Damnation

Skôr ako chladne prescrollujete na koniec a zistíte, či sa oplatí čítať túto recenziu, mal by som vysvetliť čo to steampunk vôbec je. Ak si z dejepisných poznatkov pamätáte na éru pary, strojov a industrializácie, potom už viete, ktorým smerom sa uberáme. Tento štýl zobrazuje ako si ľudia v 19. storočí predstavovali budúcnosť. Za krstného otca steampunku tak môžeme považovať napríklad Julesa Verna. Prostredie, ktorým povedie naša púť je týmto vysvetlením dúfam objasnené.

Dej je naviazaný na dané prostredie, čo znamená, že sa odohráva približne v čase kedy steampunk ovládal mysle a srdcia našich predkov. Čas okolo občianskej vojny je viac ako vhodný na súkromný konflikt vlečúci sa už zopár desaťročí. Muž menom Prescott ťaží podobne ako veľa dnešných podnikateľov zo špinavej hry na dve strany. Predaj zbraní Únii ale i Konfederácií síce zaručuje istý prísun finančných statkov, no predlžuje úmerne k tomu dĺžku trvania konfliktu. Boj Severu proti Juhu leží však v žalúdku najmä hlavnej postave, ktorou je Hamilton Rourke. Tento vetrom ošľahaný tridsiatnik podobajúci sa skôr na Fernandeza z Kolumbijskej telenovely ako na veterána z Južnej Koreje, si vzal do palice, že s nespravodlivosťou urobí krátky proces. Nie je to však žiaden pacifista a tak násilie paradoxne rieši násilím.

Dostihnúť hlavného záporáka a odpovedať na otázku čo sa stalo s jeho priateľkou mu budú pomáhať niekoľkí jeho priatelia, samozrejme s menšími obmenami. Ich vlastnosti a schopnosti sa mu budú počas cesty rozdelenej na sedem väčších dielov celkom hodiť. Šaman, jeho sestra, profesor a iní. Odvaha nechýba nikomu, najmä Hamiltonovi nie. Ten sa musí postaviť nielen osudu ale aj PSI (Prescott Standard Industries) čo je krycí názov pre spoločnosť, ktorú tvoria vojaci ovládaní sérom účinného jedu, obrie roboty, zombie, besné psy či Prescottovi prisluhovači.

Aby sme dlho nechodili okolo horúcej kaše spomeniem prvú a to celkom podstatnú chybu krásy. Grafika. Osobne neviem čo si producenti od tejto hry sľubovali, no podľa grafického spravovania by som tipoval, že to ani oni sami nevedeli. Ako chabú zámienku možno obetovať argument, že chceli, aby grafika zapadla do štýlu. Nič im však nebránilo, aby namiesto machúľ nejasnej farby bolo vidieť detailnú mozaiku. Pripadalo mi to ako keby som sa ocitol v mysli kamarátkinho bývalého šéfa. Celé to bolo nedokončené, nejasné a veľmi, veľmi temné. Textúry boli príliš malé a horda prostredia ešte len čakala na štetec grafika. Niečo ako ručné vytváranie prostredia je v tomto prípade ako úplný nonsens. Prvý kontakt ma priviedol k presvedčeniu, že môj 24“ monitor už potrebuje vymeniť, no keď TV reagovala obdobne vedel som, že chyba nie je na strane môjho prijímača. Rovnako som zavrhol možnosť, že som kúpil disk pre Xbox 1. Grafiku starú minimálne 5+ rokov by som ešte vzal ako prvo-aprílový žart, no nanešťastie vydanie sa uskutočnilo koncom mája.

S grafickým zobrazením úzko súvisí i naprogramovaný kód. S istotou môžem povedať, že viac bugov som v hre ešte nezažil. Neviem či to bolo šťastie alebo ma tam dole má niekto rád, no bolo to dosť už aj na mňa. Zastrelený cez stenu, keď idem po rebríku prechádzajú cezo mňa ostatní ako by som bol vzduch, komplic sa postaví pred páku s ktorou potom nejde pohnúť, levitujem vo vzduchu, kričiace kosti, save uložený v momente kedy padám. Zdá sa, že nezávisle na tvorcoch bola stratégia predaja určená samotným titulom: „Keď pre nič iné, tak aspoň kvôli tomu, aby ste sa zasmiali“.

Dosť bolo ale simulovaného potápania, ak je niečo, čo by vám malo utkvieť v pamäti, malo by to byť nejaké pozitívum. Hamilton Rourke je veľmi ohybný Američan, ktorý svojím oblečením pôsobí aj ako lovec upírov, preto to spojenie Lary a Helsinga. Počas cesty stretnete architektonicky zaujímavo vybudované prostredie. Veci sa príliš neopakujú a kombinácie rébusov sú také, že rýchlo neomrzia. Páčilo sa mi, že všade neboli len nepriatelia, ale mali ste za úlohu niekedy vykonať niečo technické, čo samozrejme vyžadovalo viac ako presnú ranu.

Pre jednoduchšiu orientáciu vo vzdušných zámkoch Prescottovho kráľovstva je na začiatku dôležitého bodu pomocou dynamickej kamery zobrazený celý pohľad na oblasť, ktorou musíte prejsť, aby ste sa dostali k cieľu. Bez tejto možnosti by to bolo značne zložitejšie a strácal by sa prehľad. Počas prechádzania budete často skákať z ríms, okien budov, rebríkov či veží. Na zábave to rozhodne pridá, i keď som mal vždy pocit, že sa skok nemôže podariť. Bolo to určite odľahčenou fyzikou. Okrem typickej akrobacie máte schopnosť vidieť cez steny a všetok materiál pomocou „Spirit Vision“ čo vplýva i na to ako rýchlo spozorujete nepriateľov.

Pochváliť možno i prítomnosť steampunkových vozidiel bez absencie nitra, ktoré žiaľ môžete iba vy viesť, napriek tomu, že miesto na státie je určené i pre vás. Tu mi zase nedá nespomenúť, že cestou prechádzate popri nepriateľoch, na ktorých strieľa kolega za vami, no tak mizerne, že nemá šancu niečo trafiť. Takisto pri rozbehu nemusí parťák naskočiť, no po pár metroch sa za vami objaví akoby nič. Ak však spadnete do priepasti, padá iba hlavný hrdina. A to nehovorím o tom, že ak sa rozhodnete namiesto vozidla ísť peši, vozidlo sa za vami pomaly zakráda.



Viem, že som chcel byť naladený na frekvenčnú dĺžku pozitívnych vĺn, no negatíva ma stále prepadajú a čím dlhšie nato myslím spomínam si na ďalšie. Stačí len pomyslieť na AI súperov. Ak to spriemerujem, takmer v tretine prípadov boli otočení chrbtom, bojovali predo mnou s mojím komplicom bez náznaku chránenia sa, alebo len jednoducho utekali do steny.

Zvuková kulisa tiež nepobrala všetku slávu sveta a značná časť sa omieľa pekne dokola, najmä propaganda, šírená virtuálnymi rozhlasovými reproduktormi. Do depresie ma často dostávali i neskutočne dlhé videá kedy už po jednom z prvých som myslel, že som pri konci a vec sa vyriešila. Potom sú tu tie neskutočne dlhé jazdy výťahom a partneri, ktorí sa v ňom objavia až po zavretí kovovej brány.

Nerád by som naťahoval čas zmienkou o multiplayeri, no kedže je tu prítomný treba ho stručne charakterizovať. Obsahuje split screen multiplayer pre dvoch hráčov na jednej konzole, kedy prechádzate rovnako celou hrou ako v štandardnom singleplayeri. Túto možnosť poskytuje Damnation i prostredníctvom Live. Podobne je na tom Versus mód, no s hernou silou online príliš nepočítajte. Tí, ktorí zakúsili singleplayer si na tento doplnok prinajmenšom čas už nenašli.

Pri hraní som si kládol otázku prečo bol zvolený takýto názov titulu – Damnation. Z mnohých variácií, ktoré si z pochopiteľných dôvodov nechám radšej pre seba, by som to komentoval takto: “Damn, to čo má znamenať, novinárska verzia, či čo?“.

Hodnotenie: 3

Výrobca: Blue Omega
Distribútor: Codemasters
Testovaná platforma: Xbox 360
Multiplayer: Áno



Hru si môžete zakúpiť: Xbox 360, PS3, PC