The Conduit

{%relfile 8689 r 40%}„Dobrý deň, volám sa Filip. Prosím vás, môžete mi povedať, že čo sa tu vlastne deje“?, zvolal som na najbližšiu osobu, ktorá podľa všetkého je hlavnou postavou. „Fuj, ty kokso, ale som sa ťa zľakol“ zvolala dotyčná osoba na pol miestnosti. „Čo tu robíš synak? Toto je bojové pole. Behajú tu mimozemšťania, z ktorých vyliezajú obludné chápadlá, s ktorými ťa znás... „ZADRŽ!“- zvolali sme svorne ja a aj nálepka 16+: „Túto recenziu budú, možno, čítať aj mladší užívatelia. Takže to scenzurujeme na hm... nezbedníkov“.

Z neznámych dôvodov, zrazu držím v rukách vizitku, mám na sebe divný svetielkujúci oblek a rukavice vyzerajú ako vystrihnuté z reklamy na power glove. Pán Michael Ford ako som vyčítal z vizitky, je akýsi tajný agent a ako v každej správnej hre, chybička sa pritrafila a on je jediný človek, ktorý dokáže zabrániť katastrofe.

„Počuj synak. Ja už nemôžem. Mám doma 2 deti, ženu, hypotéku a počul som, že aj daňoví úradníci sa pridali k nepriateľom. Je to na tebe“. A zdrhol.
Tak a zase to ostalo v rukách hráča, zachrániť svet. Ale predtým, troška sa pohráme s nastaveniami. Nepreháňam, ak modularitu The Conduit prirovnám k samoobsluhe. Nastaviť sa dá prakticky čokoľvek. Od zvuku, až po kompletné poprehadzovanie ovládacích prvkov, rýchlosti akou sa hráč pohybuje vrátane Dead zone, čo je vlastne akási neviditeľná kocka, na základe ktorej sa hráč „otáča“. Presne tak, ako to vyhovuje tomu, čo sedí pred obrazovkou. V tomto prípade mne...



V The Conduit sa hráč ujme roly špeciálneho agenta Michaela Forda, po slovensky Miša Brodiča (pozn. ford nemusí byť znamenať značku auta :), a vydá sa na dobrodružnú cestu optimisticky vyzerajúcimi ruinami skvostného veľkomesta, s cieľom zabrániť nezbedným mimozemšťanom (v skratke nezbedníci) zničiť hlavné mesto Ameriky a následne aj zvyšok sveta. Začalo sa to neznámym vírusom, ktorý dostal zaujímavé meno „Chrobák“, ale nikto nechcel priznať, že bol v skutočnosti vynájdený na Slovensku, tak ho neskôr premenovali na „The bug“ a záležitosť ututlali. No povedzme si čosi viac k samotnému deju. Podľa rôznych textov, konkrétne druhej najčítanejšej knihy na svete hneď po knihe receptov, manuálu, neznámy terorista Prométeus ukradol tajomné zariadenie ASE (all seeing eye). Tak teda je na Mišovi aby ho získal naspäť.

Hra ponúka niekoľko obtiažností, ktoré som, hrdo prehlasujem, vyskúšal na vlastnej koži. Zodpovedne môžem povedať, že ich označenie je nesprávne, takže ponúkam opravenú verziu. Možnosti sú nasledovné: low, guarded, elevated, high a severe. V preklade: celkom fajn, ešte sa dá, ako tak to zvládneš, exhibícia animácie umierania, prestaň s drogami.

Pre milovníkov kvalitného grafického spracovania, bude The Conduit ako vyšitý z bavlnky. Hra je kvalitne graficky spracovaná. Bohužiaľ sa to odráža na množstve zbraní, ktoré hráč má k dispozícií a aj k rôznorodosti nepriateľov. Ale to nebránilo tvorcom spraviť hru, ktorá na vyšších obtiažnostiach dá zabrať aj tomu najtvrdšiemu Wiičkarovi :). Hra samozrejme má rôzne chybičky krásy, ktoré niekedy dokážu zamraziť úsmev, ale ak sa hráč nesústredí na detaily, tak to nie je nič čo by sa nedalo prepáčiť.

Ale samozrejme, poďme na to najdôležitejšie. Ovládanie. To dobré, z hier ako Metroid a Call of Duty sa úspešne nalepilo aj na tento projekt. Mierenie je niekedy nemotorné, ale koniec koncov veľmi dobré. Hra si naozaj zaslúži titul najlepšia FPS hra na Wii. Hádzanie výbušnín má na starosti nunchuk a útoky na blízko zase Wiimote. Je to úplne iný pocit, keď otravný mimozemšťan dostane nakladačku, ktorá plynie priamo od srdca hráča, ako neosobné stlačenia tlačítka. Je to jedna z mála hier, v ktorej som bol nútený používať prakticky všetko čo sa mi priplietlo do cesty. Ďalším dôležitým elementom je aj samotné ASE. V podstate je to kompaktný superpočítač, ktorý ma v rukáve viacero trikov vrátane prekladania mimozemskej reči. Hra ponúka aj množstvo hádaniek, ktoré dajú zabrať. Jednou z nich sú napríklad nápisy na stenách zanechané nepriateľmi. Za „naskenovanie“ týchto čmáraníc pomocou ASE sa hráč dozvie zaujímavé veci, takže v podstate som strávil väčšinu hry nalepený na stenách, hľadajúc mimozemské grafity.... Ach jaj ďalší skrytý fetish do zbierky :).

Čo by to bolo za hru bez možnosti hry viacerých hráčov. Jedna z vecí, prečo ma multiplayer zaujal, je aj kompatibilita s Wii speak. Wii dosť trpelo absenciou možnosti komunikácie s ostatnými hráčmi cez internet. I keď asi najviac trpeli tí, čo si chceli povedať svoje po kvalitne prehranom zápase.
Multiplayer je celkom vydarený. Od klasickej márovačky až po boje medzi tímami alebo tretia možnosť- vyhrá ten tím, ktorý splní danú úlohu. Mne je osobne bližšia spolupráca, lebo s ovládaním nie je problém permanentne mieriť do istých častí tela, čo robí free for all celkom slušnými jatkami.



Z toho všetkého vyplýva, že som si výlet do sveta The Conduit celkom užil. Ako správny šialenec som si zvolil najťažšiu obťažnosť, ktorá sa mi vysmiala do tváre s 16 pokusmi zvládnuť úvodný level. To že mám na sebe hypermoderný oblek neznamená, že za najbližším rohom nečaká 10 výrazne pohoršených protivníkov, ktorým zjavne vadí, že som im prekazil čajovú seansu. Konečne po dlhom čase tu máme hru, ktorá nie je stereotypná a kvalitne otestuje reflexy či už začiatočníkov alebo veteránov, a na vyšších obtiažnostiach aj pevné nervy rodičov. Graficky dokáže konkurovať titulom na výkonnejších konzolách, s ovládaním sa dá poriadne vyhrať, prostredie je rozmanité, hádaniek tam je dosť a nájsť niektoré dá poriadne zabrať, či už to hrám sám alebo mi pomáha celá rodina vrátane psa. Jediné čo hre môžeme vyčítať je 5 typov nepriateľov, 6 typov zbraní, ktoré sú v dispozícií a fakt, že hra je pomerne krátka.

Avšak ženy po dedine vravia, že druhý diel je už na ceste. Síce nikto nevie na ktorej ceste, či niekde zablúdil, ale aspoň môžeme s napätím očakávať ďalšie prekvapenia, ktoré nám spoločnosť High Voltage Software prichystá v ďalšom diely.

Hodnotenie: 8

Výrobca: High Voltage Software
Distribútor: Sega
Testovaná platforma: Wii
Multiplayer: Áno


Hru si môžete zakúpiť tu: The Conduit