Mirror´s Edge

Práve na príchod PC verzie Mirror´s Edge som sa nijako extra netešil. Po „skvelo“ odvedenej práci na poslednom Need 4 Speed a športových hrách, kde EA ukázalo že aj x-té pokračovanie hry sa dá pokaziť síce trošku ich reputáciu zdvihol Red Alert 3, ale úplne nová hra, ešte k tomu pôvodne robená na konzoly (recenziu PS3 verzie si môžete prečítať tu) jednoznačne vzbudzuje predstavu množstva bugov, zle prevedeného ovládania a celkovo rozporuplného zážitku z hry a na konci hádok medzi hráčmi na konzolách a na PC, že tá hra vlastne vôbec nie je taká skvelá, a že „vám sa na tých konzolách páči každá hlúposť“. Preto som neprejavoval nejaké extra nadšenie keď mi bol doručený novinársky kód na download Mirror´s Edge. Poďme sa teda pozrieť čo je to vlastne zač.

Hlavnou postavou hry je prekvapivo dievča. Volá sa Faith a je runner. Keď žijete v štáte ktorý má minimálnu kriminalitu (treba to chápať správne, čiže je pod úplným policajným nátlakom a dozorom) sú práve runneri jedinou možnosťou ako dopravovať informácie bez kontroly štátu (rozumej polície). Runneri bežia po cestách ktoré iní nepoužívajú. Ich komunikáciami sú strechy budov a priestory medzi nimi. Pohybujú sa na hrane zákona a zahliadnuť ich môžete občas v zrkadlovej stene mrakodrapu. Sú teda na hrane zrkadla. Faith je vlastne adrenalínový bežec po strechách. Jedného dňa počas sledovania policajných frekvencií a telky zistí, že jej sestra, inak samozrejme policajtka je obvinená z vraždy. Faith sa samozrejme rozbehne na miesto činu, stihne si so sestrou prehodiť pár slov a pri príchode polície sa začína jej beh o život. O život jej vlastný a o život jej sestry.



Keď hru takto popíšeme, tak naozaj nie je jednoduché si ju predstaviť. Začnime teda bodom ktorý som už spomenul. Hra má príbeh. Nie je to komplikovaný príbeh z pera Hidea Kojimy, určite k postavám nepriľneme ako adhézna fólia ku sklu, ale nie je to ani príbeh typu bež tam, pretože vlastne ani neviem prečo ale bež. Postupne sa odkrývajú drobné detaily a my sa snažíme očistiť meno svojej sestry a zbaviť sa polície ktorú máme stále za chrbtom. Príbehové sekvencie sú vyrozprávané občas v samotnom engine hry (hra beží na Unreal engine), občas sa oň starajú animované sekvencie využívajúce komixovo pôsobiaci cell shading.

Graficky hra pôsobí jednoducho skvelo. Mestu prevládajú biele farby. Budovy sú biele, steny sú biele. Všetko v tomto meste je dokonalé čisté a biele ako košeľa limonádového Joe. Okrem bielej architektúry sa stretneme ešte s typickými mrakodrapmi so zrkadlovými oknami a prvkami ako sú pásy na stenách v chodbách, vlajky alebo malé časti budov, ktoré sú vyvedené v sýtych základných farbách. Celkový dojem z grafiky je teda naozaj veľmi impozantný a nejako takto mohol kľudne vyzerať aj svet z filmu Equilibrium.

Hra podporuje aj PhysX. Keďže som práve v priebehu týždňa menil grafickú kartu z Nvidia 8600GTX na Nvidia 9600GT, tak som mal možnosť porovnať obe verzie hry. V podstate nejde o nič svetoborné. Žiadne brutálne efekty, ktoré si človek všimne na prvý pohľad. Skôr naopak. Sú to drobnosti, ktoré človek ani nevníma, keď ich cielene nehľadá. Vlajky povievajú vo vetre, fólia je trhaná guľkami, celkovo však tieto drobnosti svet hry približujú bližšie k realite a zážitok z nej je oveľa vernejší. Pohľad v hre je z úrovne vlastných očí, takže z Faith vidíme iba ruky a keď sa pozrieme dolu, tak nohy. O to viac sa môžeme sústrediť na svet okolo nás, pretože budeme naozaj skoro stále bežať a občas je len pár sekúnd na postrehnutie kľúčového bodu ktorý nám cestu zjednoduší alebo skráti.



Týmto sa dostávame k samotnému mechanizmu hry a k jej ovládaniu. Mechanizmus hry je v princípe beh, skoky, lezenie a boj bezo zbrane. Teoreticky je možné zbraň policajtovi aj zobrať a začať ju používať, ale nie je to pôvodným cieľom hry a pre mňa bola hra takýmto spôsobom oveľa menej zaujímavá a zábavnejšie bolo iba policajtov odzbrojiť a omráčiť. Všetky skoky, súboje a beh sa ovládajú pomocou myši a klávesnice. A tohto som sa pri hre najviac bál. Zvyčajne hra, ktorá je prerobená z konzoly na PC trpí práve pri ovládaní. Mirror´s Edge je našťastie v tomto prípade výnimkou. Ovládanie je urobené nenásilným spôsobom, a pomocou klávesnice a myši sa dá hra hrať úplne skvelo a precízne. Samotné klávesy na pohyb sú uložené tak, že po hodine hrania nebudeme premýšľať, ktorý kláves bol na čo, ale ich dokážeme úplne plynulo používať a beh sa stane pôžitkom. Okrem samotného príbehového módu nám hra ponúka aj time trial, čo sú pripravené dráhy, ktoré treba prebehnúť za čo najrýchlejší čas. Časy sa online porovnávajú s inými hráčmi, prípadne ak máme na EA online nejakých priateľov, tak dokážeme vyfiltrovať z tabuľky aj ich.

Hudba v hre je tiež skvelým doplnkom. V akčných scénach, kde sme ohrození modrými (policajtmi) je hudba dynamická a ešte viac zintenzívňuje pocit nebezpečia, vo chvíľach keď máme čas sa okolo seba porozhliadnuť je pre zmenu pokojná, kľudná ambientná muzička, ktorá nás do ničoho neženie. Naozaj vynikajúci zvukový doprovod ku hre. Rovnako zvuky v hre sú prevedené precízne a zo začiatku si to ani neuvedomíme, ale keď si na to dáme pozor, tak si všimneme, že aj keď lezieme po rúre nahor, tak počujeme či sme práve použili ľavú alebo pravú ruku, pretože zvuk hry s tým ráta.

Ak to môžem nejako zhrnúť, tak máme graficky a zvukovo uveriteľné prostredie, v ktorom sa pohybujeme pomocou veľmi dobre zvládnutého ovládania. Hra samotná má príbeh a zároveň beh pod časovým stresom dokáže vybudiť adrenalín viac ako nejaká First Person strieľačka. Jednoducho je to majstrovský kus práce a pre mňa zatiaľ nezavedený žáner hry. Klobúk dolu pred tvorcami, trošku lepší príbeh a hra by dostala 10 bodov. Ak očakávate akčnú strieľačku, prosím odrátajte si aspoň 3 body. Týmto totiž Mirror´s Edge jednoznačne nie je.

Hodnotenie: 9,5

Výrobca: DICE
Distribútor: Electronic Arts
Testovaná platforma: PC
Multiplayer: Nie



Hru si môžete zakúpiť tu: PC, Xbox 360, PS3