Virtua Tennis 2009

Analýza samotného názvu nás tlačí do sféry reality. Hukot mechaniky však prináša obraz, ktorý sme možno čakali, ale nechceli sme si ho priznať skôr ako bude treba. K opisu postačí iba jedna jednoduchá veta: nič nové pod slnkom. Virtua Tennis 2009 sa tvári ako jediný a kvalitný reprezentant tohto palicového športu na svete, napriek tomu sú spolu s minulou verziou ako jednovaječné dvojčatá. Samozrejme niektoré inovácie sa nedajú poprieť.

Prvou z nich je editor, ktorý je továrňou na elfov a nepodarené lesné víly. Jeho rozsah zahŕňa úpravu celého tela hráča, od vypuklosti lícnych kostí až po dátum narodenia. Široká škála nastavení však nemení nič na fakte, že výsledkom je iba klon s inou farbou pleti, výškou či farbou vlasov, prípadne brady. Všetci hráči sú tak viac menej v základe rovnakí. O sne vytvoriť hráča podľa svojich mozgových pochodov si môžeme nechať zdať. Na konečný výtvor by mohla byť hrdá i stará mama z rozpáraného vlkovho brucha.

Prostredie v ktorom sa pohybujeme je už dobre známe z predchádzajúcej časti. Osvedčená zemeguľa v štýle sushi baru, kde si vyberáte medzi nadchádzajúcimi udalosťami, domovskou základňou so všeobecnými udalosťami a ďalšími možnosťami, poskytuje dokonalý prehľad a poruke všetko čo je treba. Okrem klasických turnajov, ktoré sú mimochodom prehľadne zaradené v ročno-týždennom pláne nájdete „na skle“ zopár roztratených minihier, ktoré majú vždy niečo dočinenia s tenisovými raketami. Ich hraním vylepšujete vlastnosti postavy, preto celkom bezúčelné ich spúšťanie nie je.

Pre amatérov bude rozhodne dobrou školou práve tá tenisová. V nej sa Tim Henman ujíma pozície "kouča" a pokúsi sa z vás vypľuť dušu rôznymi krkolomnými úlohami. Tie sú síce jednoduché, no pre človeka vstupujúceho do spárov tenisu a anglického jazyka po prvýkrát môže byť pomerne náročné odhadnúť akú aktivitu sa z neho svojim tenisovým slangom pokúšajú vytiahnuť. Táto akadémia tu však neslúži iba ako barlička kurtových analfabetov, prostredníctvom nej získavate aj cenné skúsenosti a hracie štýly, ktoré vám pomôžu presadiť vaše schopnosti.

V prípade, že sa chcete postaviť na čiaru s hlavou plnou ideí a nápadov brzdite už teraz. Kariéra v rámci strednej obtiažnosti veľa šancí na pokazenie hry nedá. Nečakajte ani divy od hráča reprezentujúceho vašu osobnosť. Je jasné, že ak sa budete veľa snažiť, pokazíte aj čistú výhru. Osobne v tom však žiadny zmysel nevidím. Pseudo-výmena strán nastáva pri nadštandardnej úrovni, kde nebudete vedieť ani kde vám hlava stojí. Súpera zložíte iba pokiaľ budete skutočne výnimoční.

V postupe vám bude brániť rovných 100 čísel. Pritom súperi až na pár jednotlivcov sú naozaj z ríše editoru. Toto číslo nie je nijak závratné, no brutálne zdĺhavý je spôsob dostávania sa nahor v rebríčku. Celkovo vás očakáva 250 turnajov, pričom niektoré zo začiatku nebudú prístupné. Dôvod? Nízky rank. Po čase sa ale do obmedzení vleziete a okúsite schopnosťami oklieštené zakázané ovocie. Rozhodnutie postaviť sa na druhú stranu siete so sebou prináša cestovateľskú horúčku, ktorá zavedie na profi kurty po celom svete, medzi ktorými nebude chýbať ani česká tenisová Mekka v Prahe.

Vizuálny charakter hráča pre „akože“ realitu trpí podobnými neduhmi ako obyčajný smrteľník. Únavou a vyčerpanosťou. Pri nevhodnom zachádzaní sa jeho výdrž znižuje, čo v kritických prípadoch vedie k zlomeninám, ktoré vyžadujú dlhšiu dobu liečenia a tým je ochromený športový plán.



Grafika Virtua Tennis 2009 neohromí a ani si z nej nesadnete na zadok. Podľa súčasných pomerov je úplne hrozná, najmä pri replayoch a pohľadoch zaujímania pozícií. Celkový obraz pomáhajú dotvárať neustále sa opakujúce pohľady na hráčov, mierna retardovanosť v správaní ľudí stojacich okolo kurtu a relatívne slabé AI protihráča v základnom balení.

Konečne však prichádza na rad novinka, o ktorej som pôvodne chcel napísať v úvode. Empatia so Segou mi navzdory môjmu rozhodnutiu nedala na výber. So svojím favoritom sa môžete promenádovať v online rebríčkoch na základe bodov, ktoré závisia od herného neúspechu vašich živých protihráčov. Určite je to skvelá vec, kvôli ktorej by som si hru možno aj kúpil (keby som nedostal novinársku verziu :). Škoda, že katastrofálne lagy mi nedovolili do online turnajov vôbec nahliadnuť. Pri náhodných zápasoch to bolo ako tak znesiteľné, dokonca som i pár krát vyhral. Určite to bolo znesiteľnejšie ako nehrať vôbec, no tu by som mal tiež nejakú pripomienku. Hra brutálne sekala a naozaj som niekedy nechcel veriť vlastným očiam ako protihráč stratenú loptičku vyškriabal z neznáma po dvoch sekundách, čo som si už dávno myslel, že som už vyhral. Absolútne by som sa nečudoval ak by mal na rakete suchý zips, pretože to tak vyzeralo. Otáznik patrí aj loadingovým časom.

Zvukový doprovod nemastnú a neslanú situáciu nevylepšuje. Po dvoch hodinách hudobného pozadia v menu popri inej práci som išiel zošalieť, keďže sa opakoval s neskrývaným optimizmom stále dookola. Bol taký dlhý, že ani bývalý telocvikár, ktorému sme hovorili Eifel sa s ním nemohol rovnať. Našťastie aspoň hlas oznamujúci stav zápasu bol na zodpovedajúcej ľudskej úrovni.

Celkovo by som hru hodnotil ako ľahko podpriemernú alebo ťažko priemernú, nedoladenú, určenú masám, ktoré by na jednej strane mali čo to vedieť z tenisu, no na druhej strane gameplay je nastavený tak, aby ani občan Talianskej Republiky nepochybil. Novinky, ktorými by sa mala hra pochváliť sú viac zarážajúce ako spĺňajúce účel. Nevidím dôvod tak dlhej pauzy kvôli niečomu, čo ani poriadne nefunguje, jedine pokiaľ by bol vydavateľ na mizine alebo skúšal nakoľko sú užívatelia po dvoch rokoch od vydania predošlej verzie blbovzdorní.

Hodnotenie: 5

Výrobca: Sega
Distribútor: Sega / CD Projekt
Testovaná platforma: Xbox 360
Multiplayer: Áno



Hru si môžete zakúpiť: PC, PS3, Xbox 360, Wii