Dungeon Siege

Kde bolo tam bol, bol jeden Gas Powered Games a raz pri potulkách stretol uja Microsofta, a tak si povedal: Prečo konečne neprekonať to Diablo II?

Ja som si pri inštalácii naopak kládol otázku, či to vôbec bude stáť za to. Menu také drsné fantasy, potom po potrebnom prehrabaní sa v options nasledoval výber postavy, kde si môžete ozdobiť model ženskej alebo mužskej postavy, od vlasov, oblečenia a ich farby až po meno danej postavy. To bola rutínna záležitosť, veď na zjave postavy v hre aj tak nezáleži.

Nasledoval dlší prekvapujúco nahovorený pokec, ktorý naznačil príchod konca sveta a vyvoleného hrdinu ... Prekvapujúco ten hrdina žije ako pastier v drevenej chatrči, kam dobehnej eho dedko z dýkou v chrbte a správou nech uteká do najbližsieho mesta, pretože armáda Krugov sa valí na obidlia, a tak sa pastier s nozóm v ruke vydáva na púť hustým lesom ...uaaa.

Pravdupovediac rutínny začiatok, ale kým som sa stihol spamtať , tak sa na mňa začali valiť nejaký krugovia a ja som okúsil prvé priebehy combatov. Po niekoľkých minútach hrania Dungeon Siege pochopíte rozdiel medzi Diablom a touto hrou. Prvým veľkým plusom je, že nejdeo clikfest, staži zadať príkaz na útok mláťite do príšery, kým neskape, s kúzlami to však tak nefunguje. Čo vás na rvý pohľad zaujme je neuveriteľná grafika, ktorá je skutočne 3D, nemyslím tým izometrický pohľad, ale skutočné 3D zobrazenie, kde sa dá pohľa približovať, otáčať a vobec, cítite sa podobne uchvatne ako pri hraní Black White. Ďalšim plus a vlastne jednou z prvých veci, ktorú si všimnete je hudba, dynamická fantasy vystupňuje váš zážitok nad mieru kvality.

Samozrejme nebudú chýbať ani momenty prvého rozčarovania, kedy budete zbierať všetky predmety a skúmať jeden po druhom, či ten ktor´ý nie je o trošičku lepši. Neskôr ich začnete vyhadzovať. Ostatne dobré predmety sa nachádzajú menej frekventovane a vždy veľmi potešia. Ale cielom v žiadom prípade nie je obrniť si mága tým najlepším a ešte mu dať najlepšie zbrane, keď sa špecializuje iba na jednu zo štyroch ciest. A tu je ukrytá čerešnička na torte. Je to jeden z mála prípadov RPG hier, kedy si postava volí cestu č spôsobov boja od ktorých sa odvíja unikátny spôsob prechodu na vyšši level. Najprvb som sa čudoval, prečo svojej postave nevyberám povolanie na začiatku, vlastne žiadna nová postava nemá určené povolanie, to nadopbudne na základe svojho správania sa v hre. Môžete sa trénovať ako bojovník ss ručnými zbraňami, zlodej/lukostrelec a potom tu máme dvoch mágov. Jeden využiva prírodnú a druhý bojovú mágiu.

Na základe trénovania určitého spôsobu boja sa dostanete na vyšši level. Nech to znie akokoľvek nezvyčajne, ale experience, teda skúsenosti síce dostávate za zabité prišery, ale nikdy nie do globálneho koša. Skúsenosťi sa pridelujú k spôsobu boja, ktorý práve použivate. AŸ dovřšite hranicu daného povolania, tak viete nielen dané povolanie na vyššom stupni, ale aj sa vám zväčší počet životom, many a staminy. No však neoplatí sa experimentovať a cvičiť sa vo všetkom, príšery sú v§čšinov primerané stupni povolania, a tak sa oplatí pestovať len jedno zo štyroch povolaní. Osobne som okúsil aké je to prísť o postavy, ak ani jedna nie je poriadne vycvičená aspoň v jednej kategórii.

Prečo vlastne hovorím v množnom čísle? Pretože Dungeon Siege disponuje ďalším aspektom a tým je počet hrdinov, ktorý ovládate. Je pravda, že na začiatku začínate s jedným hlavným hrdinom, ale ten ako neskôr vyplinie, nie je až tak dôležitý, a teda ak zomrie hra pokračuje, i keď asi hru reštartnete kvoli sentimentu k vašej prvej postave. Jednoducho v hre Diablo ste sa hrali na Ramba, ktorý prišiel a všetko zabil, ale vo veľmi málom množstve fantasy románov narazíte na osamelých vlkov, väčsinou sa dobrodružstvá odohàavajú vo väčších skupinách dobrodruhov. Veď nejedno stolové RPG sa najlepšie hráva v ppočte 4 a viac hráčov.

Hrdinov môŸte oslobodiť, stretnút na ich púti, alebo ich za určitú sumu presvedčiť pridať sa k vám. V betaverzii určenej na previe som mal v družine až 7 postáv, čo bolo skutočne pekný stav. Najmä v situáciach, keď sa moja skupina stretla s armádom netvoromv, vtedy som si pripadal ako pri hraní nejakej realtime stratégie, než RPG hry. Vlastne bola to aj strégia, nechcme špekulovať nad ideálnou kombináciou povolaní, ale najprv je dôležité mať bojovníkov ako štít, ktorý sa strategicky presunie dopredu. Po vytvorení minimálne takých ľ bojovníkov, si môžete už dovoliť po jednom z ostatných povolaní, ale viac ich ani nebude treba, ktrutá sila býva najlepšia.

Vrámci strategických postrehov si netreba nevšimnú moZnosti určovania spôsobu boja, taktiky a formácii svojich hrdinov, keďže ich je väčší počet, neviem ale určitým spôsobom mi táto hra pripomína fantasy strategiu Myth, aspoň tie lepšie veci z nej preberá.

Ak sa vyberiete do sveta Dungeon Siegu až vyjde, tka vedzte, že je to fantasy svet plný rôznych prostredí, zatuchnutých kobiek, jaskýň, vysokých hôr, rozpadnutých hradov plných rôznych netvorov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí sa prirodzene bránia, ak ich napdne netvor, ktorý sa sem tam zatúla do mesta alebo dediny. Tento svet si žije vlastným životom a ponúka dobrodrodružstvá, ktoré nevyžarujú fikciou, ale realitou. Jednoducho Dungeon Siege sa mi zapáčil, priniesol niečo nové, a to tom to práve je ...