Harry Potter and the Half Blood Prince

Na nástupišti 1/0, čo je vlastne chytro zamaskovaný vchod do atómového krytu sme nasadli do pochybného vlaku, ktorý ma mal odviesť na určené miesto. Tesne potom ako sme dorazili mi akýsi bradatý obor zbalil nožík a poslal nás do miestnosti určenej na prezentáciu. Pripadal som si ako v obrovskom 3d kine, no nepozerali sme sa na film, ale na samotnú hru. Prvý dojem, je ťažko opísateľný. Ale keď nám sánky zapadli na správne miesta, všimol som si, že grafické spracovanie je slabé. Teda podstatne slabšie ako na záberoch, ktoré priniesol šéf z prezentácie PS3 verzie s ľahkým úsmevom, ktorý mu odvtedy ostal.

Hra uvádza hlavného hrdinu scénami z filmu a to prekvapivo detailne, až na malé výnimky. Následne nám priniesli ovládače a my sme spravodlivo losovali, že kto bude Harryho ovládať. Vyhral som ja vďaka barliam, ktoré mi zabudli zobrať. Harryho som sa zmocnil až po udalostiach, ktoré mu otvoria rekord v počte neskorých príchodov. Po malom úvode ma otravná tabuľka upozornila na isté emblémy, ktoré zbieraním odomykajú rôzne bonusy. „Ach, ako ten čas plynie“, pomyslel som si. „Od čokoládových žabiek až po kusy kameňa. Tak, aj mne začalo chutiť kura až v 15.“ Podotýkam, že hra skrýva obrovské množstvo mini emblémov, ktoré s určitým počtom sa rátajú ako jeden veľký. Takže len do toho zberateľský duch.

S hlbokým zármutkom musím zhodnotiť, že ten farebný hrad z HP1 sa zmenil na akúsi kamennú kulisu, ktorú prezentujú vo filme. Už nedáva ten dojem života a fantázie ako v prvých dieloch. Ale ako príjemný hlas v mikrofóne podotkol, je podstatne priestrannejší, takže si užijeme viac než dosť objavovania. Ale teraz sa pozrime na hlavnú hviezdu programu. Ovládanie. Keď sa spomenie Wiičko, tak susedia si pripravujú ďalekohľady a pukance a tešia sa na ďalšie cirkusové číslo zdarma. Ovládanie si osobne pochvaľujem. Väčšina interakcie s prostredím je sprostredkovaná pohybmi, takže tlačítka nie sú nutné. Najväčší šok má na svedomí samotný Harry, lebo vie ŠPRINTOVAŤ.

Po akomsi úvode a behaním po hrade môžem zodpovedne vyhlásiť, že hra je zameraná na niekoľko minihier. A to súboje, metlobal (quiditch v originály) a miešanie rôznych odvarov. Súboje sú napínavé, s rôznymi kúzlami, páchané pohybmi, ktoré vo vhodnom čase môžu priniesť víťazstvo, alebo pozdvihnuté obočie samotného hráča alebo okoloidúcich divákov. Hra je určená pre mladšie publikum takže interakcia v dueli je pomerne jednoduchá, avšak vďaka mnohým chybičkám krásy a nevysvetliteľným reakciám na kúzla môžu súboje neskôr pripadať nudné a otrepané.

Keď som sa prvý krát pred x rokmi stretol s metlobalom, bol som fascinovaný. Lietať na metle dovtedy vedela len Baba Jaga a teraz si to môžem vyskúšať, aj keď iba virtuálne, aj ja. Stále ide o lietanie cez kruhy s cieľom dohnať zlatú strelu, všetko samozrejme sprostredkované ovládačom, takže hráč sa už nemôže sťažovať na zlé tlačítka :). Príjemný let je sprevádzaný prekážkami, ktoré sa síce nikdy nevyskytli v knihe alebo vo filme a prípadnými zrážkami so súperom. Naviac, nám pribalili exkluzívne na túto akciu ďalší doplnok ovládaciu metlu, do ktorej sa umiestni Wiimote a teda som sa vylietal do sýtosti. Škoda, že medzinárodná delegácia čarodejníc to zakázala vydať.

Elixíry asi ešte nikdy neboli zábavnejšie. Miešanie, pridávanie prísad, zahrievanie sa v podaní ovládačov stalo disciplínou, ktorá pocvičí reflexy, a aj pozorovacie talenty. Nedá mi sa nepochváliť, že po prvých pokusoch som mal všetky zbierateľné ocenenia za rozliate alebo inak stratené prísady. Ako som nasadal naspäť do autobusu, ktorý nám mal odviesť domov, vraj by slovenské trate ešte raz taký rýchlik nezvládli, tak som si rozmýšľal ako na mňa hra zapôsobila. Harry Poter je chvályhodná hra. Pobaví, skúmanie hradu je zábavné a ovládanie Wiička, hru skutočne robí zábavnou. Avšak už v skorých štádiách hry som narazil na rôzne chybičky krásy. Nedopracované časti, „neviditeľné“ steny, tajomný pixel ktorý nie a nie pustiť dopredu, niektoré pohyby neboli zachytené alebo preskakovali, to skutočne dokáže znepríjemniť zážitok. Avšak asi najväčšou chybou hry, ktorú som pociťoval bol stereotyp. Po čase odbehnúť niekam, zahrať si metlobal, odbehnúť inam namiešať elixír, aby následne sa odohral súboj začalo sa vo frekvenciách opakovať a to naozaj prestane byť zábavné.



Teraz ako ležím v nemocnici s vážnymi zlomeninami, tuho premýšľam, prečo som sa pokúšal metlou vzlietnuť z Tesca, ako hru ohodnotím a kde mám nožík. Ak sa hry hodnotia podľa hrateľnosti a spracovania, môžem šiestemu dielu Harryho Pottera na platformu Wii dať 5/10. Spoločnosť EA skutočne vystihla podstatu ovládania a hra má rôzne bonusy, ktoré nútia hráča byť lepší a lepší. Za to si hra skutočne zaslúži 5/5. Avšak ak sa na to pozrieme z pohľadu grafického a samotného spôsobu ako je hra spravená. Chyby v samotnom ovládaní, prostredí, nedopracované detaily, ktoré drú do očí si vyslúžili odo mňa 0.

Ďakujem, že ste si našli chvíľku a prečítali týchto pár slov. Uvidíme sa pri ďalšej recenzii.

Hodnotenie: 6

Výrobca: Electronic Arts
Distribútor: Electronic Arts
Testovaná platforma: Wii
Multiplayer: Áno



Hru si môžete zakúpiť tu: Wii