Red Faction: Guerilla

Ak dovolíte, začnem túto recenziu svojimi skúsenosťami s inštaláciou a hraním hry. Totižto, aby ste chápali, už od okamihu ako vyšla oficiálne RTM verzia Windows 7, používam iba tú. Red Faction, alebo teda jej upravená verzia od CD Projektu pravdepodobne s niečim takýmto neráta. Je dosť možné, že veľa užívateľov, ktorí si túto hru zakúpia po 22. októbri ku svojmu novučičkému PC, budú mať podobné problémy ako ja. Inštalátor bol plný otáznikov, ale odhadol som správne tlačítko next a šiel som ďalej. EULA písaná azbukou a v ruštine ma prekvapila rovnako, ale zvyknutý na to, že CD Projekt dokáže pokaziť aj ten najjednoduchší inštalátor som si povedal ok, ono sa to nainštaluje a potom si to nastavíš.

Aká chyba. Dôležitá informácia číslo jedna: Hra nemá možnosť nastavenia jazyka. Jednoducho si vyberie sama ako na nás bude písmenkovať a zvučať. Dôležitá informácia dva: CD Projekt opäť raz odstránil angličtinu z distribúcie. Dôležitá informácia tri: Hra automaticky v okamihu keď nedokáže zdetekovať podporovaný jazyk, pobeží v angličtine... Aj vy vidíte problém? Super, prečo ho nevidel ten šikovný programátor, ktorý upravoval inštalačný program?

Ak by vás zaujímalo, aký bol výsledok mojej inštalácie, tak cca 2 dni som Red Faction hral po rusky. Našťastie patrím medzi tých starších, ktorých tento jazyk postihol ešte na základnej škole a keďže jazyky z nejakého dôvodu nezabúdam, viac-menej sa dalo hrať. Už som bol pomerne zúfalý. Stránka CD Projektu obsahovala až jednu skvelú radu – keď vám hra nejde v češtine, nastavte si local settings na česko (čo mi pripomína, že by som si mal nastaviť settings naspäť na slovensko). Vyzerá to, že hra si nerozumie s lokalizačnými nastaveniami Windows 7, takže ma stále detekovala ako neznámeho a rozhodla sa so mnou naďalej komunikovať v ruštine. Žiadny konfiguračný súbor, žiadne súbory so zaužívanou koncovkou .cfg, jednoducho nič. Na veľa, veľmi veľa zúfania, keď som sa už hrabal v adresároch kde by určite niečo také byť nemohlo som našiel súbor langs.dat obsahoval len 3 riadky, RU, CZ a PL. Zúfalou výmenou CZ za RU som dosiahol, že hra začala na mňa písmenkovať po česky a hovoriť po anglicky. Preto sa aj recenzovanie samotné natiahlo, keďže som začal hrať odznova, aby som si bol istý, že som niečo neprehliadol... Tak teda poďme sa pozrieť na samotnú hru.



Prenesme sa teda na povrch oslobodeného Marsu, ktorý sme pomohli oslobodiť spod útlaku v prvom Red Faction. Privolané posily zo zeme naozaj úspešne zatlačili uzurpátorov, no časom sa im zapáčilo ako sa ľahko dá na Marse prísť k peniazom a jednoducho nastúpili na jeho miesto. Utláčateľom sú teda tentokrát profesionálni vojaci, utláčanými sú stále robotníci a baníci na Marse (roľníkov tu zatiaľ veľa nie je) a odboj zabezpečuje kto iný ako červenokabátnici na čele s jediným súdruhom, ehm, teda vlastne Červená Strana, teda Red Faction, so symbolom kladiva v ruke (vravel som, niet tam roľníkov, tak kde by vzali kosák????). Terraformácia síce postúpila, vonku sa dá už žiť bez skafandra, ale tak ďaleko ešte naozaj nie sme.

Ako som už spomínal, v tomto pokračovaní Red Faction nejde rozbiť úplne všetko. Dá sa však rozbiť čokoľvek, čo na povrchu červenej planéty postavil človek. A pod čokoľvek myslím naozaj čokoľvek. Zároveň je voľnosť hry obrovská a prekvapujúca. Môžeme ísť tvrdo po „dejovej“ línii, spĺňať sériu navzájom pomerne podobných úloh. Súčasne s tým je treba oslabovať pozíciu pozemských vojsk ničením ich budov, alebo zabíjaním ich vojakov. V podstate plníme úlohu partizána, alebo teroristu. Otázka je z ktorej strany sa na to pozeráte. Postupným oslabovaním morálky, alebo akokoľvek to nazveme sa nám odomykajú kľúčové partizánske úlohy, ktoré keď splníme, sektor sa dostane spod nadvlády tyrana a robotnícka trieda dokáže vládnuť spravodlivo a červeno. Sektorov je celkom 6 no a keď oslobodíme všetky, bude naša červená planéta ešte o trochu červenšia a nie len kvôli krvi pozemských vojakov.

Samotné plnenie úloh je pomerne jednotvárne. Ono, taký partizán aj tak nemá príliš na výber čo robiť. Buď zničiť niekde nejaký objekt či konvoj, alebo niekoho zabiť. Teda pardón, ono sa ešte treba aj brániť. To by tak bolo všetko. K plneniu úloh nám slúžia rozličné zbrane. Za najsilnejšiu považujem kladivo. Nie len že ním rozbijeme úplne, ale úplne všetko (zložil som s ním dolu obrovskú budovu), ale aj nepriateľov zabíja na jednu ranu. Okrem neho máme rozbušky, ktoré jednoducho explodujú po aktivácii detonátoru, máme oblúkovú elektrickú zbraň, ktorá zabíja viacero nepriateľov v dosahu naraz, máme pušky, pištole, raketomet, jednoducho demolovať je čím. Medzi tie menej typické zbrane by som zarátal autá. Vozidlá získame buď nastúpením do zaparkovaného auta, zastavením okoloidúceho vozidla, ktorého majiteľ nám ho s radosťou požičia (nie, nerobím si srandu, ešte ma aj povzbudzovali), prípadne vyzabíjaním posádky vojenského vozidla a jeho uzurpovaním. Zaujímavým je aj mech ktorého môžeme získať v neskoršej fáze hry.

Čo je však úplne skvelé, hra je absolútne free. Je len na nás čo sa rozhodneme robiť. Môžeme len tak chodiť dokola a rozbíjať všetko kladivom, prípadne sa zamerať len na objekty ktoré patria pozemskej armáde, či vyhľadávať úlohy červenej strany. Ja osobne som napríklad budovy EDF demoloval zásadne ich vlastnými obrnenými transportérmi. Poskytovali mi dostatočnú obranu pred ich guľkami a budova sa dala celkom ľahko zrovnať so zemou... A to nehovorím o možnosti nahádzať na transportér vlastné výbušniny, pekne sa rozbehnúť oproti budove, vyskočiť von za jazdy a keď zásielka dorazí do cieľa stlačiť tlačidlo aktivujúce detonátory. Usama by zatlačil slzičku dojatia, čo všetko sa programátori naučili.

Graficky hra vyzerá celkom pekne. Jednotlivé sektory sa od seba pomerne líšia a napríklad časti, kde žijú najmä baníci, sú pustinami, po ktorých sa preháňa len červený vietor a červený prach, kdežto oáza je krajina zelene, kde žijú hnusní kapitalisti. Veľmi pekne sú spracované aj výbuchy v hre, ktorých si užijeme obrovské množstvo. Tu by som sa rád pozastavil pri engine hry, ktorý je schopný sa na pár sekúnd, prípadne pár desiatok sekúnd odstaviť a zdanlivo zamrznúť. Robil mi to však iba pri hraní na full screen. Pri hraní v okne som si dokonca mohol dovoliť capturovať aj nejaké tie videjká.



Zvuk v hre je štandardný. Ničím ma neohúril, ani nenaštval. Akurát ma prekvapilo, že hra v ruštine je kompletne predabovaná, kdežto v češtine len prepísmenkovaná a teda občas naozaj veľmi amatérsky, či až na úrovni strojového prekladu, či google prekladu. V angličtine napríklad zbierame scrap material, ale v češtine zbierame škváru. Viem si celkom živo predstaviť, čo všetko sa dá vyrobiť z takého „scrap“ kovu, takže chápem, že slúži ako platidlo. Škvára má asi hodnotu akurát tak pre niekoho čo robí škvárové ihrisko, prípadne má pred domom veľmi hladkú ľadovú plochu ale rád by si šiel konečne kúpiť nejaké tie potraviny. Na takéto nezmyselné preklady počas hry žiaľ narazíme častejšie a kazia inak celkom dobrý herný zážitok.

Celkové zhrnutie je ťažké. Nebyť chýb, ktorých väčšina, až na samotný engine padá priamo na roztopené maslo na hlavách programátorov, či prekladateľov CD Projektu (hm... sypať si popol na hlavu, že by tam niekto niečo naznačoval s tou škvárou), bola by to jednoznačne skvelá hra. Takto je to trošku horšie, napriek tomu si však myslím, že stojí za to si ju pozrieť, keby aj nie hneď tak keď zlacnie, treba ju kúpiť na 100%.

Hodnotenie: 7,5

Výrobca: Volition
Distribútor: THQ / CD Projekt
Testovaná platforma: PC
Multiplayer: Nie



Hru si môžete zakúpiť tu: PC, PS3, Xbox 360