Prototype

A aby to nebolo také jednoduché, Mercer si ani nepamätá ako sa tam dostal, čo sa vlastne stalo a... vlastne Mercer si nepamätá takmer nič. Následne je svedkom toho ako lekárov, ktorí ho operujú, zastrelia príslušníci armády za nesplnenie rozkazu a vzápätí už musí utekať, pretože sa uniformovaní chlapci škaredo pozerajú aj na neho.

Príbeh však nie je taký plytký ako sa zdá, je tu ešte niečo, čo sťaží Alexovu cestu za pomstou a nájdením seba samého. Tým niečim je vírus. Vírus, ktorý sa šíri ulicami New Yorku a robí z bežných ľudí krvilačné monštrá nie nepodobné zombie.

Ochutnávka na úvod...

Po úteku z márnice sa však už dostávame na scénu my a preberáme nad Mercerom kontrolu. Vlastne trošku som predbehol, ešte skôr ako vidíte intro z márnice, dostanete od autorov možnosť skúsiť si ako bude hra neskôr vyzerať. Bez zbytočného predlžovania vás hra hodí priamo do osemnásteho dňa apokalypsy, kedy už je New York v úplných troskách. Mercer už vtedy disponuje všetkými možnými vylepšeniami svojej postavy a vy to oceníte už počas prvých 15 sekúnd. Z každej strany sa na vás rútia nepriatelia, či už v čerstvo vypratých maskáčoch, alebo čerstvo vypratých maskáčoch v tanku, a keď vykynožíte všetko čo je vypraté a maskáčové, prirútia sa na vás pozrieť isté veľmi nesympatické stvorenia, ktoré sa netaja tým, že im vaše zmutované mäso chutí viac ako ovsené vločky.

Ak máte rýchle prsty nebudete mať žiaden problém. Moje prsty sú ale evidentne zvyknuté na iný štýl hrania a tak sa tých 5 minút, počas ktorých sa na vašej obrazovke odohráva toto malé inferno, zmenilo na zúfalé stláčanie všetkých možných tlačidiel gamepadu. Viacmenej som mal problém hlavne s udržaním Alexa na ceste, keďže mal tendenciu pobehovať po mrakodrapoch kolmo nahor.

Ja som mutant, kto je viac?

Vráťme sa však na začiatok. Tesne po úteku z márnice môžete na nejaké špeciálne schopnosti zabudnúť, jediné čo Alex s prekvapením zistí je, že ovláda akúsi vylepšenú verziu mestského parkouru. Vylepšenú o to, že nepreskakuje len zábradlia a malé jamy, ale jeho skoky môžete natiahnuť ponad celé bloky budov, alebo mosty. Rovnako tak behanie kolmo hore po čomkoľvek nerobí Mercerovi ani najmenší problém.

Lenže Alex nieje žiaden zbabelec a nehodlá pred nepriateľmi len utekať a poskakovať, je teda nutné poobzerať sa po nejakých vylepšeniach svojich bojových vlastností. A to sa deje jednoducho, nakupujete si ich za takzvané Evolution points. Evolution points sú alfou a omegou vašich zmutovaných vlastností, získavate ich jednoducho - ničením. Či už nepriateľov, obyvateľov mesta, majetku armády, jednoducho čohokoľvek. Ďalším spôsobom ich získania je plnenie misií. Za každú splnenú misiu, či už hlavnú, alebo vedľajšiu, získate peknú sumičku Evolution points, tie potom v špeciálnom menu míňate na nákup nových možností Alexovho arzenálu, alebo za získanie nových schopností pohybu, zvyšovanie odolnosti a podobne.

Postupom času urobíte zo svojho hrdinu skutočný stroj na zabíjanie a niektoré z Alexových vlastností si budete určite vychutnávať. Možností ako zniesť nepriateľov zo sveta je tu plné priehrštie. Alexove ruky sa totiž menia na superzmutovaný švajčiarsky nožík a je len na vás akým spôsobom budete odosielať nepriateľov na druhý svet.

Ak máte radi sekanie, určite sa vašim favoritom stanú akési obrovské pazúry, ktorými po vzore nedávneho Wolverina porcujete oponentov na tenké plátky, ak dávate prednosť hrubej sile, nie je nič ľahšie ako zmeniť Alexove ruky na dve obrovské kladivá, ktoré aj z toho najlepšie pancierovaného tanku urobia len veľmi dobrý kšeft pre kovošrot. Možností je ale oveľa viac, Alexove ruky sa môžu zmeniť na chápadlá, ktoré je možné vystreľovať do diaľky a mnohé iné ďalšie veci, ktoré vás už nechám objaviť samých. Autori sľubujú, že v hre je až 170 možností a kombinácii útokov, takže ten svoj obľúbený spôsob si určite nájde každý sám. Dôležitou Alexovou vlastnosťou, ktorú si ihneď obľúbite je plachtenie, chudák chlapec totiž nevie šoférovať a tak mu ostáva jedine chodenie po svojich a to je verte mi, únavné aj pre superhrdinu. Plachtením sa tak jednoducho dostanete na vzdialené miesta na mape rýchlo a pohodlne.

Nepriateľ štátu a spoločnosti...

S vyššie spomenutým arzenálom už pre vás potom nie je problém narobiť v uliciach mesta takú apokalypsu, akú nedokáže spôsobiť ani ten najzničujúcejší vírus. Pravda obyvatelia zrejme nebudú moc spokojní. To vám však môže byť jedno. Prečo? Pretože jednou z vecí, ktorá sa mi na hre páčila je to, že autori neprofilujú Mercera ako kladného hrdinu. A skutočne, Mercerovi je viacmenej jedno, že sa obyvatelia menia na krvilačné beštie, jeho ženie dopredu pomsta a snaha zistiť čo sa mu vlastne stalo. A obyvatelia sú pri tomto druhoradí. Teda vlastne sú dôležití, ich skonzumovaním si doplňujete zdravie. Áno, konzumovaním úbohých newyorčanov si Alex lieči šrámy z bitiek. Potom sa ani nie je moc čo čudovať, že ak skočíte na ulicu a "zožeriete" pred očami ľudí pár ich známych, alebo aj neznámych, asi si na nový rok veľa ľudí nedá predsavzatie byť ako vy.

Väčšinou ale bežných ľudí necháte na pokoji, (bojím sa napísať, že ich môžete vraždiť pre radosť) výnimkou sú tí, ktorým nad hlavou bliká červená ikona, to sú totiž ľudia zapletení do vášho prípadu a ich konzumáciou získate aj ich spomienky, takže takto pomaličky odhaľujete mozaiku a pozadie vášho príbehu.

Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ? Kdeže!

Počas 18tich dní, ktoré tvoria príbeh, a počas ktorých sa postupne mesto mení na hromadu sutín a trosiek, narazíte na mnoho nepriateľov, tí však nebojujú len proti vám, ale aj proti sebe a nezriedka sa stane, že sa budete musieť pridať na jednu stranu a pomáhať. Nejaké citové puto si však nevytvárajte, po konci misie bude všetko po starom a vaši bývalí spojenci vám zasa pôjdu po krku.

Asi najčastejšie budete bojovať proti armáde, teda proti jej polovojenskej organizácii, ktorá ako sa zdá je v celom tomto tajomnom prípade namočená až po uši. V pouličných bitkách si tak užijete súbojov s obyčajnými vojakmi, výsadkármi, špeciálnymi jednotkami a postupom času hlavne s tankami a vrtuľníkmi, ktoré sa tak ako ja naučíte doslova nenávidieť. Druhou stranou konfliktu sú mutanti. Tí vznikajú postupným šírením sa vírusu do štvrtí mesta a na konci hry už pred nimi prakticky niet úniku. S bežnými zmutovanými ľuďmi, alebo s menšími formami mutantov prakticky nebudete mať problémy a budete ich zabíjať vo veľkom. S ich väčšími súrodencami sa však už poriadne potrápite. Vašim najčastejším protivníkom bude Hunter a jeho vyššie vývojové formy, zmutovaná príšera, ktorá síce nemá nejakú výnimočnú zbraň, ale je rýchla, a má obrovskú silu. Ak stojíte v jej blízkosti, zaútočí na vás spôsobom, ktorý som si ja osobne nazval mlynček a poviem vám, dosť to bolí. Ide o to, že sa Hunter rozháňa rukami a nepríčetne vás udiera až dovtedy, kým ho niečo nezastaví. Ak sa už raz dostanete do jeho pazúrov, tak máte veľké problémy.

Nepriatelia v Prototype síce veľa variácií nemajú, ale verte, že pri ich množstve a hlavne pri čase, ktorý vám dajú k dispozícii ani nebudete chcieť, aby sa ich tu vyskytovalo viac.

Jedzte veľa budete zdraví...

Už som spomínal konzumovanie. Okrem toho, že je životne dôležité, keďže sa pomocou neho liečite, je nutnosťou aj preto, lebo sa pomocou neho učíte nové veci. To, že Alex nevie šoférovať už viete, ale neviete, že sa to čiastočne môže naučiť. A práve k tomu potrebuje, aby skonzumoval niekoho kto to dokáže. Ak sa teda chcete napríklad naučiť šoférovať tank, je treba nájsť jeho vodiča, pekne sa do neho zahryznúť a už vám nič nebráni v osedlaní plechového tátoša. To isté môžete aplikovať aj na pilotov a vrtuľníky a verte, nie je nič lepšie ako sadnúť do vrtuľníka a oplatiť tým hnusákom ich hriechy rovnakou mincou. Okrem toho, niektoré misie, v ktorých máte za úlohu infiltrovať nepriateľskú základňu tento spôsob riešenia priamo vyžadujú, takže ak sa chcete hrať na ľudomila a ľudí nepapať tak sa v hre ďaleko nedostanete.

Zabíjanie, infiltrácia, skoky, lietanie - náplň misií...

Keď už sme pri misiách poďme sa na ne pozrieť bližšie. Plnenie misií závisí len a len na vás. Hra vás do ničoho nenúti. Prototype je sandboxová hra, to znamená, že od začiatku hry môžete ísť kamkoľvek a nikto a nič vás v tom neobmedzuje. V tomto takzvanom free roam móde sa môžete preháňať mestom ako chcete. Na mape vidíte vyznačené dôležité body, ako sú napríklad misie a je len na vás či sa pustíte do ich plnenia, alebo sa budete baviť skákaním a lietaním po meste a zbieraním špeciálneho obsahu, ktorý si autori pre vás pripravili a porozhadzovali ho po celom meste.

Trúfam si odhadnúť, že skôr či neskôr sa však každý z vás pustí do nejakej tej misie. Tých je viacero typov. Jednak sú tu hlavné misie, ktoré vás posúvajú v príbehu, a potom ešte misie vedľajšie, ktoré slúžia väčšinou na získavanie Evolution points. Ich náplňou je vo väčšine prípadov dostať sa z bodu A do bodu B za čo najkratší čas, prípadne zoskočiť z vysokého mrakodrapu čo najbližšie k cieľu, označenému na zemi. Hlavné misie sú rozmanitejšie a nudiť sa veru pri nich nebudete. Tvorcovia sa snažili vyhnúť sa opakovaniu a celkom sa im to darí. Rovnako tak sa im darí vás sem tam prekvapiť, keď sa stane, že sa misia v polovici úplne obráti a z nudnej prechádzky sa stáva adrenalínová jazda. Treba povedať, že misie majú spád a občas sa poriadne zapotíte. Až na jedno či dve miesta by vám nemal hroziť nejaký výrazný zákys, čo ja osobne veľmi kvitujem.

Prezrádzať vám náplň misií ani príbeh nebudem, ale to, že veci nie vždy sú také ako vyzerajú vám povedať môžem.

New York, I love you...

To, že sa hra odohráva v New Yorku a aj to, že ho napadol neznámy vírus už viete. Čo ale neviete, je to ako samotný New York vyzerá. A tu vás bohužiaľ najprv sklamem. Graficky vyzerá veľmi zle. Skutočne pohľad na grafiku vás nenadchne. Postavy ešte vyzerajú ako tak k svetu, ale okolie, budovy, stromy a aj autá sú na tom už podstatne horšie. Všetko je také akési krabicovité, akoby ste na krabice natiahli textúry. Hlavne mrakodrapy vyzerajú ako obaly od zubnej pasty potiahnuté textúrou s oknami. Aby som vás ale úplne neodplašil je nutné dodať, že pri rýchlosti a spáde celej hry a misií nebudete mať šancu všímať si okolie a jeho grafiku.



Poďme k tým lepším veciam, ktoré si pre nás New York pripravil. Tou určite najlepšou je atmosféra. Tá je priam skvelá. Plné ulice, pulzujúci život, všade chaos, panika a nervozita. Ak ste hrali GTA IV, ktoré sa tiež odohrávalo v New Yorku a máte pocit, že ulice boli plné a živé, tak vám Prototype vyrazí dych. Mesto tu skutočne žije a postupom času, keď ho vírus zaplavuje čoraz viac je jeho premena skutočne pôsobivá. Spočiatku pokojné ulice sa menia na depresívne miesta, plné príšer, ktoré napádajú všetko čo ešte vírus nestihol pokryť.

Apokalyptická atmosféra sa tvorcom skutočne podarila na výbornú. A podarilo sa im aj vytvorenie voľného pohybu po meste bez nahrávacích obrazoviek. Nikde vás teda nič nezdržuje a keď si len tak lietate po meste, nápis Loading vás otravovať nebude.

Chyby chybky, chybičky...

Dokonalé nie je nič a Prototype nie je samozrejme výnimkou. Musím však už teraz povedať, že žiadna z chýb mi nepokazila dojem z hrania, čo je pre mňa maximálne dôležité. Aj tak sa ale na nejaké tie kazy pozrime. Grafiku už som spomínal o odstavec vyššie takže tu sa budem venovať hlavne umelej inteligencii.

S AI si totiž tvorcovia moc hlavu nelámali. Zabudnite, že by ste stáli proti nejakým mysliteľom. U mutantov to je ešte ako tak prijateľné, tí sú na nerozmýšľanie ako stvorení, ale u armády, a hlavne u jej špeciálnych jednotiek, to už prekvapí. Tak napríklad už len obyčajné krytie. To v tejto hre absolútne neexistuje. Keď sa niekto niekam postaví, tak tam stojí. Aby som úplne neklamal tak sem tam pobehne, aby vás lepšie trafil, ale žeby sa niekto niekam kryl, na to zabudnite. Rovnako tak je úsmevná aj vlastnosť vojakov, ktorá sa nedá nazvať inak ako hrdinstvo. Teda možno to nie je chyba AI, možno je to dôsledok výcviku US Marines, ale sk