inFamous

A nastal chaos...

Veru tak, obyvatelia Empire City nemali zrovna šťastný deň, keď sa ich mestom prehnal obrovský výbuch, ktorý celé mesto zničil a pozabíjal obrovské množstvo obyvateľstva. Tí čo mali šťastie a prežili, tak tí sa prebrali do reality plnej beznádeje a utrpenia. Mesto sa dostalo do karantény a niet úniku a ani svetlejších zajtrajškov. Teda aspoň prvých pätnásť dní. Po tomto čase sa totiž z kómy preberie Cole McGarth, ktorý sa počas výbuchu nachádzal v jeho epicentre. Aj napriek nie práve najšťastnejšie zvolenému miestu pobytu, sa tomuto pánovi nič nestalo. Výbuch bez väčších problémov prežil a po prebraní sa z kómy zisťuje, že sa teší dobrému zdraviu a ako bonus získal nadprirodzené schopnosti.

Je to tak, Cole McGarth je od tohto nešťastia nabitý elektrinou viacej, ako polyesterová košeľa Karla Gota po vystúpení v Ein Kessel Buntes na prelome osemdesiatych rokov. On elektrinou vlastne žije, dokáže s jej pomocou bojovať, uzdravuje ho, no a v neposlednom rade dáva jeho telu neuveriteľné pohybové schopnosti.

Po prebratí sa v ruinách mesta, sa Cole vydá za svojim kamarátom menom Zake, ktorý ho čaká na streche domu. Tu zmätenému Coleovy vysvetlí danú situáciu a hor sa do nástrah okolitých ulíc. Príbeh hry je vcelku zaujímavý, a aj keď sa nevyhne rôznym klišé, tak občas sa dočkáte vydarených zvratov, ktoré dokážu príbeh vyslať tým správnym smerom. Ďalej už túto časť hry nebudem rozpitvávať, musíte si ju zažiť sami. Jediné, čo môžem povedať je to, že Cole nie je zrovna nadšený svojimi novými schopnosťami, a najradšej by z mesta zmizol. V tom mu však zabráni istá dáma a kolotoč akcie je spustený.

Otvorený svet, otvorená myseľ...

Ihneď od začiatku máte k dispozícii otvorenú časť mesta a voľnosť pohybu, aj keď až taká voľnosť to zasa nie je. Mesto Empire City sa skladá z troch ostrovov, ktoré sú poprepájané mostom a podzemnými tunelmi. Na začiatku však máte k dispozícii len jeden ostrov, ktorý musíte najskôr elektrifikovať a následne oslobodiť. Keďže Cole potrebuje k životu elektrinu, tak sa musí najskôr postarať o jej prísun. To si zabezpečí nahodením podzemného generátora, ktorý elektrickou energiou zásobuje vždy určitú mestskú časť. Následne sa už môže pustiť do plnenia úloh, ktoré sú ako v každej hre typu "sand box" rozdelené na hlavné a vedľajšie. Hlavné úlohy, ktoré posúvajú celý príbeh majú na mape modré označenie, pričom vedľajšie sú zasa žlté.

Mesto sužujú temní nepriatelia menom Reapers, ktorí ohrozujú obyvateľstvo a snažia sa o vládu chaosu. V tom im samozrejme treba zabrániť, čo znamená, že každého nepriateľa treba zabiť alebo uväzniť. Na boj máte svoje elektrické schopnosti, vďaka ktorým môžete strieľať elektrické impulzy, hádzať elektrické bomby, či plachtiť krajinou, prípadne ako hromový vták sa zniesť z výšky a silným úderom do zeme vysvetliť nepriateľom, že kto je tu pán rajónu. Keď už sme pri tých schopnostiach hlavného hrdinu, tak je rozhodne potrebné spomenúť jeho pohybové nadanie. To je tak veľké, že Tarzan by si dal za takéto schopnosti aj do kolena vŕtať, len keby ich mal. Cole dokáže loziť po budovách, zoskočiť z akejkoľvek výšky (áno, toto dokáže každý, len nie každý to aj prežije), plachtiť, či jazdiť na lanách a koľajniciach. Okrem toho má ešte jednu užitočnú schopnosť, ktorou je uzdravovanie zranených. Tá sa vám bude hodiť, pretože po uliciach sa váľa veľké množstvo zraneného obyvateľstva a ak im pomôžete, tak za to dostanete skúsenostné body a hlavne vám u bežných smrteľníkov stúpne obľúbenosť.

Som dobrý, dobrý, či zlý? Neviem, nevieeem...

Týmto sa dostávame ku špecifiku tejto hry. Hlavný hrdina sa môže stať dobrým a u obyvateľstva obľúbeným hrdinom, alebo zlým a všetkými ľuďmi nenávideným zlosynom. To ako sa bude Cole počas hry vyvíjať záleží len na jeho, teda vašom správaní. Ak budete ľuďom pomáhať, liečiť ich a nebudete im ubližovať, tak vás budú milovať a stanete sa ich hrdinom. No ak im začnete ubližovať, tak ich nenávisť sa dostaví už čoskoro. K silnejšej polarizácii medzi dobrom a zlom dochádza aj počas úloh, ktoré sa dajú riešiť dobrou alebo zlou cestou. Čo si vyberiete záleží len na vás. Následky si taktiež zlíznete len vy.

Okrem rozhodovania sa medzi dobrom a zlom, si musíte dať záležať aj na zbieraní skúsenostných bodov, ktoré sú potrebné na získavanie nových schopností a vylepšovanie už získaných. Exp. dostávate za každú splnenú úlohu, zabitého alebo uväzneného nepriateľa, vyliečenie obyvateľstva atď. Taktiež aj body sa delia na dobré a zlé, na základe čoho môžete získavať schopnosti určené pre dobrákov alebo zloduchov najväčších v celom chotári.

Úlohy a príkazy...

Úlohy, či už hlavné alebo bočné sú vcelku rozmanité, avšak časom sa stretnete s ich opakovaním a hlavne skracovaním činnosti potrebnej na ich zdolanie. Každopádne pri počte vedľajších úloh sa autorom podaril vyvážený stav, ktorý zabaví a nenudí. Raz budete musieť zachraňovať uneseného brata, inokedy zneškodňovať bomby na budove, či pózovať pre fotografa miestnych novín. Niektoré úlohy ma naozaj pobavili svojim nápadom a v podstate až na malé opakovanie im nemám čo vytknúť. Hlavné, čiže príbehové úlohy majú taktiež dosť veľký spád a väčšinou sa točia okolo postupu do ďalšej lokácie

A sťahujú sa mračná nad rozžiarenou krásou...

Do teraz som v podstate hovoril o samých pozitívach hry, avšak teraz prišiel čas na tú horšiu stránku. V prvom rade by som si dovolil vytknúť nevyváženosť zbraní a výdrž hlavného hrdinu vs. nepriatelia. Vaša hlavná zbraň, ktorou je vlastne blesk je dosť slabá, aj keď sa dá vylepšiť pomocou skúsenostných bodov, tak stále nepriateľov skôr pošteklí ako im ublíži. Väčšinou musíte dať veľa rán, aby to nepriateľa ochromilo, čo je dosť zdĺhavé, hlavne keď sa ich na vás rúti veľké množstvo. V neskorších častiach hry, keď už máte aj iné útoky, je síce táto situácia už menej častá, avšak zo začiatku je to dosť frustrujúce. Na slabý útok nadväzuje aj slabá výdrž hrdinu. Kým vy musíte do nepriateľov vypáliť veľké množstvo rán, tak vám od nich postačí aj niekoľko guliek a idete k zemi. Ak sa dostanete do krížovej paľby, tak väčšinou je vaša životná púť ukončená rýchlejšie ako pôsobenie našich futbalistov na kvalifikácii majstrovstiev sveta. Vďaka tomuto sa stávajú situácie, keď máte po Xtom opakovaní misie chuť zahodiť disk s hrou von oknom. Taktiež aj množstvo nepriateľov je občas vcelku neúnosné, čo tiež samozrejme veľmi nepoteší.

Ešte by som ako zápor spomenul umelú „inteligenciu“ obyvateľstva, ktorú som naznačil už vyššie. Keď chcete byť dobrák, tak samozrejme nesmiete napádať civilné obyvateľstvo, ale im naopak pekne pomáhať. Avšak často sa stane, že bojujete s nepriateľmi, divoko po nich strieľate, hádžete elektrické bomby, keď tu sa milí okoloidúci obyvatelia rozhodnú, že najlepší smer na únik z miesta činu je cez vašu palebnú líniu, prípadne sa zamotajú do strieľajúcich nepriateľov a spolu s nimi na základe vami hodenej bomby vyletia do vzduchu. To samozrejme znamená, že ste ublížili civilom, a vaša reputácia ide dole. Ďalej by sa dalo nájsť ešte niekoľko drobností, ktoré hre strhávajú pomyselné desatiny bodu dole, ale sú to naozaj skôr drobnosti, takže ich nebudem menovať.

Vizuál vám TV obrazovku rozhodne nepokazí...

Už sme si spomenuli princíp hry, klady a aj zápory, ale čo grafika a zvuk? Ako táto časť skladačky obstála? Musím povedať, že veľmi dobre. Grafika má svojský štýl, ktorý je podporený komiksovými predelmi na posunutie príbehu. Textúry a objekty sú vysoko kvalitné a celková scenéria mesta je oku lahodiaca. Čo mi však až tak veľmi nelahodilo je animácia hlavného hrdinu. Tá je taktiež ako aj zvyšok hry štylizovaná a v podstate dobrá, len nechápem prečo musí byť jeho postava v akcii prikrčená ako keby sa mu chcelo urgentne na záchod. Toto prikrčenie a držanie rúk mi pripomínalo grófa Draculu z prvej filmovej verzie s názvom Nosferatu. Inak animáciám väčšinou nie je čo vytknúť, nepriatelia a obyvateľstvo sa hýbe v rámci normy a celé to do seba zapadá a funguje. Hudba a zvuky sú však na vysokej úrovni od začiatku až do konca. Ulice mesta majú svoju atmosféru a zvuková kulisa je uveriteľná, taktiež dabing a hudba sú špičkové, takže táto stránka hry je viac menej bezchybná.

Tak ako teda, kúpiť, či nekúpiť?

Hmm, no to je otázka. inFamous je hra, ktorá si kládla vysoké ciele a časť z nich aj splnila. Síce sa nejedná o žiadny prevratný titul, avšak v niektorých pasážach prináša nové a neotrelé nápady. Balancovanie medzi dobrom a zlom, nadprirodzené schopnosti v otvorenom svete, nadpriemerne vysoký herný čas, viacero možností hrania, či veľa malých prvkov ktoré potešia, to všetko robí z tohto titulu zábavné hranie. Avšak na druhej strane sú tu aj chyby, ktoré vám túto zábavu dokážu nepekne „osladiť“. Ja osobne som sa bavil, aj keď som neraz musel kvôli tomu zatnúť zuby a vydržať. Ak si túto hru kúpite, tak určite neobanujete, avšak rozhodne sa nejedná o „musím mať“ titul, ktorý by dokonca prinútil ľudí kúpiť si PS3.