Wii Music

Nie že by Wii Music neprišlo s inovatívnym ovládaným, ale hra samotná nemá človeka čím poriadne zaujať a tak po hodine a pol ju môžete pokojne odložiť do poličky nech sa na ňu práši. Avšak, pozrime sa na tú porciu 1,5 hodinovej „zábavy“ bližšie.

Po tom ako si Wii Music spustíte sa k vám prihovorí učiteľ, ktorý vás oboznámi na čom a ako sa hrá (už si presne nepamätám aké nástroje boli na začiatku, ale určite si zahráte na klavíri, trúbke a gitare). No a po tomto sa už začína „zábava“. Postupne sa vám začnú odomykať nové hudobné nástroje a skladby. Keď už budete mať odblokované všetky nástroje, tak sa dostanete až niekde k číslu 60 (trúbka, saxofón, klasická gitara, elektrická gitara, banjo, klavír, piáno, zvončeky, bicie, konzolaNES a kopa ďalších). Medzi skladbami nájdete aj také veci ako je Óda na radosť, Štyri ročné obdobia alebo aj song z The Legend of Zelda, avšak kvalita všetkých skladieb je niekde na úrovni môjho starého telefónu ktorý mal MIDI zvonenia. Skladieb by sa určite zišlo viacej, ale za to nástrojov je požehnane.

Wii Music je hra určená hlavne pre deti, keďže dospelého človeka tu nemá čo motivovať k tomu, aby skladbu zahral čo najlepšie. Je pravda, že na konci príde učiteľ s hodnotením (0/100), ale získať nejaký ten bod nie je žiaden problém. K získaniu 70tich bodov vám stačí len mávať rukami pred televíznou obrazovkou. No a práve vďaka tomuto mávaniu je hra podpriemerná a hráča skôr odradí ako pritiahne. Časom som si však uvedomil, že ani máchať až tak netreba a skladba sa odohrá a ešte aj dostanem kopu bodov ktoré ma majú posúvať vpred. Samotné ovládanie hry nie je až tak zle vymyslené, len jeho použitie v samotných skladbách je už horšie. O ovládanie sa zasa raz stará dvojica Wiimote+Nunchuk, pričom sa ešte čiastočne pripája aj Balance Board, ale ten je skôr len do počtu (využívajú ho len bicie). Páči sa mi, že keď si vyberiem napríklad flautu, tak jednoducho som si priložil Wiimote k ústam a napodobňoval som hru na nej. Takto isto je to aj pri ostatných nástrojov (pri niektorých však stačí mávať :).



Ako je už zvykom pri Nintende, tak hra obsahuje aj mini hry. Dokopy sú tri, ale najzaujímavejšiu hrou je určite dirigovanie orchestru. Mávaním Wiimotu určujete tempo, výšku tónov a ďalšie veci spojené s dirigovaním (taký malý diktátor). Hudobníkom nezostáva nič iné ako vás počúvať a hrať tak ako vy chcete, a tak si z Ódy na radosť môžete spraviť svoju vlastnú zrýchlenú verziu. Medzi ďalšie dve hry patrí „zvonkohra“, pri ktorej bežia po obrazovke noty a keď je nota na správnom mieste, tak vašou úlohou je potriasť Wiimotom či Nunchukom. Do tretice tu je akýsi test vášho hudobného sluchu, ale ten mi moc nešiel. Tieto tri mini hry je to najzaujímavejšie z celého obsahu hry a kľudne ich sem mohli dať aj viacej.

Wii Music je hra od Nintenda, ktorá ma po čase sklamala a to hlavne kvôli dĺžke a hrateľnosti, ktorá je mizerná a chýba v nej aj motivácia k napredovaniu. Hra ktorá výdrží „hráča“ baviť cca 2 hodiny by sa ani nemala predávať na pultoch, skôr ju mohli dať na WiiWare a snáď potom by stálo za to rozmýšľať nad jej kúpou. Ale ak máte doma deti tak do 8 rokov, tak tie sa určite pri nej zabavia, a ešte sa aj niečo naučia na hudobnú výchovu.

Hodnotenie: 3

Výrobca: Nintendo
Distribútor: Nintendo
Testovaná platforma: Wii
Multiplayer: Áno

Hru si môžete zakúpiť tu: Wii Music