú pre mňa dedinské preteky a nie preteky majstrovstiev sveta. Pre niekoho to ani zápor nie je, mne to vadilo celú hru. Podstatnejším a globálnejším problémom je však určite deštrukčný model. Na jednej strane je chvályhodné, že si autori u niektorých značiek dokázali vôbec vydupať to, že sa ich autám budú dať kriviť plechy, ale ak to už urobili tak nech je to poriadne. Nie je predsa možné, aby v hre, ktorá samú seba pokladá za simulátor po čelnom náraze do bariéry z auta odletel nárazník a ide sa v pohode ďalej. Áno určitá zmena ovládania nastane, ale nie je to nič hrozné a v pohode sa s tým dá pretek vyhrať.O grafickom zobrazení poškodenia ani nehovorím, prehýbanie plechov, alebo diery v karosérii sú vyslovene škaredé a zdiaľky to vyzerá akoby auto bolo natreté nejakou sivou pastou. Ďalšou čiernou škvrnou na bielučkom obale simulátora sú nemenné jazdné podmienky. Čo to znamená? Nuž to, že nech jazdíte kdekoľvek a kedykoľvek stále je krásne a svieti slnko. So škrípajúcimi zubami, by som ešte pochopil, že sa jazdí stále za svetla, ale to, že ani jeden jediný krát nepadne na asfalt ani kvapôčka vody ma mrzí. Ak je hra braná ako simulátor tak nech simuluje aj poveternostné podmienky. Dotkol by som sa aj počtu tratí, hra sa chváli, že obsahuje 135 tratí, ale skutočnosť je taká, že ak hra obsahuje napríklad dlhú rovinku pre drag racing, tak za nové trate sú považované aj jej štvrť, pol a trištvrtekilometrový úsek, ktoré sa tiež jazdia ako osobitné preteky. Nie je to chyba v pravom slova zmysle, ale je to reklamné balamutenie, ktoré si Turn 10 mohol odpustiť. Keby ste chceli skutočný počet unikátnych tratí je ich 29.

Dosť, ale výčitiek Forza toho má totiž stále čo ponúknuť. Ak raz skončíte singleplayer, nebojte sa, že pre vás končí celá hra. Práve multiplayer, alebo lepšie povedané online komunita vám ukáže, že ste ani nie v polovici cesty na vrchol Forzy 3. Online možnosti sú totiž obrovské, jednak čo sa týka jazdenia, ale aj pre ľudí, ktorých samotné pretekanie sa až tak neláka. Neexistujú totiž len rebríčky najlepších a najúspešnejších pretekárov, sú tu aj rebríčky najlepších moderov a podobne. Na online aukciách si môžete kúpiť jedinečné autá, ktoré by ste inak v hre nemali šancu vidieť a úprimne vám poviem, že niektoré z nich sú skutočnými skvostami a ich autori sa s nimi vyhrali do absolútnej dokonalosti. Kúpiť či vymeniť sa tu dá prakticky všetko na čo v hre narazíte. Nejde vám nejaká trať a sami nie ste schopní zvoliť si správny setup vozidla? Stačí byť online a kúpiť si akýkoľvek setup ponúkaný skúsenejšími hráčmi. Aj týmto sa do komunity hráčov začleňujú noví jedinci. Skúsenejší jazdci a moderi vám hru môžu veľmi uľahčiť. Je len na vás či vstúpite do týchto oblastí, ktoré hra ponúka. Ja vám to však vrelo odporúčam.

Čo dodať záverom? Nuž ak by som mal Forzu k niečomu prirovnať, tak by to bolo ťažké, konkurencia je totiž niekde úplne inde. Slečny mi odpustia, ale skúsim prirovnať závodné hry k ženám. Séria NFS a predovšetkým teda jej posledný diel je určite sexbombou tohto žánru, je nádherná navonok, ale prázdna vnútri, Dirt 2 je ako typická americká žena, pojašená, mierne povrchná, ale milá a usmievavá, do pohody i nepohody, Burnouty sú nastylované krásavice, ktoré zaujmú všetkých trendovo a imidžovo zameraných jedincov. Séria Race je starnúcou krásavicou, ktorá už nemá čo ponúknuť a pomaly uvädá. A Forza? Forza páni, to je dáma. Dáma motoršportu, žiarivá, krásna a už napohľad mámivá, ktorá nie je bez chýb, no chyby sú make-upom zakryté tak, že je veľmi ťažké si ich všimnúť. Všetky spomínané série sú krásne a každá si nájde svojich obdivovateľov, ale ak by raz stáli postavené vedľa seba, všetkým by bolo jasné, že kráľovná je len jedna. Volá sa Forza Motorsport 3!