Uncharted 2: Among Thieves

Jednu vec treba Naughty Dogom uznať. Vedia, ako vytvoriť jedinečného hrdinu. Či už to bol Crash alebo Jak s Daxterom, vždy šlo o veľmi dobre známe postavičky, minimálne v rámci PlayStation komunity. Nathan Drake v tomto trende úspešne pokračuje, hoci, nebál by som sa zájsť ďalej a nazvať ho skutočným virtuálnym hercom, ktorý bude (pokiaľ teda ešte nie je) známy aj širokej verejnosti. Niečo na spôsob Lary Croft, s malým detailom, že dôvod jeho úspechu a známosti sa mu nehompáľa na hrudi, ale vychádza z jeho prirodzenosti (akokoľvek to divne znie) a schopnosti výborne zahrať virtuálne divadlo. Ako už totiž naznačilo prvé dobrodružstvo - Indiana Jones má svojho nástupcu. Už len treba počkať až niekto Nathanove dobrodružstvá sfilmuje a dúfať, že to nebude extra blamáž. Treba však uznať, že na celkovom úspechu titulu Uncharted má nemalý podiel aj, skoro až prehnaná, reklama a hype. Prakticky by sa dalo povedať, že osud druhého dielu bol spečatený hneď po predstavení hry na tohtoročnej E3 a jediným problémom fanúšikov ostalo riešenie problémov, ako si ukrátiť čakanie, respektíve tipovanie koľko absolútnych hodnotení Among Thieves dostane.

Prebudenie sa vo vlaku na neznámom mieste dokáže vždy „potešiť“. V prípade Drakea je situácia o to zaujímavejšia, že krváca, vlak sa nachádza v značne rozbitom stave a neisto visí nad priekopou. Úvod do hry ako stvorený. Úspešne však pred užívateľa predkladá základné vlastnosti titulu, vinúce sa ním celou dobou hrania – jednoduché ovládanie, vynikajúcu grafiku a filmové spracovanie, ktoré v určitých momentoch spadá do kategórie prehnane dramatické. Alebo je Drake dieťa šťasteny? Ako príklad poslúži už spomínaná úvodná scéna s vlakom. Divák odchovaný tvorbou Hollywoodu správne tipuje, že vagón s Drakeom sa zrúti, ten sa však zachytáva v poslednej chvíli zábradlia a začína svoju púť za záchranou. Postrelený, čo ho očividne moc neobmedzuje, nakoľko skáče ako trénovaný atlét. Trochu ďalších skriptov do toho - kamene padajú, časti vagónu sa odlamujú, ale Nathan si pravdepodobne zaplatil program na podporu šťastia, alebo podplatil smrtku, nakoľko jednoducho nemôže zomrieť – jedine hráčovou nešikovnosťou, ale to je iná kapitola. Filmový priemysel má na podobné situácie frázu pripravenú, a práve to chceli autori dosiahnuť - priniesť filmové zážitky v tom dobrom aj „zlom“, aby mali hráči chuť povedať: „nečuduj sa, veď je to len film... erm hra, whatever“. Našťastie, podobne rušivých (subjektívny dojem) momentov postupom hrania ubúda, prípadne nie je ich frekvencia natoľko „hustá“, o to je väčšie ponorenie sa do atmosféry a filmový zážitok.



Koho by zaujímalo, ako sa Drake ocitol na začiatku hry vo vlaku – Uncharted 2 využíva metódu retrospektívneho rozprávania. Z hľadiska samotného hrania to znamená rozdelenie príbehu na dve rovnocenné polky. Prvá pred diváka, teda hráča, predkladá udalosti predchádzajúce začiatočnej scéne a druhá postupne smeruje k veľkému finále. Spomínaný systém funguje bezchybne a hlavne prvá polhodina predstavuje vďaka množstvu prítomných/minulých/budúcich informácii (záleží podľa uhlu pohľadu) menší zmätok, ktorý sa každou dokončenou kapitolou ujasňuje. Príbeh sa točí okolo Marca Pola a jeho stratenej posádky, pričom prím hrá tajomný Cintamani Stone resp. mystická moc, ukrývajúca sa v ňom. Samotná zápletka sa rozbieha veľmi skromne, predstavením dvoch nových postáv. Harry Flynn s jeho nezameniteľným anglickým akcentom, ktorý sa nedá nezbožňovať a drsná Chloe plánujú „návštevu“ múzea s cieľom získať poznatky už o spomínanom kameni. A Drake im samozrejme príde vhod. Nebudem tu detailne rozoberať ich vplyv na príbeh, nakoľko by to bolo zbytočné spoilovanie. A to si Uncharted 2 rozhodne nezaslúži. Z postáv známych z prvého dielu sa v dvojke objavia Victor Sullivan a milostný trojuholník dokončí Elena Fisher.

Spomenuté múzeum slúži ako výborný tutoriál, predstavujúci herné mechanizmy. Tie sa od dôb prvého dielu moc nezmenili, pribudli stealth prvky, ich vplyv na samotnú hrateľnosť však nie je príliš výrazný. Ide skôr o krátkodobé spestrenie, než o plnohodnotnú súčasť. Keby som mal rozdeliť jednotlivé Drakeove činnosti, pravdepodobne by výsledné percentá vyzerali nasledujúco – akcia 55%, skákanie a behanie 40% a stealth 5%. Treba, ale dodať, že stealth nie je zakomponovaný do hry „na silu“ (s výnimkou prvého predstavenia) – hráč sa niekedy dostane do situácie, kedy ho môže využiť, ale aj nemusí, pričom hlavne v záverečných fázach dokáže čiastočne uľahčiť predkladané situácie (k tým sa ešte dostanem).

Akciu som zvýraznil ako najčastejšiu činnosť v Uncharted 2, čo môže byť trochu skreslené aj faktom, že akčné úseky sa budú najviac opakovať, keďže v prípade skákacej časti je šanca umrieť oveľa nižšia. Strieľanie je opäť postavené na tzv. systéme krytia, známom zo série Syphon Filter alebo Gears of Wars, z hľadiska herného zážitku by som to skôr radil k druhému menovanému. Základným „problémom“ (= zámerom autorov) je nedostatok munície a zo zákonov logiky vyplývajúca možnosť mať pri sebe maximálne jednu pištoľ a jednu hlavú zbraň, čo v niektorých momentoch ústí k experimentovaniu a meneniu stratégie útoku – cez pol kilometra sa s brokovnicou skutočne dávajú „headshoty“ veľmi ťažko. Sem tam je možné nechať rozprávať aj päste, čo sa hodí v prípade telesného kontaktu s nepriateľom. Bojový systém je jednoduchý, postavený na jednom akčnom gombíku a druhom defenzívnom, pričom spomalenie času slúži ako výzva na jeho použitie. Treba uznať, že nepriateľská AI je na vysokej úrovní, sem tam sa stane, že reagujú pomalšie, vo všeobecnosti však kiksy nerobia – a ani za to občasné púšťanie odisteného granátu popod vlastné nohy nemôžu, Drake, teda hráč je jednoducho rýchlejší (niekedy). Ďalším pozitívom je časté spestrenie samotnej akcie – či už je to tank alebo helikoptéra, vždy sa nájde niečo, čo v hráčovi vyvolá dva pocity: „wow to je cool“ a hneď na to „ale nepreháňajú to už náhodou?“. Až si človek musí hovoriť, že v prípadnom filmovom spracovaní Uncharted jednoducho MUSÍ hrať v hlavnej úlohe Jason Statham. Síce sa na Drakea moc nepodobá (dlhšie vlasy, prípadne parochňa, by asi tomu tiež moc nepomohli), ale na podobne „úchylné“ scény je jednoducho macher. Akčná zložka si drží väčšinu času dobrý pomer medzi počtom nepriateľov a výzvou smerom k hráčovi, ku koncu to však začína škrípať. Zástupy vojakov sa zbytočne zvyšujú, pravdepodobne v snahe zdôrazniť blížiace sa finále, druhá strana mince je negatívny vplyv na, dovtedy bezproblémové, odsýpanie príbehu a pocit konzistentnej hrateľnosti.



Skákacia zložka predstavuje vyšší štandard dnešnej doby. Reálne, pri skákaní sa toho veľa nového vymyslieť nedá, úspech stojí a padá s dizajnom levelov. Úrovne sú vo všeobecnosti navrhnuté výborne, rôznorodosť im nechýba a tým pádom aj samotné hranie pôsobí neotrelo – slová Uncharted a stereotyp k sebe jednoducho nejdú. Skákanie je mnohokrát vo svojej podstate jednoduché a stačí iba nájsť správnu cestu (prípadne hra ponúkne radu v prípade bezradného blúdenia), ale to nijak neznižuje pôžitok a zábavnosť tejto zložky, či už hrdina lezie po značkách a rozpadnutých budovách alebo po starobylých ruinách. Drake je mnohokrát sprevádzaný nejakou z NPC, čo so sebou prináša dva klady. Aktívne zapojenie postáv z hľadiska ich využitia v dizajne levelov – tam treba pomôcť otvoriť dvere, hentam pomôcť vyskočiť a dostať sa k rebríku atd., nehovoriac o výpomoci počas akčných častí. Druhým kladom je zvýraznenie Nathana, ako ľudského hrdinu, prostredníctvom rôznych komentárov. A práve zakomponovanie ďalšej postavy umožňuje posunúť hranicu z fázy monológu do často krát vtipného dialógu. Čo si budeme hovoriť, Drake je chlap a podľa toho sa aj správa – prítomnosť slečien jednoducho vyžaduje svojské lichôtky a narážky. Zároveň to aj pomáha prehĺbiť spomínaný filmový zážitok, ktorý sa neobmedzuje iba na časté cutscény, ale snaží sa byť prítomný počas celej doby hrania. A treba uznať, že už dlho som sa tak dobre nebavil, alebo minimálne neuškrnul, pri počúvaní dialógov, ako v prípade Uncharted 2.

Filmová atmosféra ide ruka v ruke s technickým spracovaním. Skvelý dabing som už spomenul, teraz je čas sa pozrieť bližšie na grafiku. Tá je jedným slovom úžasná a posúva pojem „next-gen“ o pár stupienkov vyššie. Či už je to mimika tváre alebo samotné animácie, všetko si zachováva vysoký stupeň realizmu. Prechádzka snehom zanecháva stopy a zároveň sa sneh lepí na oblečenie, stopy po zraneniach, namočené oblečenie, to všetko už je dnes bežnosť, ale zatiaľ v žiadnej hre nebolo spracovanie na podobnej úrovni. Priložené screenshoty slúžia ako malinké predstavenie, Uncharted 2 jednoducho treba vidieť v akcii. Spomínal som už niekoľko „wow scén“, ale išlo viac menej iba o tie, z môjho pohľadu, prehnané. V Among Thieves sa nachádza aj kopa výborne spracovaných scén, ktoré vyznievajú prirodzene a zachovávajú si wow efekt. Nechcem zbytočne vymenovávať, niektoré prekvapenia je lepšie odkryť samostatne. Súčasťou balenia je aj multiplayer, ponúkajúci rôzne módy, či už kooperatívneho alebo súťaživého razenia. Bohužiaľ v dobe recenzovania ho nebolo možné vyskúšať, je možné, že sa k nemu vrátime neskôr v menšom článku.



Ohodnotiť Uncharted 2 je trochu krkolomná úloha. Na jednej strane stojí výborné spracovanie, či už z hľadiska technického alebo samotnej hrateľnosti. Na druhej strane chýba rozhodujúci dôvod, prečo dať absolútne hodnotenie, resp. zopár slabších úsekov (v porovnaní so zvyškom hry, v konfrontácii s ostatnými titulmi by stále šlo o výborné, 8čkové, časti). V prospech titulu jasnou rečou hovorí jedinečný hrdina, filmová atmosféra (skoro by som zabudol spomenúť, že v niektorých prípadoch je problém spozorovať prechod z cutscény do samotného hrania, ďalšie malé plus) a skutočne intenzívny herný zážitok. Tých 10 hodín ubehlo ako voda a niektoré scény, aj napriek ich prehnanosti, ešte nejaký čas pobudnú v spomienkach.

Uncharted 2: Among Thieves je jednoznačný hit, ktorému snáď prospeje zlacnenie PS3 resp. uvedenie Slim modelu na trh. V kombinácii s konzolou ide o krásne kombo pod stromček.

Hodnotenie: 9

Výrobca: Naughty Dog
Distribútor: SCEE
Testovaná platforma: PS3
Multiplayer: Áno



Hru si môžete zakúpiť tu: PS3