Need for Speed: SHIFT

Pre správne pochopenie NfS fenoménu rozhodne nezaškodí, keď zabŕdneme trocha do histórie. Neprerušovaný cyklus každoročnej obete na oltár rýchlosti prináša Electronic Arts počnúc rokom 2002 a titulom Need for Speed: Hot Pursuit 2. Na tom by nebolo nič zlé, samozrejme s výnimkou klesajúcich preferencií v oblasti kvality spracovania a nápadov. Avšak keď minulý rok vydavateľ vyhlásil, že žiadne ďalšie NfS-ko sa konať nebude, pochopiteľne zahučala vrava ktovie akých názorov, ktoré boli pokrčené sťa expirovaný kancelársky papier a hodené do koša. Inkognito sa však podali ruky s novým štúdiom a začalo sa na príprave ďalšieho pokračovania NfS. To všetko pred smútkom zakalenými očami fanúšikov.

Po niekoľkomesačnej odmlke sa dostali na povrch prvé obrázky s kajúcnym tvrdením, že „teraz sme sa už naozaj poučili“ čo by sa do jazyka obyčajného ľudu dalo preložiť ako „zmenili sme koncept hry, uvidíme či to zaberie.“ Veď ako inak než omylom vychádzajú tie najgeniálnejšie nápady? Reálne však kolotoč NfS vychádza z podobného princípu ako letokruhy. Pri priereze naprieč jeho životom si môžeme všimnúť silnejšie a slabšie roky a nápady, pričom niektoré sa takmer synchronicky opakujú. Ak zoberieme do úvahy: NfS: Carbon (nelegálne preteky), NfS: ProStreet (legálne preteky), NfS: Undercover (nelegálne preteky). Je viac ako jasné, že NfS: SHIFT mal osud stať sa legálnymi pretekmi. Nebolo tomu inak...

Bariéry vytuningovaných áut v kooperácii s dočasne načierno uzatvorenými cestami a svitom pouličných lámp boli vystriedané pätnástkou najhorúcejších svetoznámych okruhov. Tentokrát však žiadne dialógy nečakajte. Odstup od posledného dielu je citeľný, keďže sa príbeh vytratil celkom, a tak ide čisto iba o okruhové závodenie počas dňa pri takmer ideálnych meteorologických podmienkach. Vstupom do NfS: SHIFT sa dostávate doprostred kotla reálnych áut a skúsených vodičov avšak bez konkrétnej podpory závodnej komunity. Žiadne mená jazdcov a ich komentáre tu preto nemajú miesto. Imaginárnu atmosféru si buduje každý osobitne. Bojujete jednoducho ako sám vojak v poli. Napriek tomu nemusíte hrať druhé husle. Počet príležitostí obtrieť sa o cieľovú pásku ako prvý v zástupe sa totiž kvadraticky znásobuje každou zákrutou.



Keďže sa epicentrum záujmu sústreďuje na osobnosť pretekára, rozhodli sa vývojári implementovať do hry určitú formu hernej DNA jazdca. Pre tentokrát však nezbierame zónové body a ani sa nám nevylepšuje auto v závislosti od dosiahnutých výsledkov. Kvôli zjednodušeniu sa o slovo prihlásili obyčajné hviezdičky, ktoré dostávate za umiestnenie plus špeciálna požiadavka v danom preteku. Zbieraním „nočných sĺnk“ sa prebojovávate z jednej automobilovej triedy do druhej, respektíve zo štvrtej do prvej. Okrem hviezd sú odmenou aj body určujúce aký typ závodníka-pretekára ste v skutočnosti. Sčítaním bodov Precíznosti a Agresie získavame nielen krvný obraz duševného rozpoloženia hráča, ale aj výšku dosiahnutého levelu. Ten prezentuje akoby dupľujúc tiež ikona bohatá na čačky podľa aktuálne dosiahnutej úrovne. V podstate, kariérny mód je dosť podrobne spracovaný a vcelku som si ho užíval. Vhodne zvolené závodné autá podstatne oživujú garážové priestory čomu kontruje nízky počet tratí.

Ak zhodnotíme grafiku s predchádzajúcim dielom, je to ako porovnanie Wii a Xbox 360 verzie. SHIFT jednoducho konečne dostala poriadnu dávku kvalitných polygónov, a to až tak, že som pochyboval o niekoľkých miliónoch synapsiách v očných jamkách. Síce beží „iba“ na 30fps a na Forzu 3 sa nechytá, avšak súčasní hráči závodov ňou v tomto smere nemajú dôvod opovrhovať. Chybička napriek početným snahám mnohokrát súvisela s prekrývaním objektov. Napríklad naša show girl sa veľmi rada postavila doprostred auta, ktoré bez najmenších problémov vyštartovalo. Iné problémy boli zase logického charakteru. Keďže menu je tmavé bol použitý svetlý font, ktorý je však pri svetlom podklade gameplayu veľmi náročný na rozpoznanie, čo privádzalo občas k šialenstvu.

Grafické podklady sú tým čo sa blyští, zlato to však nie je. Podstatným faktorom, ktorý vplýva na výsledný úsudok je podľa koláča grafu aj fyzika. Tá je najväčším tŕňom v oku kritikov, pretože hoci EA nasadila stratégiu simulátora, nepodarilo sa jej tento post obhájiť. Nemôžem si pomôcť, ale arkádová príchuť s plátkom nereálnosti tu nefunguje ako gamediziakum. V skratke, NfS sa začalo motať okolo štýlu hier, do ktorého nemá čo povedať. Snaží sa ukradnúť žezlo Forze, napriek tomu zápasí so sebou navzájom. Ak vás však viažu k tejto hre silné city, po niekoľkých hodinách dokážete napriek podivnému spôsobu boja za udržanie na vozovke úspešne riadiť vozidlo. Ak ale hovoríme o móde drift – považujem za nemožné držať auto v šmyku. Našťastie zvládnutie celej kariéry nie je závislé na tomto samorodákovi.

Model poškodenia ma dosť pobavil/sklamal. Simulácia na prvý pohľad povoľuje iba arkádové poškodenie, pričom bez rýchlosti Pagani Zonda sa vám veľa áut nepodarí rozobrať na kostru. Rýchlosť je tiež úzko spojená s malou triedou približovaniel, bez ktorých sa vlečieme sťa na ťažných zvieratách. Dominanta NfS akou je kustomizácia závodných plechov sa ani v tomto diely nedočkala satisfakcie. Preto okrem zmeny farby, puklíc a pridania sketchov na kapotu si priveľa neužijete. Maximálne ešte pridáte nejaký balížek vylepšenia. Rovnako možnosti na zlepšenie postihli aj online formu, ktorá sa vás všemožne snaží vyhodiť, vykopnúť, respektíve dostať vás preč. Početné lagy už i so singleplayerovým občasným trhaním nie sú ničím výnimočným. Hudobný podmaz zmenil formu z rockovej až metalovej na slabý odvar mäkkých singlov znejúcich z ampliónov dedinských rozhlasov a radia Okey. Je počúvanie známych interpretov s ich ohranými skladbami dôležitou časťou plánu na úspech?

Ak je niečo čo ide Electronic Arts dobre – potom sú to arkádové závody s mračnami policajtov schopných prevetrať vás cez pol mapy. Nie, že by ma najnovšie pokračovanie NfS nudilo. Pokorne som sa podvolil jeho pôsobeniu, ale napriek tomu prvotnému nadšeniu spôsobenému vysokými číslami „nezaujatých“ magazínov som necítil všetko kóšer. Zmenila sa podstata hry pripomínajúca skôr PGR ako Forzu, a už vôbec nie originálnu predlohu. SHIFT sa stal možno novým klonom budúcnosti série, no chyby zostali staré a vyzerá to tak, že niektoré majú svoje miesto vopred pripravené v ďalšom pokračovaní.

Na jednej strane sa čudujem prečo podtitul nezískal na rovinu rovnaký názov bez písmena „f“ za školácke chyby, na strane druhej ho treba pochváliť za to, že sa v tejto pochmúrnej situácií vôbec odhodlal pre nejakú zmenu. Ak milujete akrády a chcete svoju kópiu hry pridať k 100 miliónom kusov tejto série, nastal práve vhodný čas...